Podľa  pána Freuda je frigidná žena tá, ktorá nedosiahne orgazmus, podľa iných, možno menej známych psychológov, je to žena, ktorá netúži po telesných radovánkach a podľa svetovej zdravotníckej organizácie WHO frigidita neexistuje už od roku 1993. Premenovala sa na anorgazmiu. Znamená to teda, že všetky ženy túžia po sexe, ale niektoré si ho neužijú ?

Kým s frigiditou sa mal človek narodiť, anorgazmus môže získať aj počas života. Nastať môže po znásilnení, priskorej sexuálnej skúsenosti, po sexuálnom zneužívaní v detstve, po bolestivej skúsenosti pri nepríjemnom milovaní, pri psychickej traume z rozvodu, z rozchodu, pri pocite viny zo svojej sexuality, pri depresii...Častou príčinou je dlhotrvajúci stres, veľa nikotínu, alebo alkoholu v krvi, drastická diéta a hladovka.
Psychológovia tvrdia, že len máloktorá žena sa z dôvodu anorgazmie rozhodne žiť sama, zväčša sa vydajú, majú deti a sex považujú za manželskú povinnosť, alebo nutné zlo. Skrátka, ako malý handicap, ktorý musia na štartovacej dráhe do šťastného manželstva prekonať. Mnohé z nich tým ani netrpia. Dalo by sa to vysvetliť tým, že ženy boli po stáročia a v mnohých kultúrach až dodnes, pasívnymi prijímateľkami sexuálnych vášní svojich partnerov. Ich úlohou bolo urobiť muža šťastným, priviesť ho k vrcholu a počať. Učili sa to v rodinách, na náboženstve, v prírode. Žena ako obeť sexu bola prijateľná, žena plná vášne a iniciatívy bola odsúdená, často usmrtená a málokedy uctievaná. Až zrovnoprávnenie žien prinieslo myšlienku, že aj žena môže mať radosť z telesných rozkoší, že ich môže vyhľadávať a iniciovať a hlavne, že partner by si mal začať všímať aj jej sexuálne potreby. Samozrejme, že zmena spoločenskej klímy neurobí zo žien zo dňa na deň bohyne lásky. Tak ako každý z maratóncov vybehne na štartovaciu dráhu, ale nie každý príde včas a v dobrej pohode aj do cieľa. S ženskou sexualitou je to rovnaké. Všetky ženy, ktoré sa milujú, nie sú schopné prežiť rovnako silný a dramatický orgazmus ako sa popisuje v časopisoch a ženských kuloároch. To však neznamená, že také milovanie je menej príjemné, že žena sa z neho neteší a neprežíva celý rad príjemných pocitov. Stáva sa, že táto vžitá téza, že sex bez orgazmu nestojí za nič je príčinou toho, že orgazmus neprichádza. Akoby sa orgazmus zľakol a čím viac o ňom snívame, tým ďalej by utekal od nás. Chce to pokoj, otvorenosť a možno aj zmenu v myslení. Skúste pri sexe myslieť viac na seba ako na partnera. Nebojte sa naznačiť, čo vám robí dobre. Nebuďte nervózna, že sa veci dejú pomaly. Často stačí manžela „hurikána“ naučiť, že vy potrebujete aj predohru a dohru a všetko sa napraví. Keď mu to nepoviete, bude si myslieť, že jeho spôsob je najlepší. A hlavne si nepripusťte, že váš manžel mal už aj lepšie milenky. Aj opak vás zradí. Keď začnete v posteli hrať neprekonateľnú samicu a budete búrlivo reagovať na všetky mužove podnety bez ohľadu na svoje potreby, vzdialite sa od orgazmu na hony. Potom môžete orgazmus nanajvýš predstierať a táto hra vás určite nebude dlho baviť. Cesta k orgazmu je iná. Súvisí s odovzdanosťou, otvorenosťou a s dôverou.