Aby človek dospieval a zostarol v optimálnej forme, nepotrebuje iba dobrý genetický základ. Dôležitú úlohu hrajú v živote aj šťastie a vlastné úsilie. K tomu je dôležitý stav mozgu. Aj mozog  to isté, čo svaly – priebežne zaťažovať, čiže pravidelne cvičiť. Keď ho nenamáhame, nemôžeme sa čudovať, že nefunguje tak, ako by mohol a my prídeme o ponúknuté šance, ktoré vôbec nepostrehne.
 
Ak chceme byť duševne svieži čo najdlhšie, mali by sme svoj mozog neustále zamestnávať. Keď platí, že trénovaná sedemdesiatnička môže mať lepšiu fyzickú kondíciu ako netrénovaná mladá žena, potom rovnaké pravidlá platia aj pre mozog. Záťaž mu nesmierne prospieva. Odporúča sa práca s novými informáciami, avšak najideálnejšie je, ak táto činnosť človeka aj baví. Zásadou však je, že ani mozog sa nesmie preťažovať. Dôležité je striedanie rytmu záťaže a oddychu.

Trénovaný je menej chorý
Starí ľudia sa obávajú napríklad Alzheimerovej choroby, v priebehu ktorej zanikajú nervové bunky. Nervové tkanivo ničí ukladanie patologických toxických bielkovín. Miera, akou sa ukladajú, je rôzna. U niekoho trvá vývoj ochorenia od začiatočného do konečného štádia   iba rok alebo dva, u iného aj pätnásť rokov. Záleží na tom, v akom stave bol mozog na začiatku choroby. Ak má pacient mozog výkonný a vytrénovaný, čiže s veľkou zásobou nervových spojení, bude ho choroba síce tiež ničiť, ale vývoj choroby sa prejaví tak, že pacient sa dostane do intelektového priemeru alebo mierne pod priemer. Dôležité ale je, že ostane naďalej sebestačný. Ak ale Alzheimerovu chorobu dostane človek, ktorý má priemerný alebo mierne podpriemerný intelekt a netrénovaný mozog, potom svoje schopnosti stráca pomerne rýchlo a objavia sa problémy spôsobené demenciou.

Neustále sa učiť
Prečo je to tak? Pretože nielen pre túto chorobu, ale aj pre iné typy demencii platí, že jedinou známou a účinnou prevenciou je  budovať v dobe, keď je mozog ešte zdravý, čo najviac nervových spojení. To znamená byť aktívny, zaujímať sa o všetko nové a začať sa niečo nové učiť. Je úplne jedno, či si vyberieme nejaký cudzí jazyk, začneme sa zaujímať o počítače alebo či sa budeme venovať dejinám, literatúre, spevu, čítaniu , krížovkám alebo iným koníčkom.

Čo škodí mozgovým bunkám?
●Nečinnosť.
●Pitie alkoholu, ktorý vo väčšom množstve spôsobuje akútne aj chronické poruchy pamäte
a ďalších mozgových funkcií a ničí spojenie medzi mozgovými bunkami.
●Niektoré druhy bežne užívaných liekov, medzi ktoré patria najmä lieky na spanie.

Čo im prospieva?
●Keď sa učíme nové veci.
●Lúštenie krížoviek.
●Čítanie.
●Hranie spoločenských hier náročných na pozornosť (šach, karty, pexeso, scrabble).
●Cestovanie.
●Pešia turistika a podobné činnosti.