Chodíte rady do prírody, milé dámy? Verím, že áno. Kto by nemal rád ticho lesa, kde môže pookriať unavená duša súčasného uponáhľaného človeka. Nuž, ale tak ako so všetkým v živote súvisí rovnováha, tak je to aj v tomto prípade. Pohodu z peknej prechádzky nám narušujú malí tvorovia, ktorých prítomnosť si ani neuvedomujeme, samozrejme až do chvíle, kým si ich nenájdeme prisatých na tele. Kliešte. Postrach jarných, letných a často i jesenných dní v prírode. V tomto období ešte kliešte nie sú aktívne a ľudský organizmus má dostatok času, aby si vytvoril potrebné množstvo protilátok do ich sezónneho maxima. Kliešte sa vyskytujú od jari až do jesene, a to hlavne v období od začiatku apríla až do novembra, v prípade skoršieho nástupu teplého počasia sa môžu tieto hranice posunúť už na začiatok marca. Viete, milé dámy, že kliešte prenášajú zo zvierat na ľudí približne 30 rôznych ochorení, z ktorých dve veľké skupiny tvoria kliešťová encefalitída a borelióza (Lymská choroba).

Kde si máme dať pozor
Pre kliešťovú encefalitídu je typický endemický výskyt. Charakteristické pre takéto endemické oblasti sú listnaté a zmiešané lesy. Na Slovensku je 33 endemických ohnísk kliešťovej encefalitídy. Najvýraznejšie je zasiahnuté západné Slovensko. V roku 1997 pribudli 4 nové ohniská, z toho 3 na východe územia (Nižný Medzev, Miklošice, Gemerská Poloma) a jedno na strednom Slovensku (Sielnica). Kliešťami sú zamorené aj iné štáty v strednej Európe ako Maďarsko, Česko, Rakúsko, Chorvátsko a Slovinsko.

Čo to je kliešťová encefalitída
Kliešťová encefalitída je akútne horúčkovité ochorenie, postihujúce centrálny nervový systém. Môže mať jednofázový alebo dvojfázový priebeh. Pri jednofázovom priebehu sa príznaky ako bolesti hlavy, horúčka, slabosť, postupne stupňujú od prvých príznakov ochorenia až k príznakom meningoencefalitídy (zápalu mozgu a mozgových blán). Pri dvojfázovom priebehu ochorenia sa okrem bolestí hlavy a horúčky môžu pridružiť aj bolesti v kĺboch, chrbte či končatinách. Po niekoľkých dňoch dochádza k úľave, ale v priemere po 1 až 20 dňoch znova vystúpi teplota, objavia sa úporné bolesti hlavy, stuhnutie šije a ďalšie príznaky charakteristické pre postihnutie centrálneho nervového systému. Kliešťový zápal mozgu môže mať aj trvalé následky, ako sú obrna, chronické bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, znížená výkonnosť či depresia. Približne u 6 % infikovaných osôb zanechá choroba trvalé následky a 1 až 2 percentá na encefalitídu zomierajú.

Ako sa chrániť
Liečba tohto ochorenia nie je doposiaľ známa, liečia sa iba príznaky ochorenia. Proti encefalitíde sa dá účinne očkovať. Napriek rozšíreným možnostiam vakcinácie v posledných rokoch počet ochorení stúpa. Základná schéma očkovania pozostávajúca z troch dávok poskytne očkovanému ochranu na obdobie 3 rokov. Optimálne je podať prvú dávku v chladných mesiacoch. Druhá dávka sa má podať o 1 až 3 a tretia o 9 až 12 mesiacov po prvej dávke. Najvhodnejším obdobím na začatie vakcinácie je jeseň alebo zima, aby sa do začiatku kliešťovej sezóny stihli podať 2 dávky. Ak sa očkovanie začína v letných mesiacoch je možná tzv. zrýchlená schéma", pri ktorej druhá dávka sa môže podať už po dvoch týždňoch, aby sa rýchlejšie dosiahla ochranná hladina protilátok. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde hradia zdravotné poisťovne len osobám pracujúcim v prírodných ohniskách podľa indikačného zoznamu. Rozhodnutie o zaočkovaní detí zostáva na rodičoch.