Tento príbeh sa odohral v Nemecku, rovnako sa však mohol odohrať aj na Slovensku. Poznám u nás veľa podobných prípadov. Stačí v nich vymeniť meno dcéry a matky, rakovinu prsníka vymeniť za akýkoľvek náhradný problém a  závislosť na práci, za závislosť na cigaretách, telefonovaní, alkohole, liekoch, klebetách... Happy and je však v týchto prípadoch naozaj ojedinelý, recidíva prichádza ticho, ale pravidelne. Len láska a reálny pohľad na všetkých zúčastnených, môžu posilniť vôľu.Väčšinu z nás čaká ťažký rok, mládež, rovnako ako my ostatní je frustrovaná. Má síce veľa možností, ale nedokáže si ich zaplatiť. A od sklamania je už len kúsok k pokušeniu...

Lina a jej mama
Ako 13-ročná začala brať hašiš, 14-ročná LSD a extázu. Stala sa narkomankou.Tak ako veľa spolužiakov a priateľov aj ona milovala zábavu. Chodila na divé techno-drogové večierky, kde nikto nerozmýšľal nad tým, že treba prežiť aj zajtrajší deň. Všetko bolo tu a teraz, až do úplného vyčerpania. Okrádala rodičov, sestry, cudzích ľudí, len aby mala na extázu. Drogu, čo sa tvárila celkom nevinne.Pomáhala jej iba udržať tempo. Tempo bolo šialené. Party, spánok, party, spánok a medzitým trocha zlodejiny, alebo malá prostitúcia. Nasledovalo vyhodenie zo škôl, pobyty v uzatvorených domovoch, úteky, život na ulici.
Mama nevie kam z konopy
Jej mama Ulla mala v tom čase dosť problémov sama so sebou. Prechod, diagnóza-rakovina prsníka a dcéra, ktorej rozumela čoraz menej. Spočiatku sa všetkému iba bezmocne prizerala. Hoci podvedome hľadala cestu ako Line pomôcť. Vedela však, že rodinu musí v prvom rade uživiť. Popri tom začala skladať mozaiku Lininej narkohistórie.
Október 1994:
Lina zistila, že mama je chorá, nevie sa s tým vyrovnať. Tak veľmi to bolí...Lina uteká z domu medzi priateľov, nikto nechce počúvať ako veľmi sa bojí toho, že mama má rakovinu prsníka. Koľko bude žiť? Ako znesie jej smrť, čo urobí keď bude musieť ísť do „decáku“, vezme si ju otec k sebe? Čo macocha?
Prvý raz fajčí hašiš, ponúkol jej ho priateľ... „Chcela som byť svojská, žiaduca. Vôbec som sa nebála. Prečo by aj? Toľkí to už vyskúšali. Po jointe som sa cítila bezhranične dobre!" na krátky čas zabudla na starosti a priatelia ocenili, že je „in“. Aj po tom, čo sa mama Ulla (vtedy 38-ročná) vrátila z nemocnice po operácii, vyslabnutá po chemoterapii, ožarovaní, s bolesťami hlavy a nevoľnosťami Lina unikala z bytu, trávila popoludnia so svojou partou na ulici.
Júl 1995:
Lina kradne peniaze, aby si mohla kúpiť hašiš. Spolužiakom, z peňaženky svojej mamy, z vreciek svojich mladších sestier. Odrazu sa hrubo správa ku všetkým, zaujímajú  ju  už iba priatelia s drogou.

September 1995:
Raz sa pri nej a kamarátkach zastaví auto. Díler ponúka LSD, len tak. Lina ho už raz videla, s jedným z jej kumpánov. Dôveruje mu, vyskúša LSD. ,,Na chvíľu som sa cítila fit, šťastná, pekná, mala som pocit, že mám život v rukách, že môžem dosiahnuť všetko." Odvtedy k jej životu patrí aj LSD.  Lina sa stáva čoraz rebelskejšia, agresívnejšia. Mama si vtedy myslela, že je to len ďalšia ťažká fáza puberty, ktorá pomaly doznie. Až raz sa na ňu Lina zahľadela tak komicky. S obrovskými zreničkami a úškľabkom. Potom sa začala smiať na plnú pusu. Ako šialene! Ó, Bože, úplne pomätene. V tom jej skrslo. Je nadrogovaná. Teraz je už naozaj zle. Všetko je prehraté! Na druhý deň navštívila poradňu pre drogove závislých, chcela vedieť: Ako pomôcť svojmu dieťaťu? Lina vzala so sebou. Tá však počas rozhovoru ušla oknom na záchode. Lina bola vždy šikovná ako lasica.
November 1995 až marec 1996:
Linu často predvolávajú na políciu: príčinou sú krádeže v obchodoch. Raz večer znovu stoja pred dverami policajti, utečie pred predvolaním. Celé dni sa doma neukáže. Mama a úrad mládeže sú zajedno: najlepšie by bolo psychiatrické zariadenie pre mladistvých. Ulla vedela, že bez pomoci odborníkov túto situáciu nezvládne. Lina sa napokon vždy nejako dostala k drogám. Chcela dať šancu svojej dcérke. Na klinike využíva Lina všetky únikové cesty, jediným riešením bol uzatvorený domov. Ulle videla ako vyzerá Lina pri absťákoch. Nemôže spávať. Rakovina sa jej zdá oproti tejto hrôze maličkosť. Trápi ju aj predstava, že Lina má okolo seba uzatvorený priestor ako v base a dovliekli ju tam policajti v putách.Bez ohľadu na to, čo robila, je to predsa jej dieťa, trpí predstavou, že je príliš krutá. Lina má iba 16 rokov...
Chmáry zaženie, keď si spomenie, že Lina nemá dokončenú ani základnú školu. Musí ju z toho dostať!!!
Celé noci prebdie, kladie sa stále tú istú otázku: Prečo práve Lina? /Medzitým sa Line podarilo ujsť z ústavu./

Osvietenie

Naraz sa jej všetko vyjasnilo: odkukala to odo mňa! Pochopila, že aj ona bola závislá. Hoci akosi pozitívne-na písmenkách. Celý deň sedávala ako prekladateľka a spisovateľka pri počítači. V každú voľnú minútu mala v ruke knihu, dokonca aj počas varenia a jedenia! A teraz by chcela Linu odsúdiť? Nikdy sa jej spoza kníh nedokázala priblížiť natoľko, aby jej citlivá duša pochopila, že sa na ňu môže spoľahnúť. Až teraz, donútená okolnosťami, začala vnímať jej svet.
V rovnakom čase sa Lina ocitla celkom na dne. Špinavá, zničená, zneužitá stratila priateľov aj chuť žiť. Zatúžila ešte pozrieť sa domov. Ísť tam, kde bol poriadok a ľudia, čo ju mali radi. Po po dlhom čase zatelefonovala mame..."
Stretli sa v jednej kaviarni. Nehovorili veľa, akoby stratili reč. Lina do seba pchala chlebíčky ako zviera. Bolo jasné, že si užila hladu.je úžasné, že mama nemoralitzuje. Toho sa bála najviac. Takto sa spoň naje a zachová si pred smrťou peknú spomienku.Je to smiešne, jesť a myslieť na smrť.
Zmierenie
Ale náhle... mama jej navrhne čosi celkom neobyčajné: ,,Poďme spolu do Amsterdamu do jedného z týchto obchodíkov, tam si s tebou vyfajčím jeden joint, aby som spoznala tvoj svet, ktorý je mi taký cudzí." Lina je dojatá a bez problémov ide s mamou domov. Potom odcestujú spolu do Holandska. Lina jej ukáže, čo je pre ňu normálne. Zrazu medzi nimi vzniklo akési čudné spojenectvo. Lina zistila, že mamu miluje, lebo ona ju už nechce meniť.Berie ju takú aká je. Toto bol most, základ na ktorom sa dalo stavať. Mama nebola tá dokonalá a Lina zlá. Boli dve ženy, ktoré mali problémy, tajomstvá a prekážky v živote, ale stálo im zato byť spolu a riešiť veci. To otvorili hrádzu mlčania. Začali spolu hovoriť a pokračovali v tom dni a noci. Plakali , smiali sa, ale neobmedzovalo ich, že by Ulla chcela vlastniť Linu, alebo by Lina obviňovala mamu zo svojich  úletov. Jednoducho prali bielizeň. Dcéra jej porozprávala svoje zážitky z úteku a s drogami...
Trvalo ešte dlho, kým Lina dokázala zažiť radosť aj bez drog. Júl 1997 až apríl 1998:

Boj však ešte nebol vybojovaný. Dobrovoľne preto odišla do  jedného mládežníckeho zariadenia s dozorom. Po troch rokoch namiesto pivníc a špiny - znovu vlastná izba! Na ulici sa zoznámi s Giovannim (25), svojou prvou veľkou láskou. Neuznáva chémiu, sám berie ,,len" hašiš. A hneď ju postaví pred voľbu: ,,Buď pilulky alebo ja." Lina sa prvý raz vedome rozhodne proti svojej závislosti -- a tým pre lásku. Padne jej to veľmi ťažko. Nie telesne -- chemické drogy vytvárajú najmä psychickú závislosť. A Lina sa nikdy nenaučila mať radosť z celkom normálnych vecí, ktoré prináša všedný deň. Medzičasom sa to učí každý deň trochu viac. Zisťuje, že aj prechádzka v prírode môže mať svoje čaro,že je príjemné zarobiť si pár korún a nemusieť kradnúť a že hudba, aj iná ako na techno-party vie potešiť. Raduje sa z tanca, z pohybu, zo slnka, z nesmelých náznakov priateľstva.
Dnes je čistá.
 Skončila strednú školu a pracuje. Zatiaľ v pohostinstve, ktoré jej poskytuje priveľa podnetov pre návrat na šikmú plochu. Ona aj jej matka vedia, že pokušenie je celoživotné a veľké. Obe veria, že keby sa niečo stalo opäť sa nájdu a pomôžu si. Ešte stále vníma Lina všetko normálne ako hrôzu, ale na troskách špiny, ktorú opustila, začína budovať svoj život, v ktorom má miesto aj láska, viera a nádej. Mama Ulla robí všetko pre svoje zdravie, aby ešte dlho bola „zálohovým zdrojom“ pre svoju dcéru. Jej mladšie sestry ju síce nechápu, ale neodsudzujú ju.Lina dvíha hlavu k slnku.