Keď našli v roku 1988 na v londýnskom East Ende zmasakrované telo prostitútky Marthy Turnerovej, všetkých prekvapila krutosť s akou sa vrah na obeti vyvŕšil. Zasadil jej vyše 30 bodných rán bajonetom a nožom s dlhou čepelou, ďalšej obeti podrezal hrdlo, ďalšej vyvrhol vnútornosti, ako po poľovačke, ďalšiu obral o vaječníky a ľadviny. Poslednej srdce nechal na poduške, po tom, čo jej oddelil hlavu od tela.  Rezal, štvrtil páral a polícii vždy lakonicky oznámil:“Som vysadený na kurvy a neprestanem im vytrhávať vnútornosti, kým nepadnem od vysilenia!“ Podpis Jack Rozparovač. Jeho totožnosť polícia nikdy nezistila. V našom časopise sme vás v článku Pobočníci zubatejnedávno informovali o tom, že dodnes ostáva tajomstvom, kto bol touto vraždiacou beštiou. Situácia sa práve zmenila.

Vytrvalá Patrícia
Americká spisovateľka Patricia Cornwellová šokovala svet svojím zistením, že masovým vrahom žien, ktorého polícia pre systém jeho práce nazvala Jackom Rozparovačom  bol nemecký spisovateľ a maliar - impresionista Richard Sickert (1860 - 1942).( Keby som vlastnila jeho obraz, určite by som sa s ním rozlúčila.)Tento vrah svoje obete po zavraždení presnými a odbornými ťahmi porcoval ako mäso na bitúnku.
Posledné dva roky sa táto autorka, inak multimilionárka, a veľmi cieľavedomá žena, venovala namáhavej rešerši stôp po masovom vrahovi, ktorý zavraždil koncom roku 1888 päť londýnskych prostitútok a napriek dlhoročnému úsiliu polície nebol nikdy odhalený. Príbeh jeho beštiálneho vyčíňania bol niekoľko razy spracovaný knižne, bol sfilmovaný a možno sa nájde niekto, kto urobí na tieto morbidné motívy muzikál.Isté je, že ľudí nevzrušovala jeho beštialita, ale najmä jeho nepolapiteľnosť, ktorú považovali až za mystickú.

Ide ako policajný pes
Cornwellová sa pri pátraní stretávala s obrovskými prekážkami. Nič ju neodradilo. Nakúpila 30 Sickertových malieb,do ktorých  investovala 3 milióny eúr. Jednu z malieb dokonca rozrezala, aby získala maliarove odtlačky a DNA.
Ale porovnanie s odtlačkami Jacka Rozparovača chýbali. Všetky listy, ktoré vtedy napísal polícii, ležia síce v londýnskom národnom archíve, ale zatavené do plastiky, čím sa všetky stopy DNA stratili.
Cornwellovú neodradilo ani toto. Náš psychotronik tvrdí, že  v minulom živote bola jednou z jeho obetí. Pri skúmaní materiálu sa dozvedela, že fúzatý mníchovský maliar mal patologický vzťah k sexu. Potom si overila, že v rokoch po Rozparovačových vraždách maľoval Sickert stále obrazy mŕtvych žien. Na obraze Vražda v Camden Town sedí muž s nahou prostitútkou na posteli, ruku má na jej šiji.
Spisovateľke sa ešte podarilo zistiť, že ako dieťa bol Sickert zneužitý svojím otcom, trpel deformáciou penisu, ktorú bolo nutné odoperovať. S lekármi odkonzultovala, že tento druh poškodenia môže spôsobovať impotenciu. Dá sa predpokladať, že aj toto mohlo byť motívom pre jeho neskoršie patologické správanie. Medzitým výskumy psychológov potvrdili, že ľudia, ktorí sú v detstve týraní, sa nevedia s touto skutočnosťou vyrovnať a často sa z nich stávajú vrahovia a násilníci. Sickert bol trikrát ženatý, nemal nikdy deti. Nepodarilo sa jej zistiť, ako sa správal k svojim manželkám.
 

Obeste ho!
Tieto zaujímavé informácie ešte stále nedávali Cornwellovej  možnosť dokázať svoje tušenie. Potom ale došlo k prelomua jej úsilie bolo korunované úspechom. Cornwellová našla dosiaľ nepublikovaný list Jacka Rozparovača a pomocou najmodernejších technológií sa jej podarilo získať DNA vraha prostitútok. Keď bola DNA porovnaná so Sickertovou, ktorú získala z rozrezaného obrazu, záver bol jednoznačný. Boli totožné! Okrem toho zistila, že  Jack Rozparovač aj Sickert písali listy na špeciálny jemný papier firmy Perry a syn. Z hľadiska dnešného právneho systému je dôkaz jasný maliar by dostal doživotie. Sickert sa však medzitým odobral pred spravodlivý Boží súd. Autorka však tvrdí, že aj vtedajší súd by bol podľa jej dôkazov prišiel k jedinému rozhodnutiu: Obeste ho! Ďalšie detaily svojho vzrušujúceho bádania zverejní čoskoro.