Voľakedy boli predsudky na Slovensku také veľké, že keď sa žena ukázala v spoločnosti černocha, bola odsudzovaná. Dnes sa to však stáva novým módnym trendom vyskúšať ho.

Avšak ľudia si neuvedomujú, že aj to je rasizmus. Hovoria alebo píšu o nich ako o veciach, ktoré treba vyskúšať a odhodiť. Berú to len ako vzťah založený na fyzickej príťažlivosti a nevedia si predstaviť, že je to vzťah s človekom a nie s vecou. Hovorí sa totižto, že černosi majú isté prednosti a sú lepšími milencami. Nie je to však pravidlom. Kvôli takýmto rečiam sa na nich stále pozerá ako na niečo iné. Preto majú cudzinci žijúci u nás problémy s dievčatami, ktoré nasledujú posledné „trendy“ a majú potrebu si dokázať, že majú na to dostať nejakého černocha. Doslova sa im hádžu k nohám a preto sa na nich pozerá ako na sukničkárov. Málo ľudí ich vníma ako ľudí, ktorí študujú, pracujú a hľadajú si normálny vzťah a nie záležitosť na jednu noc. Ak k takejto situácii dôjde, je to preto, že sú to chlapi a nie preto, že sú z Afriky. Tak isto aj medzi bielymi sa nájdu viac obdarení jedinci.

Samozrejme, tak ako vo všetkých vzťahoch, aj tu sa nájdu rozdiely, ktoré sú spôsobené odlišnou kultúrou alebo výchovou, ale nie farbou pleti. Slováci majú na nich často krát uštipačné poznámky, ale je to len čistá závisť, pretože majú väčšiu pozornosť ženskej populácie. V Bratislave si ľudia pomaly zvykli stretávať ich na ulici, ale ak sa objavia v inom regióne, sú priam atrakciou. Ženy sa k nim snažia dostať a muži len nevraživo pozerajú a majú nepríjemne poznámky.
Sme v 21. storočí a je čas na to, aby sme začali brať ľudí takých aký sú a nezaraďovali ich do kategórii. Ak hľadáte partnera, nehľadajte ho podľa toho, či je biely, čierny alebo žltý ale podľa toho, aký je a či je vám s ním dobre.