Laser odhalí diery v zuboch
Vedci z University of Toronto vyvinuli novú metódu, ktorá laserovými lúčmi odhalí diery a trhliny v zuboch. Diery sa tak budú dať podchytiť už v počiatočnom štádiu. Princíp metódy spočíva v slabom zahriatí vyšetrovaného zubu infračerveným svetlom, ktorý potom tiež začne vysielať takéto svetlo. Týmto spôsobom sa dá nazrieť pod povrch zubu až do hĺbky päť milimetrov, píše Andreas Mandelis z Department of Mechanical and Industrial Engineering v časopise Review of Scientific Instruments. V experimentoch sa použil bežný polovodičový laser, vysielajúci svetlo v infračervenej oblasti spektra s vlnovou dĺžkou menej ako jeden mikrometer. Lúče prenikli vrchnými vrstvami zubnej skloviny a zub sa zahrial. Infračervené svetlo vysielané zahriatym zubom sa v počítači premenilo na obrazovú informáciu. Metóda nazvaná profilometria umožňuje intenzitu laserového lúča modulovať zosilňovačom. Ukázalo sa, že na rozoznanie trhlín na povrchu zuba sú najvhodnejšie modulačné frekvencie s hodnotou 700 Hertzov. Menšie frekvencie rádovo niekoľko Hertzov sa hodia na zviditeľnenie medzier vo vnútri zubu.
Nová metóda sa podľa vedcov môže v zmenenej forme použiť aj na vyšetrenie zhubných kožných zmien. Realitou sa môže stať využitie tejto metódy na detekciu trhlín v kovoch a elektronických prístrojoch.
Chlapčeka, alebo dievčatko?
Niekoľkoročný výskum odhalil najpravdepodobnejší čas počatia chlapcov a dievčat.
Mužskí potomkovia sú menej odolní ako dievčatá už v maternici. Znamená to, že u plodov mužského pohlavia prichádza častejšie k potratom alebo narodeniu mŕtveho dieťaťa. Ako zistil Angelo Cagnacci z Policlinico Modena v Taliansku, príroda sa očividne snaží všetkými možnými prostriedkami o rovnováhu, aby tento rozdiel vyrovnala. Od septembra do novembra sa rodí viac chlapcov než inokedy. Výskum sa sústredil na vyše 14.000 pôrodov v období šiestich rokov. Zistil nielen obdobia roka, ktoré sú výhodné pre úspešné počatie a následné tehotenstvo a pôrod, ale aj obdobia, kedy je väčšia pravdepodobnosť splodenia mužského potomka. V našich podmienkach je údajne najvhodnejší čas na počatie chlapca medzi septembrom a novembrom, kedy je pomer medzi dievčatami a chlapcami 465 ku 535. Keď si želáte dievčatko, najvhodnejší čas počatia je približne marec až máj, kedy pomer medzi dievčatami a chlapcami je 513 ku 487. V tomto období však štatisticky dochádza k menšiemu počtu úspešných tehotenstiev.
Spermie obľubujú konvalinkovú vôňu
Nie je to prvoaprílový žart: Spermie "zbožňujú" vôňu konvalinky voňavej, ktorou sa nechajú viesť na ceste k vajíčku. Keď ju "zaregistrujú", zvýšia dokonca rýchlosť plávania. Zistili to nemeckí vedci z Rúrskej univerzity v Bochume. Tím pod vedením Hansa Hatta dokázal, že spermie majú čuchový receptor, aký sa vyskytuje v ľudskom nose. Tento receptor môžu prebudiť aromatické látky vyslané vajíčkom. Keď spermie zacítili takúto látku, zvýšili svoju rýchlosť. Látka, ktorá ženie spermie vpred, patrí do skupiny olfaktorických (čuchových) receptorov. Tieto sa netvoria iba v nose, ale napríklad aj v semenníkoch. Má suché vedecké označenie hOR 17-4 a reaguje na aromatické aldehydy, pričom zložitým biochemickým procesom otvára vápnikové kanály v bunkovej membráne. Látka hOR 17-4 veľmi silno reagovala na syntetickú látku bourgeonal, ktorá sa priemyselne používa ako náhrada konvalinkovej vône.
Aromatické látky môžu mať praktický význam najmä pre dvojice, ktoré si želajú potomka, ale nemôžu ho splodiť prirodzenou cestou. Pomocou blokátora vyvinutého bochumskými vedcami - ide o nearomatický aldehyd undecanal - by bola onedlho možná bezhormónová antikoncepcia. "Spermiám sa takpovediac zapchá nos a zabráni sa im nájsť vajíčko," povedal Hatt. Jediné čo chýba, je experiment, ktorý by dokázal, že spermie v prítomnosti spomínaného blokátora vajíčko neoplodnia. Nemecké zákony však jeho uskutočnenie momentálne nepovoľujú.
Dôležitá je prevencia aterosklerózy u detí
Ateroskleróza je dlhodobý proces charakterizovaný postupným vývojom zmien v cievnej stene - od tukových prúžkov po aterosklerotické pláty. V USA zistili v 90. rokoch 20. storočia u 50 percent 10 až 14 ročných detí zmeny podobné tukovým prúžkom a u 8 percent tej istej vekovej kategórie aterosklerotické pláty. Tieto prekvapivé nálezy upriamili pozornosť na vyšetrenie cholesterolu, známeho rizikového faktoru pre vznik aterosklerózy. Hlavný lovenský odborník pre pediatriu Pavol Šimurka nedávno predstavil pilotnú štúdiu, ktorá sa realizovala počas celého roka 2001 a počas prvého polroka roku 2002. Na Slovensku vyšetrovali hladinu cholesterolu u 24 000 detí. Pri súčasne stanovených kritériách medzinárodne akceptovanej pilotnej štúdie vyplynulo, že na Slovensku 2 až 23 percent detí má rizikovú hodnotu cholesterolu. Podľa Šimurku by do budúcnosti bolo vhodné sledovať u detí a adolescentov hladinu cholesterolu, aby sa predišlo choreniam na aterosklerózu následkom ktorej vznikajú vážnejšie ochorenia ako kardiovaskulárne, mozgovo-cievne, na ktoré sa už umiera.
Gatesovci venovali financie na výskum neviditeľných kondómov pre ženy
Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov venovala finančnú čiastku vo výške 60 miliónov dolárov na výskum antibakteriálnych vaginálnych krémov pre ženy, ktoré ich budú chrániť pred AIDS. Peniaze tak poputujú na výskum tzv. neviditeľných kondómov pre ženy, predovšetkým pre ženy z tretieho sveta. Vaginálny krém by mal zároveň ženám poskytnúť možnosť autonómnej HIV prevencie. V súčasnosti výskum prebieha na šiestich miestach vo svete a koncom tohto desaťročia by mal byť na trhu aspoň jeden z týchto produktov. Ženy majú v súčasnosti len tri možnosti, ako účinne predchádzať tomuto závažnému ochoreniu: sexuálnu zdržanlivosť, pohlavný styk s neinfikovaným mužom na základe vzájomnej dôvery, alebo použitie kondómu z mužovej strany. Vaginálne krémy by potom podľa Helen Gaylovej z nadácie Gatesovcov slúžili aj k ochrane zdravia žien v tzv. patriarchálnych spoločnostiach, teda tam, kde nemajú k dispozícií ani tieto tri možnosti.
Každou druhou obeťou AIDS je žena. Podľa najnovšej správy OSN žije v súčasnosti na svete 42 miliónov chorých na AIDS, alebo infikovaných vírusom HIV: 38,6 milióna dospelých, z toho 19,2 milióna žien a 3,2 milióna detí. Denne sa vírusom infikuje približne 14.000 osôb. Prevažná časť - 95 percent z nich žije v rozvojových krajinách. Len v uplynulom roku zomrelo na túto zákernú chorobu 3,1 milióna ľudí: 2,5 milióna dospelých, z toho 1,2 milióna žien a 610.000 detí.
Pri behu či chôdzi sa má využívať aj smer vetra
Pred behom či prechádzkou by ste mali najprv preskúmať smer vetra, radia americkí vedci. Podľa výskumníkov z Mayo Clinic by ste si totiž mali cvičenie naplánovať tak, aby ste v prvej polovici bežali proti vetru. Naopak, v druhej polovici cvičenia, keď už beh či chôdzu značne spomalí únava, by ste sa mali pohybovať v smere vetra. Americkí vedci tiež upozornili, že pri chladnom počasí by mala byť rýchlosť behu či chôdze pohodlnejšia. Prepínanie síl v nepriaznivom počasí zdraviu neprospieva, varovali výskumníci.