lady.sk
AKLINIK B 468X60

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
0 tém, a 7 reakcií.
Včera pribudlo:
1 tém, a 11 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Nedeľa, 31. Máj, , Dnes oslavuje Petronela/Petrana
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Už žiadne diamanty?

  Spracoval(a) : Jana Osuska
Dátum : 23.9.2002
späť
Späť

Poslať
 

Južná časť afrického kontinentu patrí z geologického hľadiska k najstarším častiam Zeme. A práve v tejto časti sveta sa nachádzajú najväčšie zásoby zlata a diamantov.
     

Táto skutočnosť zaujala dva vedecké kolektívy, ktoré si dali za cieľ vypátrať, za akých okolností zásoby zlata a diamantov vznikali. Jedna skupina odborníkov prišla počas výskumu k prekvapujúcemu záveru a oznámila, že na Zemi už nijaké nové ložiská diamantov nevznikajú, píše sa vo   Frankfurter Allgemeine Zeitung.
      Vedci zistili, že približne 150 kilometrov pod povrchom južnej Afriky, v oblasti, ktorá mala pre vznik diamantov najvýhodnejšie geologické podmienky - potrebnú teplotu a vysoký tlak, nepredstavuje plášť Zeme homogénnu vrstvu. Táto skutočnosť sa odrazila aj na nájdených diamantoch. Drahokamy z menším obsahom dusíka pochádzali z chladných zón zemského plášťa, diamanty z teplejších zón mali obsah dusíka podstatne vyšší.
      Rádioaktívne merania priniesli aj iné poznatky. Časť skúmaných diamantov vznikla pred približne 3,3 miliardy rokov, ďalšia skupina pred 2,9 miliardy rokov. Tretia etapa vzniku diamantov začala na Zemi pred približne 1,9 miliardy rokov. Podľa názoru odborníkov bola táto doba v pradávnej histórii Zeme poslednou "dobou diamantovou." Neznamená to však, že v budúcnosti sa ľudstvo s novými diamantmi nestretne.
      Drahokamy sa môžu dostať na zemský povrch aj pri výbuchoch sopiek. "Diamantonosné" sopky sa však môžu vyskytnúť na celom svete a drahokamy, objavené v láve nebudú čerstvé, ale budú mať niekoľko miliárd rokov.
      Najnovší vedecký výskum vniesol viac svetla aj do vzniku zásob zlata na juhu čierneho kontinentu, aj keď za túto skutočnosť podarilo objasniť len čiastočne. Približne 40 percent všetkého zlata, ktoré sa v uplynulých 120 rokoch vyťažilo vo svete, pochádzalo z juhoafrickej panvy Witwatersrand. Podľa posledných opatrných odhadov skrýva táto oblasť aj napriek intenzívnej ťažbe vo svojom vnútri ešte približne 35 percent celosvetových zásob tohto drahého kovu. Ich pôvod však zostáva naďalej záhadou aj pre geológov. Jedna skupina odborníkov zastáva názor, že zlato v týchto končinách Afriky má hydrotermický pôvod. Na povrch Zeme ho miliardy rokov vyplavovala horúca voda a zlato sa tam usádzalo vo viacerých vrstvách.Iná skupina vedcov tvrdí, že zlatonosné bane na celom svete sú výsledkom usadzovania sa zlata z riek. Do vody sa zlato dostalo v dôsledku podmývania zlatonosných žíl, pochádzajúcich z útrob Zeme. Zlato z južnej Afriky má viac ako tri miliardy rokov.


Diskusia k článku:

Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
LADY emailom
V prípade že máte záujem pravidelne odoberať spravodajstvo z nášho servera, prosím zadajte vašu e-mailovú adresu a stlačte tlačítko Prihlás.

 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!