V krajinách, ktoré zakázali fajčenie na verejných miestach, klesol počet ochorení srdca o 30-40 percent. Vyplýva to z najnovšej štúdie, ktorú zverejnil odborný časopis British Medical Journal.
    
Výskum v meste Helena v americkom štáte Montana odhalil, že pol roka po zavedení zákazu fajčenia na verejných miestach klesol v tunajšej nemocnici počet pacientov s infarktom až o 40 percent. Počet ľudí s infarktom v Helene pritom do prijatia zákazu podľa vedúceho výskumu Stantona Glantza päť rokov vytrvalo stúpal. A keď potom tabaková lobby dosiahla zrušenie tohto zákazu, počet ochorení srdca sa zase zvýšil.
    
Podľa Glantza možno preto s veľkou dávkou istoty tvrdiť, že zákaz fajčenia bol skutočne hlavnou príčinou zmeny v počte chorôb srdca. Zákaz fajčenia na verejných miestach bol v americkej Helene zrušený, keď predstavitelia tabakového priemyslu presvedčili sudcu, že vyhláška poškodzuje ich ústavné práva. Profesor Glantz však nepochybuje, že odvolací súd nakoniec tento verdikt zvráti.
    
Ďalší výskum, tento raz zameraný na pasívne fajčenie na Novom Zélande, zase dokázal, že nefajčiarom, ktorých partner či partnerka fajčia, hrozí o 15 percent väčšie riziko smrti. Prvou európskou krajinou, ktorá zaviedla zákaz fajčenia na verejných miestach, je Írsko. To sa nepáči majiteľom reštauračných zariadení, ktorí tak prichádzajú o zisky.
    
Ak si chce írsky fajčiar pri pive zapáliť, musí ísť von, na ulicu. A v Írsku pomerne často prší. Majiteľ krčmy v dublinskej štvrti Wicklow Mountains to vyriešil tak, že kúpil londýnsky dvojposchodový autobus, ktorý zaparkoval vedľa svojho podniku a je otvorený fajčiarom pre prípad, že by pršalo. Poradil sa totiž s právnikom a zistil, že keď bude autobus upratovať sám a nebude tam posielať svojich zamestnancov, nový zákon o zákaze fajčenia na pracovisku neporuší.

Copyright©2004 TASR