Tie nám totiž len a len prospievajú.  Kávu, čokoládu alebo alkohol si väčšinou dopriavame len s vnútornými výčitkami. Lekári nás často upozorňujú na ich zdravotné riziká – ale len málokto nám vysvetlí, že môžu byť aj zdraviu prospešné.  A už vôbec nikto nám nepovie, ako blahodárne pre zdravie môže byť to, čo vychutnávame s rozumom aj pôžitkom.

K výnimkám patrí holandský  psychológ Jan Snel. Tento člen Pracovnej skupiny pre výskum potešenia vydal knižku Chvála malých nerestí, v ktorých poukazuje na to, že napríklad alkohol má stále povesť metly ľudstva, aj keď ho drvivá väčšina ľudí dokáže piť rozumne. Jeho riziká môže podceniť iba človek nezrelý alebo taký, ktorá má problém s prežívaním emócií alebo vzťahmi.
Primerané pitie alkoholu pritom neprospieva len srdcovocievnemu systému, stavu cholesterolu alebo lepšej zrážanlivosti krvi. Z výskumu v britských domoch opatrovateľských služieb napríklad vyplynulo, že starší ľudia, ktorí pravidelne pili pohárik vína, lepšie spali a boli optimistickejší. Takisto sa vedeli lepšie sústrediť a viac si verili.

Musí to byť potešenie
Celý rad výskumov dokazuje, že pitie miernych dávok alkoholu môže zlepšiť niektoré psychické funkcie. Napríklad vedci z Ústavu pre psychiatriu v Londýne zistili, že mierni pijani nie sú iba v lepšej psychickej kondícii ako ťažkí alkoholici, ale dokonca aj ako abstinenti. Dosahovali lepšie výsledky pri testoch sústredenia, pamäte a ďalších psychických funkcií.
Iný výskum vplyvu alkoholu na náš organizmus ukázal, že veľmi dôležité sú aj pohnútky, z akých pijeme. Ľudia, pre ktorých bol alkohol radosťou a potešením, zomierali neskôr ako abstinenti, ktorí zapíjali svoje starosti.

Aj mýtus o káve je nepravdivý
O káve sa hovorí, že škodí srdcu, pretože zvyšuje krvný tlak. Ale ako sa ukazuje, je to celkom inak. U ľudí, ktorí ju skúsia piť pravidelne, sa organizmus približne po troch dňoch naučí tolerovať kofeín, a tak im už krvný tlak nezvyšuje. Platí to aj pre ľudí s vysokým tlakom. Úlohu nepochybne hrá aj striedmosť. Päť šálok denne je ešte dávka na hranici znesiteľnosti – tlak sa nezvyšuje, pri väčšom počte sa už toto riziko vylúčiť nedá.
Iné je to u ľudí, ktorí prežívajú silné stresy  a dávajú si kávu ,,na upokojenie“. U nich hrozí, že kofeín znásobí negatívne účinky stresu na organizmus.
Zatiaľ nepreskúmanou oblasťou ostáva samotný rituál pri pití kávy. Britskí vedci pomocou špičkového prístroja dokázali, že vôňa kávy vyvoláva výrazné pozitívne reakcie v tých oblastiach mozgu, ktoré súvisia s prežívaním a emóciami.

Ani čokoláda nie je žiadna droga
V poslednom čase sa stalo módou písať o čokoláde ako o droge, pretože stimuluje tvorbu celého radu látok, ktoré pôsobia priaznivo na našu psychiku. Čokoláda však nie je žiadnou sladkou marihuanou. Aj keď je pravda, že ako väčšina potravín bohatých na cukry a tuky zvyšuje v organizme tvorbu endorfínov, ktoré ovplyvňujú dobrú náladu. Iná vec je, že podobne ako jedlo vôbec sa stáva pre ľudí vystavených stresom stále obľúbenejším prostriedkom na upokojenie. A takisto liekom na neúspechy, samotu alebo depresie.
Ale pre ľudí, ktorí sa vedia ovládnuť, ostane čokoláda rovnako ako dobré jedlo tým, čím naozaj je. Pochúťkou, ktorú vychutnajú všetkými zmyslami. Prispieva k ich pohode, čiže k jednému z najprirodzenejších a najúčinnejších liekov na väčšinu civilizačných chorôb.