Na Štedrý deň sa samozrejme najviac tešíme na darčeky a najväčšiu radosť nám robia darčeky, ktoré pripravíme deťom. S veľkým potešením ich vymýšľame a pripravujeme, zháňame a potom sa tešíme na nadšenie detí, na ich rozžiarené oči a úprimnú radosť.  Vianoce totiž predstavujú v živote rodiny veľký zážitok pre deti aj rodičov.

Deti dávajú to, čo majú radi
Od úplne najmenších detí darčeky neočakávame, ale akonáhle trocha podrastú, snažíme sa ich viesť k tomu, aby sa aj oni zapojili do vianočných príprav a učili sa obdarúvať druhých. Niekomu možno napadne, či ich tým predčasne a zbytočne nezbavujeme detstva. Ak totiž dieťa verí v Ježiška, určite nebude rozumieť, prečo by samo malo dávať darčeky. Príde na to, ako to v skutočnosti je a stratí ilúzie a čaro Vianoc bude preč. Ale aj v tomto prípade môžeme nájsť prijateľné riešenie. Jednou z možností je dieťaťu vysvetliť, že niektoré darčeky nosí Ježiško, ale súčasne si darčeky navzájom dávajú aj ľudia. Malé dieťa to má s prípravou darčekov poriadne ťažké. Nemá peniaze, veľa toho ešte nevie urobiť a väčšinou si ani nevie predstaviť, čo by ostatných naozaj potešilo. Dieťa dáva druhým to, čo má rado samo ( niektorým ľuďom tento prístup vydrží až do dospelosti).

Pomoc rodičov je vítaná
Dieťa môže namaľovať obrázok, vyrobiť keramiku, vytvoriť jednoduchú pomôcku do domácnosti. Dieťaťu by pri výrobe darčeku mali pomôcť aj  rodičia. Samozrejme, nemáme na mysli to, že dieťaťu darček pre druhých zaobstaráme sami a ono ho len odovzdá. Existuje množstvo iných ciest. Rodičia by mohli aspoň dva týždne pred Vianocami deťom povedať, po čom túžia – napríklad:,, Potreboval by som nejaký pekný obrázok na stôl do práce, mne by sa páčilo poriadne pero alebo nové zrkadielko...“ Iba tak môžeme svoje deti inšpirovať a naviesť správnym smerom.

Chváliť a ešte raz chváliť
Na každom darčeku môžeme oceniť množstvo vlastností. Predovšetkým ako sa nám páči a ako bude užitočný, ale takisto aj to, že si darca na nás spomenul, darček vymýšľal, zháňal, schovával a udržal jazyk za zubami. Vždy sa dá nájsť niečo, čo môžeme úprimne pochváliť. Prinajmenšom to, že darček nás poriadne prekvapil! A na to by mal myslieť každý dospelý obdarovaný. Znevážiť darček od dieťaťa môže iba bezcitný barbar. Dať pozor treba ešte na jednu vec: dospelí by mali pri preberaní darčekov od detí trocha naťahovať chvíľku napätia, hádania  a prekvapenia. Po jeho rozbalení nezabudnite poďakovať.  Každé dieťa totiž veľmi silno prežíva, keď niekto rozbaľuje darček práve od neho. Mali by sme oceniť snahu a šikovnosť malého darcu a aj keď sa nám darček nepáči, nesklamme ho.