Moja mladučká priateľka získala vlani miesto produkčnej v jednej nemenovanej televízii. Odvtedy chodí ako vo hviezdach. Najskôr ju zbalil sám riaditeľ spravodajstva, po tom, čo mu manželka takmer vyškriabala oči, začala si s redaktorom, ten mal priveľa práce, nuž sa po pár mesiacoch rozišli. Dnes chodí so šéfom športu, ale musí to tajiť...Keď som jej vyčítala takýto spôsob života, povedala mi, že je to v každom podniku, prečo by televízia mala byť výnimkou. Tak som sa pozrela veci na zúbok.

A naozaj. V našom európskom časopriestore sa láske na pracovisku darí vcelku slušne. Sexuálne iskrenie si pochvaľuje väčšina žien, núti ich to upravovať sa, prispôsobovať sa tempu a trendu podniku, nezaháľať, aby si ich muži mali prečo všímať. Čisto ženský kolektív by ich unudil. Na rôznych spoločenských stretnutiach nenamietajú nič ani proti sexu na pár dní, či na jednu noc. Utužuje to kolektív a dá sa pritom vybaviť vyšší plat. Mnohé si pochvaľujú vzťah s kolegom. Aspoň ho majú pod kontrolou. Vlezlé dotyky šéfa neberú ako tragédiu, aspoň sa tešia jeho priazni a môžu vytrieť kocúra nepríjemnej kolegyni. Pre spravodlivosť treba poznamenať, že hrôzu zo vzťahov na pracovisku nemajú ani Nemci, Holanďania, Poliaci, Francúzi, Severania, pretože veria, že utužujú  vzťahy a zlepšujú komunikáciu. V Amerike samozrejme sú nepovolené a podliehajú zákonu o sexuálnom harašení. V Japonsku sú vzťahy na pracovisku zakázané už v pracovných zmluvách. Možno preto tak často páchajú Japonci samovraždy. Zmluvne zakázaná láska musí byť hrozné utrpenie. Kým sa psychológovia a sociológovia dohadujú či takéto vzťahy viac škodia, alebo obohacujú firemný život, Slovenky milujú svojich kolegov, šéfov a riaditeľov. Ešte som však nepočula, že by venovali svoj permanentný záujem vrátnikom. Takúto chybu urobila iba jedna dáma z tej istej televízie, kde pracuje moja priateľka. Idúc z rozvodu, zbalila člena ochranky so širokými ramenami s o deväť rokov mladším telom aj dušou. O pár dní mali svadbu. Keď sa napriek svojej svalnatej postave neveľmi mal k plneniu manželských povinností, pojala podozrenie, že ju podvádza. Všetko urobila tak, aby sa predpoludním, keď mal voľno, schovala v byte a mohla pozorovať svoju sokyňu. Okolo jedenástej mladý muž vstal, vytiahol si zo skrine jej najlepšie šaty a bielizeň a začal sa do nich obliekať so značným vzrušením v očiach i údoch. Po druhom rozvode jej trvalo pol roka, kým sa rozhodla zbaliť kolegu. Rozviedla ho a dnes sa hnevá, že si ju nechce vziať. Povedzte načo, keď je na pracovisku toľko krásnych kolegýň.
Ak si myslíte, že je jednoznačne možné povedať, či vzťahy na pracovisku podporujú, alebo tlmia pracovnú  morálku, mýlite sa. Závisí to od mnohých okolností. Hlavným kritériom by mala byť morálka. Určite nikto nemôže nič namietať proti láske dvoch slobodných ľudí, ale ak si šéf vynucuje sex z pozície svojho postavenia, niečo na tom nesedí. A tajné lásky, či sex na pracovnom stole? Každý sme iný, za to už pracovisko nemôže. Keby to „hriešnici“ nerobili tu, robili by to pri športe, v hoteli, či inde. Keďže sme národ pracovitý, je jasné, že náhradný sex sa sťahuje z kaviarní a lesov na pracoviská. Za starého režimu sme sa mohli sťažovať na ROH, keď nám manžela zviedla sekretárka, dnes si to s ním musíme vybaviť doma.
 Zdá sa, že zariadim manželovi kanceláriu u nás v byte, ale čo, keď on bude chcieť to isté a mne sa tak veľmi páči kolega zo susednej kancelárie. Tak  mu radšej nežne naznačím:“ Janko, po zháňaní materiálu na tento článok aspoň viem, prečo chodíš taký unavený z práce.“