Lady.sk

Malý klub na námestí bol plný hluku, dymu a hustnúceho sexu. V siláži tiel bol problém nadýchnuť sa. Polonahé exhibicionistické krásky sa zvíjali vo vlastnej extáze a v pravidelne nepravidelnom rytme zúriacich laserov. Vlado vypil v tomto vare len tri vodky, ale mal pocit, že sa omylom ocitol na Bajkonure. Rýchlo vypotácal do nočného ticha. V hlave mal mätež zo zvukov techna a vypitého alkoholu.

Bol piatok a tak radšej nenasadol do svojho zaparkovaného auta. Zelení mužíci sa po meste hemžili ako mušky nad lampou a vznášala sa nad nimi aura túžby po peňažných úlovkoch. Nemal rád výpalníkov v uniformách. Oprel sa o zábradlie na zastávke a snažil sa o skonsolidovanie vlastného ja.

Do toho klubu vlastne vstúpil len omylom. Zaujímalo ho čím dnes žijú mladí ľudia. Chcel vedieť ako vyzerá taká pravá, zábavná noc v súčasnom štýle. Nič moc, pomyslel si a vybral sa v ústrety noci.

V tej chvíli ju uvidel. Sila, vôľa aj charakter sa rozkrútili a tak ako džin opúšťa svoju fľašu, opustili svojho majiteľa. Buď ho trafil sám Amor svojim šípom, alebo sa mu zľahka pripitý mozog naprosto pomútil. Mal chuť začať trieskať rukami o tabuľu s číslami autobusov, mal chuť hvízdať a spustiť jazyk až na zem, ako kreslený zlý vlk z rozprávok. Mal chuť urobiť čokoľvek, aby mu tá ľadová socha, čo stála päť krokov od neho, venovala svoju pozornosť. Obtiahnuté rifle vykresľovali mimoriadne dobre stavaný zadok. Žiadna vychudnutá kráska z časopisu, ale prdel, o ktorú sa dá oprieť. Krátke tričko sa trhalo na vydutých balónoch a skutočnosť, že okolo pása mala táto moderná Afrodita s cigaretou v ruke trochu viacej tukových vankúšikov, ako je bežné, ho fascinovala. Stála tam s jednou rukou zasunutou vo vrecku, v druhej cigareta a pohľad zapichnutý v absolútnom prázdne. Vladovi nevenovala ani len jeden letmý pohľad. On sa však takými maličkosťami rozhodne nemienil nechať znechutiť. Zabudol na to, že pôvodne plánoval cestu domov, zabudol na všetky myšlienky a predsavzatia posledných dní, ba možno aj rokov. Kvôli tomuto stvoreniu sa pokojne nechá aj zavrieť, rozhodne však tú samicu musí mať. Jeho nemravné myšlienky prerušil príchod úplne prázdneho autobusu. A Vlado začal riešiť problém, ako bude vo vymretom nočnom meste nenápadne sledovať túto ženu. Odpoveď na túto otázku síce celkom presne nepoznal, ale minimálne prvá časť sledovania, nastúpenie do rovnakého autobusu, sa mu zdala vhodná a jednoduchá. Nápad sadnúť si rovno vedľa sa mu nezdal a preto zúfalo premýšľal. Myslenie bolo pre Vlada za bežných okolností prirodzené. Okolnosti však vôbec bežné neboli a tak spásonosná a očakávaná myšlienka ostala niekde na visieť. Cesta ubiehala rýchlo, po pätnástich minútach sa jeho sen postavil a tak bolo nutné konať. Vyskočil z autobusu rovno za ňou ako ranená gazela a spôsobom nehodným ani slovenského amatérskeho siskára sa vydal desať krokov za ňou. Aj keď toto dlhovlasé, dobre vyvinuté stvorenie rozhodne nevyzeralo na sestru Alberta Einsteina, na slepú nevyzerala. Minimálne jej chýbala biela palička. Odrazu sa zastavila a svoje trochu vodové oči uprela na Vlada. „Mladý muž, mám šialený strach z rozličných násilníkov, nemohli by ste ma, prosím, odprevadiť domov, vyzeráte na tak slušne a mocne.“ Vladovi vyrazilo dych. Po prvé, ho už veľmi často neoslovovali mladý muž, po druhé, namiesto v posilňovni trávil svoje dni v kancelárii a tak ani jeho sila nebola až taká evidentná. S výrazom naprostého idiota zakýval súhlasne hlavou. Pochopil, že ako jej ochranca má len pár krátkych minút na to, aby ju presvedčil, že on je ten pravý muž na dnešnú noc, či celý život. Podľa želania. Ochranca ju predsa nemôže znásilniť.

„Kde bývaš? Teda, pardón, môžeme si tykať?“ Už začiatok bol dementný, ale aspoň si s ním potykala. Všetky ďalšie vety boli rovnako neodolateľné, ako prvé dve. Otázky typu, čo robí taká krásna žena na ulici v noci, či kde vzala také krásne pery - s pohľadom upreným na tričko ju evidentne nemohli dostať. Panelák, v ktorom bývala bol už blízko. Pod bránou na ňu uprel pohľad zbitého psa a s naprostou vážnosťou v tvári predniesol: „Tak veľa chuti a tak málo času“. Uprela na neho svoje vodnaté oči a začala sa smiať. „Žijem sama, chceš ísť na návštevu?“ Jeho rozmlátené ego vyskočilo zo suterénu na dvanáste poschodie a úsmev, ktorý rozvlnil jeho pery by prežiaril aj najtemnejšiu noc. Kým boli vo výťahu mal pocit, že jeho nohavice prasknú pod náporom pevne stvrdnutého Vladka. Keď pili lacné červené víno z horčicových pohárov mal v oblastí slabín zašitého samotného diabla. Keď sa šla sprchovať, bol presvedčený o tom, že ho má o päť centimetrov väčšieho ako kedykoľvek predtým. Odrazu stáli pred sebou celkom nahí. Jej telo zdobené obrovským poprsím, pevným zadkom a pekne formovanými stĺpmi nôh vyzeralo ako vytesané z jedného kusu alabastra. Lono zdobené hustým chumáčom čiernych chĺpkov, skrátka paráda. Začala ho bozkávať. Jeho, inžiniera Vladimíra Novotného, ktorý o takejto skutočnej žene už roky márne sníval. Vo vzduchu bola jej rozkošná živočíšna vôňa a jemu cez myseľ leteli všetky predstavy, ktoré si s takouto ženou vysníval. Všetky tie polohy, z ktorých sa dá kochať takýmto telom. Stiahla ho na posteľ. Jeho pery sa lačno prisali na jej. Prechádzal po zákutiach toho úžasného impozantného alabastrového cieľa, cmúľal jej postavené bradavky, nasával jej vôňu, masíroval jej boky a prudkými pohybmi rozvlňoval jej vláčny zadok. Začala stonať : „pomiluj ma, už ma pomiluj…“ Jeho myseľ sa trepotala ako motýľ vo vetre. Jediná vec, po ktorej naozaj túžil, bola splniť jej slová. Šialene, zúfalo, nekonečne túžil naplniť jej a svoje sny. Jeho túžba bola prudká a spaľujúca. Príliš prudká a príliš spaľujúca. Jeho hrdý bojovník smutne odpočíval. Krv sa mu hrnula do hlavy namiesto do slabín a nech to skúšal akokoľvek, nič. Červený ako rak a ponížený ak otrok vyskočil z postele. Bleskovo na seba nahádzal všetky svoje zvršky a bez pozdravu sa rozbehol do tmavej noci. Dúfal, že Eva si nezapamätá jeho poctivú tvár. Vedel, že odteraz sa bude hanbiť chodiť do spoločnosti.

Diskusia k článku: