Rada by som vedela, kto vlastne vymyslel, že jar je najvhodnejší čas pre lásku. Aký gýč! Púčiky a včielky, zelené lístočky, motýliky, zurčiace potôčiky, vykúkajúce snežienky a na dôvažok spev slávika.
Aj môj milovaný sa mi na začiatku známosti zdôveril, že ho šialene fascinuje spev slávika. Myslela som si, že mňa tiež, kým som ho nepočula. Azda každý bude so mnou súhlasiť, že slávik nespieva, ale jednoducho fňuká. Prečo ho teda, pre pána kráľa, vyhlasujú za speváka zaľúbených? Ubezpečujem vás, že najlepšie je zaľúbiť sa na jeseň alebo v zime. Vtedy si môžete objekt svojich citov obzrieť bez zvodných a podmanivých /aspoň to tvrdia básnici a módne listy/ prírodných doplnkov. A potom, aby ste nemárnili čas, dotyčný objekt vyhodiť za dvere, alebo ho vtiahnuť dnu.
Nedávno som si kúpila knihu o jazyku tela, ktorá pojednáva aj o astrológii a vplyve hviezd na stavbu tela, vďaka čomu som sa ocitla na svetovej špičke expertov na partnerstvo. Spomenutá knižočka vynikajúco opisuje vonkajšie znaky ľudí a kategoricky vymenúva tie, ktoré by nás mali odradiť od zámeru spojiť sa s danou osobou podľa zásady, že duša formuje telo a tvár je našim zrkadlom.
Celkom jednoznačne by sme sa mali vyhýbať mužom príliš hlučným, skúpym, nenažraným, klamárom a mamičkiným synáčikom. Celkom isto by sme mali ozlomkrky uháňať za milými, usmievavými, vzpriamene sa držiacimi, štíhlymi chlapmi, ktorí človeku hľadia rovno do očí a podávajú dosť (ale nie príliš) pevne suchú a príjemne teplú dlaň. Bez rozmýšľania by sme si mali vyberať tých, ktorí dávajú, ale neberú, pretože situácia sa môže časom iba zhoršiť. A predovšetkým by sme mali veľkými krokmi obchádzať mužov ženatých, s malými deťmi. Z toho ,,čumia“ len alimenty a problémy.
Ale to všetko bol iba úvod k tomu, čo sa mi zdá na probléme jarného výberu partnera najdôležitejšie. A totiž to, že protiklady sa, bohužiaľ, naozaj priťahujú: vysokí si vyberajú nízke, nízkym sa páčia vysoké a všetci by aj tak chceli Marilyn Monroe -ovú. Tučniak sa naháňa za útlučkou slečnou, a tučná vzdychá za štíhlym, modrookým brunetom. Väčšina inteligentných mužov má blondínky. Bystré a pekné kamarátky sú osamelé kvôli nedostatku obdivovateľov.
Moji podnikaví priatelia za sebou vlečú akési nezorganizované/ alebo pridobre organizované/ dievčiny, krákoriace ako Pinokio, spolu s ich deťmi, matkami, strýčkami a niekedy aj s mužom - nešikom, ktorému sa v živote nedarí, alebo bol obeťou nehody. Títo fantastickí chlapi okrem toho vydržiavajú ešte aj bývalé manželky s novými mužmi, bratove deti, švagriné aj ich matky.
Ani jeden z týchto mužov sa nezaujíma o ženu, ako som ja. Veď na rýchlosť je on, na rozprávanie je on, na zarábanie je on. Načo by mu bola ešte jedna taká istá? V jeho očiach spĺňa všetky podmienky marcipánová Barbie, ktorá mu podáva svoju vlhkú handrovú ručičku.
Na druhej strane všetci moji známi, ktorí nevedia načo a kde žijú, majú šťastie na veselé, pružné, prsnaté, samostatné a schopné ženy.
Dvojice, ktoré som tu hrubo načrtla ukazujú, že zubár môže žiť s umelkyňou, hudobník s fyzičkou a športovkyňa s advokátom. Lenže ja si to nemyslím a som presvedčená, že ľudia by sa mali spájať na základe podobnosti a nie rozdielov. Mohla som si ušetriť pol života hádok, keby som si vyberala partnera z toho istého trigónu – v tomto prípade z vodného. Pozorujem svoje mladučké priateľky, ktoré nepoznajú jednoduchú pravdu o nevyhnutnosti hľadať si podobného partnera a rozosmiate za sebou ťahajú málovravných, večne ospalých mamľasov a všetkým navôkol rozprávajú, že doma sa im ani ústa nezavrú a že sa nasmejú do popuku – ale len vo dvojici.
Starý otec mi vravieval, že ak niekto nehovorí, tak nemá čo povedať (čo sa stonásobne potvrdilo) a stará mama vravievala, že ak je niekto iný doma a iný mimo domu, jestvuje veľká pravdepodobnosť schizofrénie, z čoho som často podozrievala svojich partnerov.
Preto nech nám jar so svojim operetným čarom nezatemňuje rozum. Hľadajme si partnerov, ktorí sú nám podobní. Nečakajme, že niekto sa pod naším vplyvom zmení, lebo načo niekoho meniť, ak ho môžeme vymeniť za niekoho lepšieho. A nech nám slávik nezavadzia pri dumaní nad tým, koho zvedieme. Nech radšej láskavo zavrie zobák, aby som si opäť nevybrala muža, ktorý ma opustí len preto, že nemám rada prírodu. A v nej najmä slávikov.
