Niekedy sú články v učebniciach cudzích jazykov veľmi nudné, ale ten, ktorý ma podnietil k bližšiemu nahliadnutiu do problematiky zamestnaných žien - matiek, bol naozaj zaujímavý. Dovtedy som sa nijako zvlášť nepozastavovala nad tým, čo všetko musela a ešte stále musí v jeden deň stihnúť moja mama a množstvo ďalších žien na celom svete. Alebo aké dôležité rozhodnutie, spojené s odriekaním a vzdaním sa svojich snov a plánov, je to, keď matka privedie na svet dieťa. Byť manželkou, matkou a zamestnankyňou v jednej osobe totiž vôbec nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Najhoršie na tom je, že na riešenie tejto úlohy neexistuje len jedno univerzálne východisko, žena má veľa možností a závisí len od nej, čomu dá prednosť. Teória rodinnej a profesnej dráhy Na začiatku je najdôležitejšie uvedomiť si rozdiel medzi dvoma životnými dráhami; a to dráhou rodinnou a profesnou. K rodinnej dráhe sa viaže tzv. nukleárna rodina, ktorú tvoria obaja rodičia a ich deti, žijúci spolu v samostatnej domácnosti, oddelene od ostatného príbuzenstva. Samozrejme, nevylučujú sa ani iné skúsenosti, medzi ktoré patrí napríklad rodina neúplná (bez otca alebo bez matky). Zároveň sa pojem rodinnej dráhy prelína v živote jedinca s obdobím produktívneho veku, ktoré je dnes v podstate dlhšie než obidve zostávajúce dohromady (t.j. než pred- a poproduktívna). V tejto etape sa hlavným štrukturotvorným faktorom života jedinca stáva produktívna práca. Nejde však o etapu vyznačujúcu sa pokojnou kontinuitou, pravidelným rytmom, ustálenou cyklickosťou, len výnimočne narušovanou občasnými zlomami. Naopak, v celom svojom priebehu je to etapa dramatická, svedčiaca o neustálych premenách. V tomto období sa mení celé sociálne okolie jedinca, osobné i rodinné okolnosti jeho života, profesné nároky i schopnosti dozrieť na ne, prebiehajú zložité procesy jeho sociálnej adaptácie a pokračujúcej socializácie. Profesná dráha je pevne viazaná na životný cyklus. Znamená to, že môže dochádzať k odlišnostiam tej istej situácie v rôznych životných fázach: človek, ktorý získal vedúcu funkciu krátko po nástupe do prvého zamestnania, je v inej situácii než ten, kto taký postup zažil len niekoľko rokov pred odchodom do dôchodku. Profesná dráha nie je len sledom povolaní a zamestnaní, ktoré človek v priebehu svojho života vystriedal, ale aj obrazom šancí, ktoré sa mu naskytli, a cieľov, ktoré do svojich prestupov premietol. Profesia (ako označenie pracovnej činnosti, dlhodobo vykonávanej, vyžadujúcej isté znalosti a schopnosti) predstavuje pre jedinca súbor hodnôt a ak ich mení, znamená to, že dáva prednosť niektorým z nich, preferuje ich. Pretože je však obmedzený štruktúrou príležitostí, prispôsobuje reálnym možnostiam i svoj preferenčný systém, a tak vlastne racionalizuje svoje rozhodnutia. Zámerná zmena profesie má teda dvojaké možné zakotvenie v preferenčnom systéme jedinca : 1. Je dôsledkom voľby, motivovanej výhodami v dominantnej (i keď v priebehu životnej dráhy premenlivej) hodnote novej pozície, ktorou môže byť plat, pracovné prostredie, náplň práce a. i.; východiskom je relatívne stabilný a hierarchicky usporiadaný preferenčný systém. 2. Je dôsledkom bilancovania výhod a strát, ktoré nová pozícia naskytuje; východiskom je zložitejšie štrukturovaný systém preferencií, a to buď na princípoch kompenzácie (vyšší plat - dlhšie dochádzanie do zamestnania; zaujímavejšia práca - nižší plat a pod.) alebo komplementácie ( vyššia funkcia + vyšší plat + väčšia zodpovednosť). Z tohto hľadiska je priebeh profesnej dráhy spojený s uvažovaním nad dôsledkami jednotlivých rozhodnutí a so špecifickým rytmom osobných ašpirácií. Spolu s vekom a profesným postavením sa toto aspiračné pole, spojené s hodnotovým systémom osobnosti, mení a predstavuje tak relatívne samostatnú líniu životnej dráhy. Profesná dráha tvorí os formovania celého životného štýlu osobnosti. Preto sa orientácia na profesné uplatnenie (zárobok, prestíž, postup, pracovné podmienky a pod.) netýka len samotnej pracovnej aktivity, ale ovplyvňuje celkovú štruktúru životných plánov, voľného času, rodinného života atď. Profil profesných dráh je mimoriadne pestrý. Táto rozmanitosť je hlavnou prekážkou pre vytvorenie nejakej univerzálnej teórie o priebehu profesnej dráhy. Druhou prekážkou je množstvo podôb, ktorými sa vyznačuje časový priebeh profesných dráh, premietajúci sa do jeho väzby na premenlivé vekové cykly (vek profesného štartu, rodinný cyklus, vekové normy atď.). Tretím momentom je skutočnosť, že sám priebeh profesnej dráhy je premenlivým životným plánom - dosiahnutím určitej pozície ( alebo naopak jej stratou či nedosiahnutím). A konečne štvrtým momentom je výrazná odlišnosť profesných dráh mužov a žien. Profesná dráha žien a jej osobitosti Profesné dráhy žien sa vyznačujú celým radom zvláštností. Predovšetkým majú iný priebeh ako dráhy mužov; sú obyčajne najmenej jedenkrát prerušené (v dobe materstva - fertilita) a tiež sú celkovo kratšie (kvôli skoršiemu odchodu do dôchodku). Dotýkajú sa ďalších procesov; predovšetkým reprodukcie obyvateľstva a fungovania rodinného systému. Štúdium profesných dráh žien nás preto vzápätí vedie do širších sociálnych súvislostí než skúmanie tej istej problematiky u mužov. Pri tejto analýze možno naraziť na dva modely deľby rolí medzi pohlaviami: V prvom sa stretávame s myšlienkou oddelenia (segregácie) rolí oboch pohlaví - muža ako živiteľa a určovateľa statusu rodiny a ženy ako tvorkyne domova. Mechanizmy, ktoré zaisťujú toto členenie rolí a tým vlastne i rodinný systém, sú zakotvené i v profesnom systéme. Muž tu má dominantné postavenie, a ak do tohto systému vstupuje žena, vzniká riziko, že na to doplatí manželská stabilita. Druhý model má úplne odlišné východiská, založené na princípoch sociálnej rovnosti a partnerského vzťahu oboch pohlaví. Deľba práce medzi nimi je definovaná predovšetkým rodičovskými rolami, stabilita manželského a rodinného života je založená na vzájomnom rešpektovaní , kooperácii a pod. Postupne tu zaniká i samotný princíp súťaže a konkurencie medzi manželmi, k čomu prispieva i inak štrukturovaný profesný systém, opierajúci sa o rovnosť kvalifikácie, šancí atď. S touto alternatívou sa však ženy stretávajú málokedy. Muž sa síce dokáže adaptovať na novú životnú situáciu ženy, oveľa horšie sa však vyrovnáva s novou situáciou rodiny. To, ako je zapájaný do rodinných prác, definujú ženy väčšinou nielen ako výraz partnerskej rovnosti, ale dokonca i ako určité kritérium osobného uznania a úcty. A keďže i napriek možnej pomoci muža padajú nároky rodinného života prevažne na bedrá ženy, tá musí novú situáciu riešiť, čo znamená vyostrenie problému. V súčasnosti sa ženy tohto problému obávajú. Zdroje českého centra Žena hovoria o tom, že dieťa, a vôbec rodina, sú nočnou morou "modernej ženy". Skutočná ženskosť nie je v móde, ale vypadať a správať sa ako "násťročná" je sexi. Prišli ženy o cit? Môžu mať stáleho partnera, krásny vzťah a dobrú prácu, ale na dieťa nie sú pripravené. Ani v dvadsiatich, v tridsiatich, ani neskoršie. Predtým, keď sa dvaja ľudia milovali, nerozmýšľali nad tým, čo všetko bude od nich starostlivosť o potomka vyžadovať. Dieťa bolo považované za dar od Boha alebo jednoducho za prirodzenosť. Dnes je považované skôr za záväzok, zložitú vec, ktorá k trvalému vzťahu síce patrí, ale zároveň mu uberá na kráse a slobode. V 20. storočí sú ženy iné. Podliehajú iným spoločenským tlakom, majú iné povinnosti. Žena už nemôže byť len láskavou a krásnou bytosťou. Aby uspela a mohla byť so sebou spokojná, musí oplývať i rýdzo mužskými vlastnosťami: súťaživosťou, agresivitou a racionalitou. Typicky ženské vlastnosti (zdržanlivosť, citlivosť, ochota spolupracovať) zo žiadnej ženy neurobia úspešnú, obdivovanú a uznávanú osobnosť. Ženy sú nútené súperiť o moc nielen medzi sebou, ale tiež s mužmi. Ich vysoká zamestnanosť spolu s rastom ich vzdelania a kvalifikácie viedla k tomu, že sa zmenili aj ich životné plány a očakávania. Perspektíva budúceho života už nie je odvodzovaná len od rodinného cyklu, skôr na ňu silno pôsobí predstava budúcej profesnej dráhy. Ak teda žena od začiatku preberá aspiračný model mužov, jedinou bariérou je jej biologická predurčenosť k materstvu. Jedným z podtextov rozhodovania o dieťati býva často práve perspektíva vlastnej profesnej dráhy. Riešenie tohto problému potom obyčajne závisí od veku. Kedy je na dieťa vhodný čas Najväčším problémom je však otázka: "Kedy je ideálny čas "zadovážiť" si dieťa?" V dvadsiatke, tridsiatke alebo dokonca až neskôr? Ženy začínajú pociťovať potrebu založiť si rodinu obyčajne do dvadsiateho piateho roku života, pričom plodnosť u nich klesá asi po tridsiatke. Jednou z hlavných nevýhod veľmi mladých manželských párov je fakt, že si ešte nevedia naplno uvedomiť všetko, čo ich čaká. Na druhej strane majú viac fyzických síl a energie. Ale v poslednom čase začínajú ženy tehotenstvo odkladať do zrelšieho veku. Počet pôrodov prvého dieťaťa po tridsiatom piatom roku života sa od 70. do 90. rokov viac ako zdvojnásobil. Aj v Slovenskej republike sa kedysi narodilo najviac detí matkám medzi osemnástym a dvadsiatym rokom života. Ženy boli síce zrelé po telesnej a duševnej stránke, ale zo sociálneho hľadiska neboli ani zďaleka dospelé. Po revolúcii sa táto situácia začala meniť. Najväčšou nevýhodou materstva v neskoršom veku je hlavne pokles plodnosti. Polovica žien po tridsiatke, ktorá má sex dva- až trikrát do týždňa, môže otehotnieť po troch až štyroch mesiacoch pokusov. Ak je žena štyridsaťročná, môže sa tento čas predĺžiť až na rok a pol, u ostatných na viac, dokonca k otehotneniu vôbec nemusí dôjsť. V tomto veku sa totiž dokáže zahniezdiť len každá ôsma oplodnená bunka vajíčka. Okrem toho môžu nastať i rôzne poruchy chromozómov. U štyridsaťpäťročných žien sa tri zo štyroch tehotenstiev končia vrodenými chybami u ich detí, nastávajú postihnutia , najčastejším je Downov syndróm (kým u dvadsaťročných je šanca 1:1018, u tridsaťpäťročných stúpa na 1:270, ženy po štyridsať päťke riskujú možnosť narodenia takého dieťaťa v pomere 1:20). Lekári však tieto matky upokojujú a tvrdia, že pri dodržaní všetkých priebežných vyšetrení môže aj takéto tehotenstvo dopadnúť dobre. No nielen ženy, ale aj muži majú svoje biologické hodiny. Aj mužské spermie zhromažďujú postupom veku mutácie, ktoré môžu viesť k rôznym zdravotným problémom dieťaťa. Síce sa hovorí, že muž na rozdiel od ženy si môže založiť rodinu takpovediac kedykoľvek, napríklad i v päťdesiatke, ale to je veľký omyl. Túto predstavu totiž vyvrátila štúdia amerických a izraelských odborníkov, ktorej záver znie: S vekom otca výrazne rastie riziko, že dieťa postihne schizofrénia, ktorá sa bežne prejavuje asi u jedného percenta svetovej populácie. Zistili to na základe výskumu vyše 87 000 ľudí. Nakoniec zistili, že u detí mužov vo veku štyridsaťpäť až štyridsaťdeväť rokov sa táto mentálna porucha vyskytuje dvakrát častejšie než u mladších otcov. Zaujímavé je, že vek matky v tomto prípade nehrá žiadnu rolu. Zrelý vek žien prináša mnoho pozitív. Tieto ženy majú totiž oveľa viac výhod oproti mladším. Vedia veľmi dobre, čo chcú a väčšinou sa o seba vedia aj postarať. Majú dokončené štúdium a ich kariéra sa sľubne rozvíja. Poznajú svoje možnosti, v profesii sa vedia dobre orientovať. Človek v tomto veku už nemusí byť všade a nemá obavy, že by prišiel o čaro večierkov, osláv a prebdených nocí. Tieto túžby postupne vekom vyprchávajú. To dáva žene duševnú rovnováhu, preto si môže materstvo vychutnať. V neskoršom veku sú ženy obyčajne aj dobre zabezpečené, nemusia mať finančné problémy v prípade, že chcú ďalej pracovať, nie je problém zaobstarať si pomoc ako pri starostlivosti o dieťa, tak aj o domácnosť. Ako dokazujú nemeckí lekári, zrelé ženy sú aj oveľa starostlivejšie počas svojho tehotenstva: dodržujú termíny kontrol, stravujú sa zdravo, nefajčia a nepijú alkohol, snažia sa odbúravať stres. Na druhej strane, popri zdravotných nevýhodách materstva neskoršieho veku sa objavujú aj ďalšie zápory. Jednoduché počty nás privedú k tomu, že žena by mala uvažovať o tom, či bude schopná zaistiť podmienky pre štúdium svojho dieťaťa v dobe, keď už sama bude v dôchodku. U niektorých žien sa môže objaviť vyčerpanie z náročnej profesie, a preto nemusia byť voči dieťaťu dostatočne tolerantné. V prípade, že žena má prvé dieťa neskôr, prežíva pomerne veľkú úzkosť, ktorá je nepriaznivá nielen pre ňu, ale hlavne pre dieťa, ktoré príliš stráži, stále ho kontroluje a nedáva mu dostatočnú voľnosť. Dieťa vyrastá v skleníkovom prostredí, ťažko sa vyrovnáva so svojimi rovesníkmi a s tým súvisia aj jeho neskoršie ťažkosti v partnerských vzťahoch. Matka mu často umožní iba rozvíjanie duševných schopností, a fyzickú stránku zanedbáva. Samozrejme, rozdiel je aj v tom, či žena už nejaké deti má, alebo nie. Veľmi záleží aj na rodinnom zázemí matky, či je sama, alebo ju v novej úlohe podporuje aj partner. Konflikt medzi zamestnaním a rodinnými záväzkami ženy Obdobie vrcholnej fertility (cca vek 20 -29 rokov) je u žien dobou kritického súbehu životných udalostí. U mužov je to etapa, kedy hľadajú optimálne šance seba uplatnenia a dosahovania pracovných i mimopracovných cieľov. No žena, ak je vydatá a čaká dieťa, musí svoje zamestnanie prispôsobiť novej skutočnosti. Kým manželstvo zasahuje do profesnej dráhy oboch partnerov, v prípade rodičovstva ide často o výrazne ženský problém. Tým sa vytvára tzv. circulus vitiosus (akýsi kruh): odchod na prvú materskú dovolenku znamená, že po čase dôjde k obnoveniu profesného štartu. Týmto oneskorením sa znižuje možnosť profesného uplatnenia, ale zároveň s pretrvávajúcim vplyvom materskej role v dobe starania sa o dieťa slabne význam povolania pre životnú dráhu. Dôsledkom je pokles šancí na úspech. Ženy však chcú mať rovnaké šance ako muži, a tak sa viaceré z nich dobrovoľne vzdávajú materstva, aby mohli v profesnej súťaži súperiť s mužmi, a to s rovnakými dispozíciami. Tie, ktoré už majú potomkov, nie sú výnimkou a takisto sa snažia uplatniť. Okrem toho viaceré z nich tvrdia, že v práci sú šťastnejšie ako doma. Rodinný život je ťažší ako ten v zamestnaní. K tomuto prekvapujúcemu záveru dospela Arlie Russell Rothschildová, sociologička a riaditeľka ústavu "Center for Working Families" pri kalifornskej univerzite. "Ľudia volia radšej zamestnanie, pretože tam im to jednoducho ide lepšie, cítia sa tu akísi kompetentnejší a váženejší ako doma." zhrnula výskumníčka svoje výsledky v časopise Psychologie heute. "Vo svojej práci som jednoducho dobrá. Doma ale vôbec neviem, ako vychádzať so svojím synom, ktorý je v puberte." Znela odpoveď jednej z opýtaných žien. V zamestnaní sa nedostatky dajú vyvážiť seminármi a školeniami, no s ťažkosťami rodinného života sa zápasí ťažšie. Americká výskumníčka vysvetľuje tieto výsledky tým, že čoraz viac času trávime vo svete práce, zatiaľ čo súkromný život stráca na hodnote. Väčšina opýtaných síce postavila rodinu a súkromie na prvé miesto hodnotového rebríčka, Rothschildová však tvrdí, že je to iba ilúzia. Sám časový faktor hovorí proti tomuto uprednostňovaniu súkromia - pretože v konečnom dôsledku strávi mnoho ľudí podstatne viac času v práci ako s rodinou. Rothschildovej poznatky sa podobajú jednej staršej štúdii zo Švédska: zistilo sa tam, že ženám stúpa hodnota krvného tlaku a hladina stresového hormónu krátko pred skončením pracovnej doby, pretože myslia na to, čo všetko ešte musia zariadiť počas cesty domov namiesto toho, aby sa tešili na svoju rodinu. Na rozdiel od žien bez rodinných záväzkov, ženy - matky sa každý deň pohybujú medzi dvoma svetmi. Práca ako systém sociálnych vzťahov na seba viaže mnoho mimo profesných nárokov, takže tvorí pomerne samostatný svet, v mnohom celkom odtrhnutý od sveta rodinného života. Pracovné spoločenstvo má vlastné nároky a očakávania, ktoré formujú hodnoty, presahujúce hranice práce. V minulosti to bol práve muž, kto prinášal svoje zážitky a únavu z práce do rodiny, ktorej rytmus sa podriaďoval jeho nárokom. No dnes už aj žena odchádza do práce a domov si prináša zážitky a únavu. Zistilo sa, že profesný systém oveľa viac ovplyvňuje správanie žien ako mužov. Zamestnanie ako miesto sebarealizácie posilňuje ich sebavedomie, ktoré si prenášajú i do rodinného prostredia. Lenže to svoje nároky zásadne nezmenilo, i naďalej zostáva zdrojom mnohých domácich prác ( zo strany mužov ide v tomto prípade často len o akúsi výpomoc, než o faktickú deľbu práce). Tým sa mení celá rodinná situácia: pracovné problémy, ktoré si domov prinášajú obaja manželia, starostlivosť o deti a domácnosť utvárajú novú podobu rodinnej atmosféry, poznačenej množstvom dramatických scén na tému "partnerská rovnosť". Ale nie je to len zamestnanie, ktoré ovplyvňuje rodinný život, často dochádza aj k opačnému účinku, pretože takéto ženy prenášajú do zamestnania vlastnosti odvodené z nárokov rodiny - zodpovednosť, vedomie povinnosti, skromnosť atď. Potreby rodinného života sa často premietajú aj do nárokov na povolanie. Kým u mužov sú typickými prioritami (neznamená to, že sa nemôžu objaviť aj u žien) uplatnenie, postup a úspech; ženy preferujú hodnoty ako uznanie, pracovné podmienky, dobrý nadriadený a pod. Komu zveriť výchovu dieťaťa Doteraz sa v celej téme spomínali len problémy žien s tým, ako sa vyrovnať s nátlakom viacerých životných dráh. Často sa ale zabúda na tých, ktorí sa nachádzajú uprostred tohto konfliktu, teda na deti samotné. Na výročnej vedeckej konferencii Slovenskej sociologickej spoločnosti v roku 2002 odznelo z úst Ivana Chorváta upozornenie, že sociológia dieťaťa je na Slovensku zabudnutou disciplínou. Práve deti sú tí, ktorí pri riešení podobných problémov najviac trpia. Výsledky projektu Metodicko-výskumného kabinetu, s. r. o., z roku 2003 priniesli informácie o tom, že dôraz, ktorý kladieme na rodinu sa síce výrazne nemení, no predstavy o pravidlách a normách súžitia manželských párov, rodičov a detí sa výrazne posunuli. Značne napríklad poklesol podiel respondentov, ktorí súhlasia s tvrdením o bezpodmienečnej láske detí k svojim rodičom (z 82,3 % na 69,6 %). Očakávania seba obetujúceho sa rodiča zostali rovnako vysoké; takmer 60 % respondentov súhlasilo s tvrdením, že povinnosťou rodiča je urobiť pre svoje deti všetko - aj za cenu vlastného odriekania. Tým by v prípade žien mohol byť nástup na materskú dovolenku a vzdanie sa svojho zamestnania, prípadne kariéry. Mnoho žien má ale aj po narodení dieťaťa chuť venovať sa svojej práci, zvlášť, ak sa sľubne rozvíja. V iných rodinách by zostať na materskej dovolenke znamenalo i istý finančný problém, preto sa snažia hľadať iné východiská. Podriaďujú ich predovšetkým snahe dosiahnuť istotu, že o ich deti je dobre postarané. Je to najmä otázka vlastného uváženia, partnerského kompromisu, ale i finančného zázemia manželov. Pre menej majetných je najjednoduchším riešením zveriť deti do starostlivosti starých rodičov. Ale ani toto východisko nie je práve ideálne. Starí rodičia môžu mať zo svojich vnúčat veľkú radosť, ich výhodou je aj fakt, že majú skúsenosti so svojimi vlastnými deťmi, a preto ich neprekvapia mnohé veci, ktoré by mladý pár spočiatku zaskočili. Na druhej strane môže byť z hľadiska ich veku každodenná starostlivosť o dieťa veľmi vyčerpávajúca. Zvlášť vtedy, keď sa novorodeniatko premení na nezbedného a zvedavého človeka, ktorý má nesmierne veľa energie. Mladí partneri by určite mali myslieť aj na to, že ich rodičia potrebujú oddych. Dávať pozor na dieťa väčšinu dňa počas celého pracovného týždňa je určite iná situácia, ako potešiť sa s vnúčaťom počas pravidelných návštev. Najjednoduchším riešením by bola materská škola. O deti je tu dobre postarané, majú pravidelnú a výživnú stravu, mnoho sa naučia a môžu si tu nájsť aj prvých kamarátov. Tá však neprijíma deti mladšie ako tri roky. Pre tie boli kedysi zriadené takzvané detské jasle, ktoré ale v súčasnosti nefungujú. No matky potrebujú viac starostlivosti o deti, a navyše lepšej a flexibilnejšej. Nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku existuje tento problém. Robil sa tam výskum na tému "Čo matky potrebujú". 55,1 % opýtaných žien (z toho 63,2 % slobodných matiek) by potrebovalo celodennú materskú školu pre svoje deti. 67,9 % sa sťažovalo na nevyhovujúci čas začiatku "vyučovania" v týchto zariadeniach. Celkovo žiadalo vytvorenie lepších možností pre svoje deti 51,7 % opýtaných Nemiek zamestnaných na plný úväzok a 40,9 % nezamestnaných. Štatistiky im dávajú za pravdu: v západnom Nemecku je mimo domu vychovávaných len 5,7 % detí. Ani tá nemecká, ani naša slovenská spoločnosť si však neuvedomuje, že deti nie sú len "súkromným potešením", ale dotýkajú sa celého verejného života, sú tiež oblasťou, ktorá vyžaduje viac záujmu. V súčasnosti sa objavuje ďalšia alternatíva. Muži v otázke rodičovstva urobili veľký krok vpred a jasne dávajú najavo, že majú tiež čo povedať v otázke výchovy a starostlivosti o svojich potomkov. Materská sa nahradzuje takzvanou rodičovskou dovolenkou, ktorá konečne umožňuje aj otcom, aby zostali doma s deťmi. Samozrejme, táto myšlienka ešte naráža na odporcov, ktorí tvrdia, že úloha starať sa o deti je čisto ženskou záležitosťou (a nepatria sem len muži, ako som zistila vo svojom výskume). Väčšina žien túto zmenu privítala pozitívne. Ak má totiž práve manželka lepšie zamestnanie ako jej manžel, môžu sa dohodnúť na tomto kompromise. Niektorí ľudia majú výhrady voči mužom, lebo sú toho názoru, že sa o dieťa nevedia dostatočne postarať. Opak je však pravdou. Dnes sa k mužom na materskej dovolenke navyše pripájajú aj mladí muži, ktorí pracujú ako vychovávatelia - au-pair. Deti majú v tejto role dokonca oveľa radšej mužov než ženy. Sú nielen aktívnejší a vymýšľajú viac hier, ale prosto dokážu deti celkovo dobre zabávať. Čo sa týka poučovania a rád do života, vychovávajú nenásilne a formou, ktorá deťom vyhovuje. Navyše, tento druh výchovy sa len zriedka minie účinkom. Existuje teda aj štvrtá možnosť: ak sú manželia lepšie situovaní (k čomu sa ale viacerí dopracujú až v neskoršom veku), môžu si zaplatiť súkromnú vychovávateľku alebo vychovávateľa, prípadne odbornú opatrovateľku, ktorá sa vie o deti postarať aj po zdravotnej stránke. Ak sa žena (resp. rodičia) rozhodne pre nejakú z týchto možností, nemala by zároveň zabúdať na to, že zverením opatery dieťaťa niekomu inému sa nekončí jej rola matky. S dieťaťom je žena spätá prakticky od jeho počatia, preto možno badať aj väčšie množstvo požiadaviek detí práve na matku. Ako náhle sa žena pripúta viac k svojim povinnostiam, jej výchovné pôsobenie, ako aj sociálna kontrola strácajú svoju intenzitu. Možnosť pochopenia žien inými ženami Na túto otázku by sa asi očakávala kladná odpoveď, ale skutočnosť je iná. "Matky na plný úväzok" (podľa BRIGITTE Vollzeitmütter) sú údajne príliš lenivé v práci, zamestnané matky sú bezohľadné. Nie je matka ako matka. Po materskej dovolenke sa žena dostáva do akejsi vojny dvoch presvedčení. Ak je uprednostní zamestnanie, je považovaná za matku bez srdca, ktorá zanecháva svoje dieťa v školskej družine alebo pri opatrovateľke, aby si mohla pokojne plniť svoje povinnosti v práci a rozvíjať kariéru. Ale ani liga zamestnaných matiek nie je v tomto ohľade citlivá. Ženám, ktoré zostávajú na materských dovolenkách, sa vysmieva a považuje ich za neemancipované a natoľko hlúpe, že im stačí schádzať sa s ostatnými mamičkami na kávu, pri ktorej len klebetia namiesto toho, aby si našli zamestnanie a robili niečo užitočné. V jednej nemeckej diskusnej relácii sa objavila otázka: "Aké máte povolanie?" "Som matka," znela odpoveď." Ach, tak. A ináč?" Matka ako povolanie sa s obľubou nazýva aj "matkou na plný úväzok". To si človek často predstaví ženu, ktorá je neprestajne obklopená deťmi, či na hodine aerobiku, v obchode, kde sa vozia v nákupných vozíkoch, doma, kde s nimi rieši nekonečné domáce úlohy. Obeťou tejto vojny matiek nie je nik iný, ako žena sama. Ako matky sú všetky na jednej lodi, s ktorou by sa pohli dopredu len vtedy, ak by hodili vojnovú sekeru a pocity viny cez palubu a pripustili, že takmer všetky matky (tak či onak) potratili rozum, keď sa nedokážu navzájom podporovať. A muži? V tejto vojne ešte stále mnohí stoja stranou usmievajúc sa. Nie je na tom nič čudné, pretože asi 80 % z nich sa necíti byť profesne obmedzovaných svojimi deťmi. Ženské postrehy a názory "Dvadsiate storočie sa nieslo v znamení snahy žien o dokonalú emancipáciu. Jej výsledkom je uštvaná rovnoprávna žena, ktorá vstáva ráno o piatej, pripraví seba, muža, raňajky, odnesie deti do školy, naskočí do autobusu - v lepšom prípade do auta - a odfrčí na osemhodinovú šichtu do zamestnania. V prvom prípade jej hrozí nákaza chrípkou a zlomené podpätky. V druhom prípade jej desať nezdvorilých super vodičov na ceste ukáže, aká je sliepka a kde by sa mala so svojou mini plechovkou zdržiavať. Po tomto šťastnom úvode dňa sa osem hodín usmieva na kolegov, najmä tých, ktorých neznáša a rovnoprávne - teda viac a za menší plat ako prítomní muži - drie. Po ôsmich hodinách čaká emancipovanú ženu domáca šichta. To znamená nákup, prípravu a kŕmenie hladnej zveri. Kontrola úloh z predmetov, ktoré už v detstve neznášala, ako sú matematika, chémia a iné, ku ktorým jej deti zdedili odpor. Keď ich presvedčí, aké sú to dôležité predmety, vypočuje si starosti a problémy celej rodiny, potom ako čerešničku na torte dostane možnosť poupratovať a vyžehliť, hoci aj pri televízore. Popri tom všetkom môže celý čas vrhať dvojzmyselné pohľady na svojho drahého manžela, ktorý radostne roztiahnutý na gauči odpočíva po ťažkom dni a pri pivečku sa psychicky vyrovnáva so skutočnosťou, že opäť zarobil menej ako tá jeho beštia, ktorá stihla ešte predávať kozmetiku Avon, a tak si privyrobiť." Jana Osuská (LADY) "Pred niekoľkými týždňami som susedke strážila bábätko. Tešila som sa, že ho vezmem do parku a aspoň na chvíľku zažijem pocit ochrankyne. Ľudia ma budú zastavovať, pozerať do kočíka a hovoriť so mnou ako s matkou tohto dieťaťa. Trochu naivná predstava :. Sotva som sa s kočíkom "dokotrcala" k električke, začala som si pripadať akosi nepatrične. Aj keď nevyzerám ako nerozumné dievča, na ktoré by si ľudia mohli ukazovať: "Fuj, taká mladá a už má dieťa!", cítila som nepriateľské pohľady. Niekoľko ľudí odo mňa dokonca odstúpilo...Zrejme, aby mi nemuseli pomáhať s kočíkom pri nástupe do električky. Keď sa dieťa prebudilo a trochu zaplakalo, div by ma pohľadom nezabili. I v parku sa na mňa a na kočík nepozerali bohvieako prívetivo. Jeden starší pán mi dokonca vynadal. Dieťa vraj nemá v parku čo robiť! Keď plače, ruší slušných ľudí, ktorí si chodia do parku odpočinúť. Porodiť a vychovávať milovaného tvora je nádherné... Ale uvedomujem si, že byť v 21. storočí matkou a žiť na Slovensku je to isté, ako byť odsúdencom a odpadlíkom, ktorý si znova musí vybojovať to, čo "stratil". Divíte sa mladým ženám, ktoré nechcú mať dieťa?" Kristýna (Centrum.cz Žena)"
Neregistrovaný - , 1.2.2007 14:38