lady.sk
AKLINIK B 468X60

 
Napíšte nám svoje otázky, pripomienky, návrhy, nápady, požiadavky na redakcia(`na`)lady.sk
 
PRIHLÁSENIE


  Zapamätať heslo

Nová registrácia
Zabudnuté heslo

Registráciou získavate ochranu mena v poradni a v komentároch k článkom.
 
PORADŇA

Dnes pribudlo:
2 tém, a 14 reakcií.
Včera pribudlo:
1 tém, a 13 reakcií.

 
Z ARCHÍVU
 
Štvrtok, 15. Apríl, , Dnes oslavuje Fedor
  KATALÓG Informácie    Pridať firmu 
Móda, módne odevy, bielizeň Obuv, kabelky Módne doplnky, klenotníctva Kozmetika, parfuméria Skrášľovacie salóny, služby, pobyty Zdravie, výživa
Čo možno povedať rečou kvetov IV. časť

  Spracoval(a) : Zuzana Konečná
Dátum : 6.8.2003
späť
Späť

Poslať
 

Dejiny kvetinových symbolov - dejiny odvahy a násilia
 
Kvety môžu predstavovať čokoľvek: nevinnosť, nežnosť, odvahu, vznešenosť - to záleží na výklade, aký svojmu kvetu ten-ktorý národ prisudzuje. Červené kvety sa zvyčajne spájajú s násilím, krvou, ale aj prevratom či revolúciou. Biela je farba rojalistov alebo nádeje. Jednotlivé kvetinové symboly vznikajú často náhodou a väčšinou sa viažu k určitej udalosti. Dve anglické ruže pätnásteho storočia sa v dejinách objavili po drobnej hádke, o škótsky bodliak sa poranili vojaci pri dánskej invázii, portugalský karafiát si vybrali manifestujúci občania ako symbol romantickej revolty.

FRANCÚZSKA ĽALIA
Ľalia prechádza francúzskou históriou niekoľko storočí. Pôvodne bola žltým kosatcom, ale v priebehu času sa stala skutočnou bielou ľaliou. O ľalii sa začína hovoriť v druhej polovici dvanásteho storočia, keď ju prvý raz spomína historik a kronikár Chrétien de Troyes. Vraj ju do Francúzska priniesli pri krížových výpravách do Svätej zeme. Jej dejiny vo Francúzsku však začali oveľa skôr. Kráľovský kvet sa objavuje už v roku 507, keď kráľ Chlodovik bojoval s Vizigótmi. Pred bitkou si pre šťastie odtrhol kvietok žltého kosatca, ktorý Nemci pokrstili ako Lilienblum (ľalia). Chlodovik v boji zvíťazil a na pamiatku úspechu na svoju zástavu pridal tento kvet. Jeho znak ešte pripomína žltý kosatec, ale u jeho nasledovníkov sa postupne premieňal. Z jemného kvietka svätého Denisa sa rozrástol do ornamentálnej zlatej ľalie (ktorá bola vlastne biela) u Ľudovíta XIV. a z nej do symbolickej ľalie devätnásteho storočia.

ANGLICKÁ RUŽA
Svojou farbou a tŕňmi sa ruža najčastejšie vníma ako symbol krvi, vojny alebo revolúcie. V Anglicku pätnásteho storočia dal tento kvet názov jednej z najväčších občianskych vojen, aké krajinu ničili tridsať rokov. V roku 1450 sa trón Henricha VI. z rodu Lancasterovcov ocitol v ohrození. Nárok si naň začalo robiť množstvo záujemcov z rodu Yorkovcov. Pri rôznych intrigách bolo treba rozoznať jednotlivé súperiace strany - nepozornosť v prejavovaní názorov mohla mať za následok smrť. Preto vojvoda z Yorku prišiel s návrhom, aby každý lojálny priateľ jeho rodu nosil bielu ružu. Knieža Somerset, ktorý bol zas naklonený lancasterskému kráľovi Henrichovi VI., na to reagoval ružou červenou. Kvety sa tak stali symbolmi bojujúcich strán. Vojnu, ktorá pripravila o život viac ako stotisíc ľudí, ukončila až svadba Henricha Tudora z rodu Lancasterovcov s Alžbetou, princeznou z Yorku. Obe ruže sa spojili i na kráľovskom symbole. Vznikla ruža tudorovská.

ŠKÓTSKY BODLIAK
Bodliak sa v heraldike Škótska objavuje od roku 1540. V tom čase spojil škótsky kráľ Jakub V. klany v boji proti Angličanom. Svojmu vojsku určil za jednotiaci symbol škótsky bodliak s prehnane naostrenými špičkami. Jakub si bodliak vybral podľa jednej dávnej historky. Okolo roku 1011 Britské ostrovy napadli Dáni. Chystali sa dobyť aj škótsky hrad Slaim. Chceli využiť moment prekvapenia a posádku hradu prepadnúť uprostred noci. Išli naboso, aby ich na hrade nezačuli. Náhle sa ozval bolestný výkrik. Po ňom ďalší a ďalší. Zburcovaní Škóti schytili zbrane, utekali na hradby a Dánov porazili do jedného. Porazili ich vlastne bodliaky, ktoré hrad chránili zo všetkých strán.

 

PORTUGALSKÝ KARAFIÁT
Karafiát bol celé roky symbolom slobody. Často sa spája s preslávenými väzňami. Mária Antoinetta dostávala do Templu odkazy ukryté v karafiátoch. Karafiát miloval aj princ Condé, ktorého kardinál Mazarin uväznil vo veži vo Vincennes počas bojov v sedemnástom storočí. Po revolúcii v roku 1848, ktorá skončila fungovanie júlovej monarchie, si ho vybrali za svoj znak republikáni (červený) i roajalisti (biely). V našom storočí si karafiát ako symbol slobody vyvolili aj Portugalci. Keď sa 25. apríla 1974 v uliciach Lisabonu konala pacifistická manifestácia proti diktatúre Caetana, ktorú organizovalo Hnutie ozbrojených síl, jej účastníci sa ozdobili červenými a ružovými karafiátmi.

KONVALINKA PRACUJÚCICH
Prvý májový deň sa po dlhé roky slávil ako definitívny príchod jari. Až v roku 1886 sa tento sviatok spolitizoval. V Chicagu sa do ulíc vydalo vyše štyritisíc robotníkov, aby žiadali osemhodinový pracovný čas. Manifestáciu násilne rozohnali a o život prišlo pätnásť ľudí. Na ich pamiatku sa 1. máj začal sláviť ako deň pracujúcich. O dva roky neskôr začali francúzski robotníci tento deň sláviť so šípovou ružou, ktorá symbolizovala túto krvavú udalosť. V roku 1919 sa v klopách manifestantov prvý raz objavila konvalinka ako symbol očakávania lepšej budúcnosti. Nebolo to však prvý raz v dejinách. Už mladý kráľ Karol IX. každý rok daroval dámam na svojom kráľovskom dvore kyticu konvaliniek, ktoré im mali v nasledujúcich dvanástich mesiacoch priniesť šťastie v láske.

Kvety v slovenskej heraldike
Tak ako vo svete, aj na Slovensku patrili kvety k symbolom najmä v mestských erboch.
Spomeňme aspoň niektoré z nich.

Napríklad Bardejov v 15. storočí zmenil svoj znak a patróna sv. Egídia sa tu rozhodli vymeniť za nový, ktorého modrú polovicu vypĺňajú dve skrížené zlaté halapartne, medzi ktorými je v hornej časti zlatá koruna a v dolnej časti zlatá ľalia - spodnú polovicu tvorí sedemkrát červeno-strieborne delené pole.

Erb Brezna vznikol v 14. storočí pretvorením anjouovského štátneho znaku Uhorska. V pravej polovici sa skvie šesť ľalií.

Kežmarok mal pôvodne v erbe sv. Alžbetu, ale v 15. storočí si mesto vytvorilo erb vo forme skrížených kordov nad štvorlupeňovou kvetinou, ktorý definitívne ustálilo potvrdenie kráľa Mateja v roku 1463. Erb symbolizuje pohraničné obranné postavenie mesta.

Kráľ Ľudovít Veľký v roku 1369 nad všetky ostatné mestá vyzdvihol Košice, keď prelomil európsku tradíciu a udelil nefyzickej osobe - mestu - erb. Bol to prvý armáles pre mesto v Európe. Udelený erb bol obmenou kráľovského znaku, t.j. na štíte zdola mal štyri pruhy červené a štyri biele a hore tri anjouovské ľalie. Bolo to súčasne aj uznanie vojenských zásluh a poslania mesta.

Aj Kremnica mala v erbe v pravej dolnej polovici anjouovské ľalie.

Rožňavu symbolizoval erb z roku 1598 vo forme skrížených banských kladiviek a troch ruží vyrastajúcich z trojvršia. 

Ružomberok nemohla symbolizovať iná kvetina ako - ruža. V renesančnom erbe je prestrelená šípom.

Kvetiny hrali v histórii významnú úlohu. Kráľovské ľalie vo Francúzsku alebo vojna ruží v Anglicku sú najznámejšími príkladmi, kvety sa však stali symbolom aj v iných častiach sveta. Patria do histórie niekoľkých národov. Prechádzajú stáročiami alebo sa objavujú až v novodobých dejinách. Občas dostávajú symbolický význam až po rokoch.


Diskusia k článku:

Pekný článok, len karfiat podľa mňa vyzerá inakšie ako tu na obrázku.
Neregistrovaný - xyz, 6.8.2003 09:02
Ved tu ani ziaden nie je :-))
Neregistrovaný - ..., 6.8.2003 21:45
Príspevok :
Autor :
E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.
NAJČÍTANEJŠIE
 
REKLAMA
BIOTRUE banner 109 sutaz
 
REKLAMA
 
PARTNERI
Slovensky paraolypijsky vybor
 
NAJNOVŠIE
 
HĽADAŤ

v článkoch
v poradni
v katalógu
 
 
(c)2016 Fornet. Všetky práva vyhradené. redakcia(`na`)lady.sk
Nezodpovedáme za obsah príspevkov pridaných zvonku!!!