Určite vám neprezradím nič nové, keď vám poviem, že pre vývoj vašich detí má mimoriadny a dnes možno nedocenený význam, hra. Nemyslím tým hru na počítačoch, ani kvarteto alebo pexeso. Myslím tú skutočnú hru, ktorá bola typická pre detstvo našich tridsiatnikov, štyridsiatnikov a starších.
V tom lepšom prípade si ju pamätajú aj tí, čo majú dnes okolo dvadsať rokov. Bola to hra na školskom dvore, na ulici, za domom, v lese, na dvore...
Jednoducho vonku, v reálnom prírodnom prostredí, s hádkami, drobnými úrazmi, smiechom, spolupatričnosťou, súcitom i nenávisťou. Sklamaním z prehry so seberovnými, s radosťou z výhry a s nekonečnou eufóriou z pohybu na čerstvom vzduchu.
Dnes existuje veľa objektívnych aj subjektívnych príčin, ktoré vedú k tomu, že deti trávia svoj čas zväčša v miestnostiach. Jednou z objektívnych príčin je, nedostatok voľného priestoru. Miznú detské ihriská a funkčné školské dvory.
Ubúda nezastavaných priestranstiev. Parky už neposkytujú priestor na hranie. K tomu sa dá prirátať narastajúca kriminalita, zlý školský systém, v ktorom chodia deti neskoro domov a ešte majú veľa domácich úloh a preťaženosť rodičov, ktorí už dnes nemôžu nechávať deti napospas ulici. Pobyt vonku môže znamenať určité nebezpečenstvo. Jednak je prehustená doprava, jazdí množstvo nových vodičov na silných autách so slabými skúsenosťami, jednak detským hrám neprospieva ani smog a inak znehodnotené životné prostredie plné nástrah. Rodičia majú strach aj z možností nákazy na zanedbávaných ihriskách a pieskoviskách. Ani v škôlkach a školách nie je situácia lepšia.
Zle platení učitelia a vychovávatelia, radšej nechajú deti vnútri, akoby s nimi mrzli vonku a strachovali sa, či si neublížia. Pod vplyvom televízie sa stávajú hry detí čoraz agresívnejšie a učiteľova zodpovednosť nestúpa ruku v ruke s jeho ohodnotením. Nič na tom nemení ani fakt, že je dokázané, že generácia detí, ktoré chodili von pravidelne, v každom počasí, je zdravšia, imúnnejšia voči prechladnutiu, vytrvalejšia, komunikatívnejšia a dokáže sa lepšie sústrediť.
Potvrdil to aj kongres enviromentalistov v Kórey.
Z výsledkov kongresu World Congress on Environmental Design for the New Millennium, ktorý sa konal koncom minulého roka jasne vyplýva, že jedným z veľkých negatív súčasného životného štýlu je, nedostatok pohybu v prirodzenom, to znamená v prírodnom prostredí. Ľudia dnes prežívajú väčšinu svojho pracovného, ale aj voľného času v miestnostiach. Dokonca aj na dedine je už pohyb vonku od detstva značne obmedzený. Táto nezdravá tendencia, ktorá sa neustále prehlbuje, môže spôsobiť veľmi vážne problémy najmä nastupujúcej generácii, teda dnešným deťom. Dá sa dokonca predpokladať, že ohrozí jej zdravý vývoj, pretože pre normálny rozvoj fyzického a psychického zdravia, je pobyt v prírode, teda mimo klietok, v ktorých bývame, spíme, učíme sa, vozíme sa a nakupujeme, veľmi dôležitý a naprosto prirodzený. Za úplne neprirodzený a nezdravý sa dá považovať dlhodobý pobyt v klimatizovaných miestnostiach výškových budov, sediac pred monitormi počítačov a obrazovkami televízie.
Pýtate sa na dôkazy?
Vedci ich zatiaľ nemajú dostatok, to však neznamená, že nevidia zmeny na generácii detí, vyrastajúcich v už opísaných pomeroch. Sú nemotornejšie, nervovo labilnejšie, Ich telesný a duševný rozvoj je v disharmónii, sú nepraktické, ľahšie podliehajú rôznym ochoreniam. Nie sú to iba bežné detské choroby.
Ich pozorovací talent je menší a menšia je aj ich schopnosť prispôsobenia. Je cítiť, že im chýba to, čo bežne poskytuje pobyt v prirodzenom prostredí. Podnety pôsobiace naraz na všetky zmysly. Deťom, ktoré sú zvyknuté pozorovať prírodu cez televíznu obrazovku, bude celý život chýbať odhad reality, ich virtuálny svet nie je podnetný, aj keď poskytuje súbor encyklopedických vedomostí. Prijímať a spracovávať podnety reálneho sveta, sa dá naučiť iba v reálnom svete.
Inak bude človek neustále bojovať s realitou a svojou predstavou o realite. „ Obrazovkovým“ deťom chýba vlastná skúsenosť. Vo virtuálnom svete sú kŕmení predstavami iných, sú manipulovaní, sú im vnucované názory tvorcov jednotlivých programov. Hoci niekedy v kladnom zmysle. A tak zaostávajú vo vývoji kreativity,
sociálneho a emocionálneho cítenia.
Odcudzenie súčasného mestského obyvateľstva prírode už začína prinášať prvé otrávené ovocie. Ak mestá nenájdu priestor pre detskú hru, ak rodičia a vychovávatelia neprekonajú lenivosť, ak zdravý rozum nezvíťazí nad peniazmi, budeme budúcu generáciu nazývať stratenou.