Deti odchádzajú, II.časť
|
|
Spracoval(a) : Miriam Kuhlova
Dátum : 20.2.2004 |
Späť |
|
Poslať |
|
|
Keď dieťa opúšťa hniezdo, vyvoláva to u každej matky zmiešané pocity: od vydýchnutia a obáv až po radosť z novo objavenej slobody...Čisto teoreticky by mali ženy v okamžiku, keď sa ich dieťa „odstrihne“ od chladničky a peňaženky, cítiť úľavu. Po všetkých tých rokoch sa môžu odraziť od brehu a skočiť do oceánu menom „voľný čas iba pre mňa“, ale ukazuje sa, že buď zabudli plávať, alebo k tomu nemajú dosť síl.
Ak máte šťastie a deti nejakým spôsobom získali samostatné bývanie, prejdete etapami úľava, žiaľ, hnev, ľútosť, zmierenie. Tichý byt, 24 hodín denne vám začne liezť na nervy. Máte si s manželom ešte čo povedať? Prežívate druhé medové týždne alebo ste prišli na to, že deti boli roky na prvom, prvom a prvom mieste? Pokiaľ ste ich vychovávali sama, budete oplakávať stratu neustálych udalostí. Žiaden smiech, žiadne vystrájanie, iba smútok, pretože ste prišla o niečo dôležité. Zistíte, že ste na svojich nezávislých deťoch závislá. Že vás nedostatok informácii o ich pohybe irituje, vzhľadom k tomu, že o sebe nedávajú vedieť ako je týždeň dlhý. To bolí. Ďalej zistíte, že neviete nakupovať a variť v malom a „iba pre seba“ vás to nebaví. Vlastne vás nebude baviť vôbec nič. Nastáva zlom (u niektorých po týždňoch, u niektorých po rokoch): vďaka tomu, že toľko nebudete musieť variť a platiť za telefón, sa vám podarí renovovať byt. Objavíte kúzlo súkromia bez hluku a prídete na to, že keď dieťa nevolá nič sa nedeje. Konečne budete mať pocit, že už viete čo od dospelých detí čakať. Keď sa deťom narodia ich vlastné deti, prestanú vás považovať za senilné, sem tam sa vás opýtajú na názor a dokonca si ho aj vypočujú. Keď prídu na návštevu varíte, pečiete a umývate hory riadu tak ako pred tým a s úžasom zistíte, že sa už vlastne tešíte na kľud, ktorý nastane po ich odchode. Stále sa však o ne budete báť. Vaše deti nebudú chcieť počuť, že aj ich deti vyrastú. Že to jediné, čo im po ich odchode zostane je vedomie, že zo šiestich miliárd ľudí čo ich na svete žije, spoznajú možno pár a budú mať niekoľko kamarátov. Ale mamu, mamu iba jednu.
Diskusia k článku:
Nie je to tak, možno pre väčšinu ano, ale určite nie pre každú. Zase sa niekto potrebuje utvrdzovať že aj ten druhý...umývať hory riadu no to ešte tak...a čo ešte vymyslíte? Neregistrovaný - Tereza, 20.2.2004 10:24 kto povedal ze to tak je pre kazdu stopercentne?nikde to tam nevidim napisane.a naozaj to tak podla mna pre vacsinu je,pretoze vacsina matiek zije tych niekolko rokov hlavne pre svoje deti a ked zrazu odidu,zistia ze ich zivot je prazdny lebo nemaju ani zaujmy ani kamaratov,lebo na to nemali jednoducho cas. Neregistrovaný - Sonicka, 20.2.2004 11:25 teraz sa ich musim zastat. sama mam dceru a vidim ako ma to mnohokrat otravuje, ked mi mama zavola a ja by som chcela mat uz klud.
ked bola dcera mala, ako bolo fajn, ked som ju k nej na jeden-dva dni dala. niekedy ma to mrzi, ale ten zivot je tak rychly, ze si nestiham niekedy nychutnat ani muza s dcerou. Neregistrovaný - zuzana, 20.2.2004 12:15 Svojich synov milujem,ale tak normálne,nie tou
"opičou"láskou.Sú už obaja dávno dospelí,ale ženiť
sa im akosi nechce,hoci majú priateľky.Máme výborný
vzťah-o všetkom sa vieme porozprávať.No všetci
máme svoje vlastné životy.Keď potrebujú pomôct,poradím.Inak sa im nepletiem do ich vecí.
Viem,že by im to vadilo - tak ako keď sa sústavne
do mňa stará a kritizuje ma moja mama.Nič čo robím
nie je dobré.Synovia sú šťastní,že som to nezdedila
po nej..Keďže mám veľa svojich koníčkov - spievam
v dvoch súboroch,chodím 3xtýždenne plávať,mám náročné povolanie,milujem prírodu,často chodím do
divadla,veľa čítam,súkromne vyučujem franinu - takže sa celkom poteším,keď
sa už o mojich synov budú starať ich milované
manželky a moje milé nevesty..Keď sa oženia a budú mať deti,občas ich postrážim,
ale chcem sa naplno venovať hlavne manželovi a sebe.
Tešíme sa na naše nové medové týždne po tridsiatich
rokoch.Teraz sa cítim občas unavená,ale inak v pohode.Práca,rodina a moje koníčky ma držia nad
vodou pri všetkých problémoch,ktoré sa ani mne
nevyhýbajú.Prajem Vám všetko dobré!
Neregistrovaný - Viola, 20.2.2004 14:02 keby to tak bolo u vsetkych matiek.moja je presne ten typ, ktory tolko konickov nema a preto neustale kontroluje,a nic co robim nie je dost dobre.ja pevne dufam,ze ja ten typ nebudem ked pride moj cas a deti budu mat odist odo mna. Neregistrovaný - Linda, 20.2.2004 14:54
|