V každom partnerstve sa objavujú krízy a ťažké chvíle. Umenie nespočíva v tom, aby sme sa im vyhli, ale v tom, aby sme ich zvládli čo najlepšie. Aby sme sa naučili problémy riešiť a brať si z nich ponaučenie do budúcnosti.

Šťastie s partnerom neznamená iba lásku. Patrí k nemu aj priateľstvo, dôvera, úprimnosť, vzájomná atraktívnosť, sexuálna spokojnosť a voľnosť v určitých hraniciach, ktoré si vyznačili dvaja ľudia. Čím viac ohniviek v tejto retiazke šťastia sa začína trhať, tým je ohrozenie spoločného života väčšie. Čoraz viac sa od seba odďaľujeme a je čoraz ťažšie byť spolu. Prečo je to tak? Na vine sú chyby, ktoré robíme obaja.

1 Sme žiarliví
Niektorí ľudia sú presvedčení, že sobášom získavajú na svojho partnera výlučné právo. Pritom žiarlivosť nie je nič iné ako túžba podriadiť si druhého človeka a zasahovať do jeho života.  Tieto emócie môžu zničiť aj najsilnejšiu lásku. Partner, ktorý sa cíti ako v klietke, z nej skôr či neskôr  zatúži utiecť.

2 Neprejavujeme si city
Ako snúbenci alebo mladomanželia sme sa k sebe často túlili. Šepkali sme si nežné slová a každú voľnú chvíľu sme sa snažili tráviť spolu. Dokonca aj pozerať na seba nám spôsobovalo radosť. Lenže po rokoch sa tieto nežné gestá kdesi stratili. Ostala iba životná próza. Rozprávame sa prevažne o tom, čo treba urobiť a nie o tom, čo nás spája. Prejavom blízkosti je nanajvýš cmuknutie na rozlúčku alebo privítanie v rýchlosti a skôr zo zvyku ako z potreby cítiť partnerovu blízkosť. Prejavmi pozitívnych citov by sme pritom mohli oživovať všetko , čo nás spája. Uspané emócie možno prebudiť slovom, gestom, bozkom.

3 Chýba nám tolerantnosť
Každý z nás je iný, má iné potreby, očakávania voči partnerovi a iné životné ciele. Ak nie sme schopní akceptovať partnerovu odlišnosť a snažíme sa ho ,,vylepšovať“, robíme ho nešťastným a ohrozujeme partnerstvo nekonečnými konfliktmi. V takýchto chvíľach si stačí uvedomiť, čo by sme sami cítili v situácii, keby nás chcel niekto nasilu zmeniť. Akceptujme svojho partnera a neopakujme mu do nekonečne, aký by mal byť.

4 Zatvárame sa doma
Sami nevieme, kedy sa do nášho vzťahu vkradla nuda a monotónnosť. Prestali sme sa stretávať so starými priateľmi, voľný čas trávime  najradšej pred televízorom. S nostalgiou spomíname na staré, šťastné časy. Pritom je kedykoľvek možné oživiť spoločenský život. Častejšie spoločné stretnutia so známymi alebo návštevy kina, divadla spôsobia, že naše partnerstvo opäť naberie pestrejšie farby.

5 Žijeme pre deti
I keď vyžadujú starostlivosť a pomoc, nemali by náš život vypĺňať na sto percent. Výchova detí je radosť, splnenie materinských a otcovských citov, ale nemala by byť úplným obetovaním.  Napokon – sme rovnako manželia ako rodičia.  Vzdať sa vlastného života, sa môže ukázať ako tragická chyba, najmä keď sa deti osamostatnia a odídu z rodičovského domu. Ostane iba prázdno, ktoré bude treba zaplniť.

6 Donekonečna vyčítame staré chyby
V každom partnerstve existujú aj nevyriešené problémy. Niektoré už – vzhľadom na čas, ktorý uplynul, nie je možné vyriešiť. Keď však príde k manželskej hádke, zakaždým vykričíme práve tieto staré veci. Chceme partnera raniť a aj keď to potom ľutujeme, nie sme schopní povedať ,,prepáč“. Napätie rastie aj napriek tomu, že problém, od ktorého sa odvíja konflikt, bol malicherný. Je lepšie nechať minulosť na pokoji a sústrediť sa na prítomnosť