Napriek tomu, že si myslíme a chceme, aby naša láska bola večná, aby nás partner ani vo sne nepodviedol, pravda je taká, že monogamia nie je prirodzená. Ani v prírode, ani medzi ľuďmi. Čím nechcem povedať, že neexistuje zopár jedincov, ktorí by na „bočák „ nikdy nepomysleli, tobôž sa ho zúčastnili. /Hoci niekedy len z vrodenej plachosti alebo lenivosti, či nedostatku libida./

Faktom však ostáva, že v civilizovaných krajinách 60% mužov a 40% žien si počas života aspoň raz dopraje mimomanželský  vzťah. Nech to už nazýva akokoľvek. Osudová láska, osviežovač vzťahu, alebo služobná cesta s radovánkami, rokovanie so slabším pohlavím... A to ešte nie je konečné číslo, treba si totiž uvedomiť, že tých 60% a 40% nie sú tie isté manželské páry. Takže prešľap si dovolí vlastne cca 80% partnerov. To znamená z desiatich párov osem sa dopustí nevery. Časť z nich sa k nevere prizná a druhá časť, ktorá sa riadi heslom, že gentleman si užíva a mlčí, nikdy nepripustí na verejnosti ani doma  svoj „poklesok“. Tým samozrejme ochránia isté percento partnerov  pred sklamaním a stratou ilúzií, ale štatistiku nezmenia. Paradoxné potom je, že kým spoločnosť sa tvári monogamne a nepripúšťa novú krv do vzťahu, príroda, alebo naša výbava, nám dopraje. Svet chce byť klamaný! Predstavte si, že by ste už pri svadobnom obrade mysleli na to, že manželstvo prinesie aj neveru, ale vy sa s ňou vyrovnáte a napokon si určíte také pravidlá hry, aby ste si navzájom preukazovali úctu a mali sa radi. V tejto súvislosti sa často hovorí o dôvere. Ja ju vnímam tak, že svojmu vyvolenému budem dôverovať, lebo som si istá, že sa po dobrodružstve vždy vráti ku mne a našim deťom a nebude ma zaťažovať tým, že bude doma klebetiť a plakať nad svojimi problémami s milenkou. Okrem toho  nedopustí, aby okolie o jeho vzťahu vedelo.

V opačnom prípade je partner amatér a zaslúži si problémy, ktoré si vyrobí. Žiaľ, neostane v tom sám. Vždy sa to dotkne najmenej troch ľudí. Ale toto číslo bude treba tiež vynásobiť.
Dobrou správou je, že niekedy existuje aj spoločensky únosné vysvetlenie nevery. Je to v prípade trvalej choroby jedného z manželov, v prípade hysterickej manželky, ktorá muža doslova vyháňa z domu, v prípade, ak je partner často ďaleko od rodiny,  v prípade, že manželka odmieta sex, alebo vstúpila do nejakej sekty.
Napriek tomu, aj tieto spoločensky únosné nevery, keď sa prevalia, majú často kruté dôsledky. Stres, chorobu, depresiu, stratu dôvery v seba aj v partnera. Preto by bolo dobre, aby sme pomaly, ale iste spoločnými silami začali búrať mýtus monogamie. Veď aj v Taliansku a Poľsku už dávno povolila cirkev rozvody a dokonca sobáši páry, ktoré sa berú druhý, či tretí raz.
K odbúraniu bájky o monogamii môže pomôcť, ak neodsúdime hneď neverníkov, ak sa partnera, ktorý nás podviedol najskôr spýtame, čo ho k tomu viedlo a až potom podáme žiadosť o rozvod, ak nebudeme od prvého bozku rátať s tým, že náš vzťah rozdelí iba smrť, ale naopak prijmeme teóriu, že všetko, čo sa raz začalo, sa môže aj skončiť, a že každý koniec je začiatkom niečoho nového. Veľkým darom na tejto ceste je úprimné odpustenie, ktoré súvisí s pochopením. A tým samozrejme so zblížením, posilnením vzťahu a v konečnom dôsledku s vernosťou./Navždy?/