Nedávno objavený hormón ghrelin, ktorý podporuje chuť do jedla a dáva sa do súvislosti s dlhodobou reguláciou telesnej váhy, môže byť podľa jednej americkej štúdie základom novej liečby obezity.
Ghrelin objavili v roku 1999 japonskí vedci v telách potkanov. Hormón, ktorý sa skladá z 28 aminokyselín, stimuluje v hypofýze uvoľňovanie rastového hormónu GH a tiež pocit hladu. Okrem toho spôsobuje zníženie metabolizmu tukov. V októbri 2000 vedci z amerického farmaceutického koncernu Lilly zistili, že najviac ghrelinu produkuje žalúdok potkanov. Keď hormón vstrekli zvieratám pod kožu, ich hmotnosť sa zvýšila asi o desať percent, hoci neprijímali viac kalórií ako potkany v kontrolnej skupine. Vedci sa domnievajú, že toto priberanie súviselo so zníženým metabolizmom tukov. Pri vstreknutí ghrelinu priamo do mozgu potkanov tieto nielen zreteľne pribrali, ale začali aj viac žrať. Priberanie rástlo so zväčšovaním dávky hormónu.
Hormón zodpovedajúci ghrelinu u potkanov sa neskôr našiel aj u človeka, pričom sa od neho odlišuje iba dvoma aminokyselinami. Človek aj potkany ho majú najviac v žalúdočných bunkách. Jeho hladina silno stúpa pred každým prijímaním potravy a potom rovnako rýchlo klesne. Hormón sa však nachádza aj v tukovom tkanive, podžalúdkovej žľaze a čreve.
Prvé pokusy s ghrelinom na ľuďoch uskutočnili v roku 2001 britskí vedci z Imperial College v Londýne. Dobrovoľníci, ktorí hormón dostali, prijali v priemere o 28 percent kalórií viac ako členovia kontrolnej skupiny. Prvýkrát sa tak podarilo dokázať prítomnosť látky podporujúcej chuť do jedla v krvnom obehu človeka. Dovtedy boli známe iba hormóny potláčajúce chuť do jedla, ako napríklad leptín, produkovaný tukovými bunkami.
Tím vedcov na čele s Davidom E. Cummingsom z Veterans Affairs Puget Sound Health Care System v Seattle zverejnil v časopise New England Journal of Medicine štúdiu, podľa ktorej hladina ghrelinu po schudnutí silno stúpne, čo je podľa neho dôkazom toho, že tento hormón je zodpovedný za opätovné priberanie obéznych ľudí a ich návrat k pôvodnej nadváhe.
Výskumníci veria, že základom nového spôsobu liečby obezity by mohol byť liek, ktorý bude blokovať ghrelin. Naopak samotný ghrelin sa môže používať v liečbe hmotnostne podnormálnych pacientov a ľudí s nechutenstvom.
Zdravé tuky chránia pred vznikom Alzheimerovej choroby
Ak vymeníte maslo za olivový olej, môžete tým výrazne podporiť svoje úsilie vyhnúť sa Alzheimerovej chorobe, tvrdia americkí vedci. Najnovšia štúdia vedcov z Rushovho inštitútu pre zdravé starnutie v Chicagu odhalila súvzťažnosť medzi Alzheimerovou chorobou a určitými typmi tuku. Problematike sa bude musieť venovať väčší výskum, no už na základe prvých výsledkov je zrejmé, že ľuďom, čo konzumujú bohaté dávky
zdravých tukov a menej nasýtených tukov, hrozí oveľa nižšie riziko vzniku Alzheimerovej choroby.
Zdrojom zdravých nenasýtených tukov je najmä olivový olej, jedlý rastlinný tuk zo semien kanoly a oriešky. Naopak strava bohatá na nasýtené tuky sa spája so zvýšeným rizikom vzniku Alzheimerovej choroby. Vedci zatiaľ nevedia, čo je za vzťahom medzi konzumáciou tukov a vznikom tejto choroby. Nasýtené tuky sú väčšinou živočíšneho pôvodu, sú napr. v mäse, vajciach alebo plnotučných mliečnych produktoch, upozornili vedci na záver.
Niektoré potraviny môžu spôsobiť zvýšené riziko rakoviny hrubého čreva
Niektoré potraviny výraznejšie vplývajú na vznik rakoviny hrubého čreva, upozorňujú americkí vedci. Podľa najnovšej štúdie na ženách vedcov zo Simmons College v Bostone spôsobuje konzumácia potravín ako červené alebo údené mäso, sladkostí, hranolčekov a bieleho pečiva zvýšené riziko vzniku rakoviny hrubého čreva. Namiesto týchto síce chutných, ale nezdravých jedál vedci odporúčajú konzumovať zeleninu, ovocie, ryby, hydinu, strukoviny a celozrné pečivo. Takto zložený jedálny lístok naopak pomáha rakovine hrubého čreva predísť.
Tento typ rakoviny patrí k najbežnejším formám nádorových ochorení. Podľa najnovších štúdií strava bohatá na červené a údené mäso, sódu, sladkosti, tučné mliečne výrobky a biele pečivo spôsobuje nárast výskytu rakoviny hrubého čreva až o 46 percent, varovali americkí vedci.
