3. Deravá taška

Bum! To je trapas! Vysypala sa mi taška a to práve vtedy, keď okolo kráčal pekný muž. Ak chcete nalákať perfektného muža, nemá význam rozhádzať po zemi žrádlo pre mačky alebo šampón proti lupinám. Nie, veci na zemi musia provokovať svojím štýlom. Musia zvádzať na hriešne myšlienky, rovnako ako vy.
Kúpila som šampanské, čerstvé ovocie, kvety a drahé švajčiarske čokolády. Stojím na ulici a rozhodujem sa, ktorý bude ten pravý na pozbieranie týchto dobrôt. Sklamaná konštatujem, že dvaja muži prešli okolo bez povšimnutia, ale tri ženy si skoro nohy dolámali, len aby mi podali pomocnú ruku .
Ubezpečovali ma, že tie igelitky za nič nestoja a aj im sa skoro stále trhajú. Kecali celý čas, čo išiel okolo taký sympaťák. Žiadalo sa mi, hodiť po nich pomaranč. Nevýhoda tejto pasce spočíva v tom, že ľudia sú až príliš aktívni.
Zopár mužov sa síce zohlo pre moju čokoládu, ale v tom zmätku nebola nijaká šanca si pokecať. Muž v autobuse, čo stál oproti si musel myslieť, že trénujem na hodinu nešikovnosti, keď mi stále znova a znova padá obsah tašky na zem. Po tomto pokuse síce s radosťou konštatujem, že ľudia nie sú zlí, ale ako metóda lovu, táto pasca zlyhala. .Skúste ju vylepšiť.
Trebárs vo vlaku, keď si vyberiete sympatického chlapca a pri vykladaní tašky na poličku, mu pustíte jej obsah do lona...

4. So smútkom na duši

V tejto kategórii existuje asi viac spôsobov ako uloviť muža, ale mne prišiel na um iba tento jeden. Sadnúť si a pustiť sa do plaču. Určite ma nejaký džentlmen bude chcieť utešiť. Sedím vedľa mladého blond právnika, súdiac podľa toho, že číta knihu o práve.
Skusmo smrknem do vreckovky. Blonďáčik (ako sa ukázalo je to Tore z Nórska) ani nezdvihol zrak od knihy. Zasmrkala som hlasnejšie. Nič. Kým som nahlas zvlykala, vymýšľala som si, čo poviem, keď sa ma opýta prečo plačem. Chlapec nereagoval a ja som už nevedela kam z konopí. Potom sa náhodou ku mne obrátil.
Ihneď som zaútočila. “Nevyzeráte, že by vás zaujímalo moje trápenie.” “Čítam knihu” odpovedal Tore. “Ak by ste si ublížili, tak by som vám pomohol, ale vy ste si viditeľne neublížili.”
Ďalšiu konverzáciu s ním som radšej vzdala. Chcieť odo mňa, aby som si vymkla členok, len preto, že to zapôsobí na nejakého cynika, to už je priveľa aj na mňa.
Už som sa chcela vzdať rozmazanej špirály a červeného nosa (asi ťažko vyzerám k nahryznutiu) a ísť sa upraviť do najbližšej toalety, keď som stretla Juraja, grafického dizajnéra.
Spravil všetko pre to, aby ma utešil, položil mi ruku okolo pliec a ponúkol sa, že mi kúpi kávu. Nechal ma vyrozprávať svoj dlhý príbeh o nešťastnej láske. Juraj je slobodný!!! Je mi s ním fajn. Len nám chýbajú peniaze. Ak nechcete plakať nad emocionálnymi dlhmi, plačte hneď od začiatku nad vyčerpaným bankovým kontom.

5. Na stanici

Stojím nad schodmi a tvárim sa, že dumám nad tým, ako ja len znesiem tieto ťažké kufre tak nekonečne dlhým schodiskom? Vyzerám v tiesni a čakám na galantného muža, ktorý mi ponúkne pomoc. S námahou uchopí batožinu do svojich svalnatých rúk a eskortuje ma do cieľa. Rozprávať pri tom môže o exotických dovolenkách a možno aj o ponuke stráviť čas na jeho privátnom ostrove v Karibiku, v najhoršom prípade o spoločnej návšteve posilňovne. Pol hodina už prešla, a ja stále čakám...Ďalšia pol hodinka je za nami a situácia sa nemení, stojím na tom istom mieste a ponuka na pomoc neprichádza. Nepomáha ani mrmlanie si pod nos “oh, moje úbohé ruky”. Všetko ostáva bez efektu. Nakoniec mi prišiel na pomoc celý kŕdeľ džentlmenov. Nanešťastie, všetko to boli 12-roční žiaci z miestnej školy. Aby ste mi rozumeli, boli šarmantní, a ich rodičom patrí chvála za dobrú výchovu, ale ... Chlapci ma síce naplnili vierou v ďalšiu generáciu. So smútkom v duši vám však musím oznámiť, že rytieri vymreli. Na stanici si budete musieť vymyslieť inú pascu. Trebárs, že vám chýba koruna na lístok, alebo, že pri pokladni nemajú rozmeniť tisícku. Poprípade hľadajte vchod na koľajište, alebo vzdychajte, že mala pricestovať mama a teraz neviete, čo sa stalo.

Pokračovanie nabudúce…