Stres je zradný iba vtedy, ak je dlhodobý. Aby bolo jasné: stres nie je to čo nám stiahne žalúdok, alebo zrazu vyčaruje husiu kožu. Nie je to ani nekonečné partnerove flámovanie, dieťa čo nevie kedy má chodiť domov ani zamestnanie, z ktorého sa vraciate dávno po skončení správ. To všetko a tisíc ďalších situácii a udalostí predstavuje záťaž, ktorú je ťažké uniesť. A taká vyvoláva stres.

Je to odpoveď tela, skrytý mechanizmus, ktorý spustí neviditeľné spínače v mozgu, ktoré aktivujú náš nervový systém. Zlomok sekundy potom stačí na to, aby náš organizmus začal pracovať inak ako doteraz. V modernej spoločnosti bol biologický stres vystriedaný stresom chronickým psychosociálnym- a ten nám ubližuje. Príznaky dlhodobého stresu sa prejavujú na jednotlivých častiach tela.
Mozog
Rozbúrená hladina hormónov uvádzajúcich organizmus do pohotovosti spôsobuje zlý odpočinok a spánok, bolesti hlavy, agresivitu, neschopnosť sústrediť sa a výpadky pamäte. Neliečený stres môže byť spúšťač depresie, ktorá postihuje ženy dvakrát častejšie ako mužov.
Srdce
Stresované srdce pumpuje omnoho rýchlejšie a razantnejšie, tak produkuje dva typy hormónov: adrenalín a kortizol. To môže viesť k srdečnej arytmii alebo bolestiam hrudníku. Štúdie švédskych lekárov ukázali, že ženy žijúce roky v problémovom manželstve boli v porovnaní s tými pokojnejšími hospitalizované kvôli srdečným problémom tri krát častejšie.
Zrak
Adrenalín produkovaný pri strese rozširuje zreničky a zlepšuje videnie, unavené očné svaly však na to často reaguje tikom.
Vlasy
Dlhodobo stresované telo spaľuje všetky živiny vrátane selénu, preto vlasy predčasne zošedivejú alebo „umrú.“ Prílišne vypadávanie vlasov prezrádza oslabený imunitný systém.