Niektorí si bez nej ráno ani nevedia predstaviť. Ale ktorá káva je aromatickejšia, chutnejšia, čiže lepšia – mletá alebo instantná? Ľudia objavili kávu údajne už pred tisíc rokmi. Ale až posledných sto rokov minulého storočia prinieslo skutočný rozkvet rozličných techník na prípravu tohto obľúbeného povzbudzujúceho nápoja.

Čerstvosť a skladovanie
Mletá káva vzniká z vysušených a pražených zŕn. V tejto etape si zachováva čerstvosť iba  dva týždne, avšak ak je zabalená vákuovo, môžeme ju skladovať omnoho dlhšie. Mletá káva je veľmi nestála – zvetráva a stráca svoju jedinečnú arómu. Preto by sme mali kávové zrná mlieť tesne pred prípravou. Rozpustná, instantná káva vzniká  odparením vody z kávového náparu.  V dôsledku sušenia prúdom horúceho vzduchu vzniká granulát.

Príprava a chuť
Najpopulárnejšiu slovenskou kávou je ešte stále zalievaná. Príprava mletej kávy je pritom omnoho náročnejšia. Najlepšie výsledky dosiahneme vďaka tlakovému kávovaru. Takto pripravený nápoj má najlepšiu chuť aj intenzitu. Omnoho ľahšie je pripraviť instatnú  kávu. Stačí si len zapamätať, že neznáša vriacu vodu! Je omnoho lepšia, ak ju zalejeme vodou s teplotou 95 stupňov Celzia. Namiesto chlórovanej vody z kohútika použime minerálnu nesýtenú. Na malú šálku postačí jedna lyžička kávy, do veľkej je lepšie vsypať dve. Takýto nápoj však nikdy nechutí tak, ako skutočná ,,malá čierna“.

Obsah kofeínu
Tí, pre ktorých je najdôležitejší práve obsah kofeínu, by mali siahať po mletej káve. V šálke silnej kávy z kávovaru  je totiž až 150-200 mg kofeínu. V takom istom množstve nápoja pripraveného z instantnej zmesi je iba 40-100 mg kofeínu. Aj napriek tomu, že káva je pomerne mierny životabudič,  nemali by sme jej piť priveľa. Väčšina odborníkov sa domnieva, že konzumáciu kofeínu by sme mali obmedziť maximálne na 400-600 mg denne.