Vedci z Pittsburghskej univerzity zistili, že deti žien, ktoré počas tehotenstva  fajčili, experimentujú s cigaretami päťkrát častejšie ako ich rovesníci, a to už od deviatich rokov!

 K tomuto záveru prišli po tom, ako sa zamerali na desaťročné deti žien, ktoré sa v deväťdesiatych rokoch - ako tehotné, zúčastnili istej štúdie. Detí bolo spolu 589 a šesť percent z nich už malo za sebou skúsenosti s cigaretou.  Pravdepodobnosť, že skúsia fajčiť, stúpala s tým, koľko cigariet vyfajčila matka počas tehotenstva. Náklonnosť dieťaťa  k fajčeniu ovplyvňuje vývoj jeho nervového systému už v priebehu tehotenstva matky. Najmä počas tretieho trimestra tehotenstva vznikajúci mozog veľmi citlivo reaguje na akékoľvek vonkajšie vplyvy.

Výsledky tohoto výskumu nie sú ojedinelé a nepriniesli až také prevratné poznanie. Už staršie štúdie ukázali, že deti tehotných fajčiarok sú ohrozené. Častejšie bývajú negativistické, impulzívne, agresívne a mávajú problémy s udržaním pozornosti. Tieto problémy môžu podľa odborníkov vznikať vplyvom pôsobenia nikotínu na mozog. Aj štúdie na zvieratách potvrdili, že ak je plod vystavený pôsobeniu nikotínu, vzniká v jeho mozgu viac nikotínových receptorov, čo môže znamenať, že dieťa má potom z konzumácie tejto látky intenzívnejší pôžitok a preto je náchylné dať si po prvej cigarete ďalšiu a ďalšiu. Pritom platí, že čím skôr mladý človek s fajčením začne, tým je pravdepodobnejšie, že si vypestuje závislosť od nikotínu.

Vedci chcú teraz počkať, kým sledované deti dorastú do kritického tínedžerského veku a potom si overia, či aj naďalej pretrváva vplyv matky -fajčiarky, alebo či deti láka k cigaretám niečo iné. Môže to byť totiž tak, že fajčenie je ich forma protestu, alebo, že im dáva pocit dospelosti a je – bohužiaľ – na Slovensku ešte stále ,,in“. Aj keď po ďalšom zdražovaní cigariet, tak aby sme sa vyrovnali európskym štandardom si mnohí nebudú môcť tento pôžitok dopriať.