Definovať poruchu príjmu potravy pod názvom bulímia nie je vôbec jednoduché. Rozdiel medzi anorexiou nervosou a bulimiou nervosou je často neostrý, jednotlivé formy ochorenia môžu prechádzať z jednej do druhej.

Pri bulímii je spôsobom znižovania váhy zvracanie, odvodňujúce prostriedky a preháňadlá a rôzne diétne prípravky.
V rodinách bulimických pacientiek často nájdeme vplyv nesprávnych alebo chaotických jedálnych návykov, častejšie sa tam vyskytujú depresívne problémy a závislosti, rôzne zraňujúce zážitky z detstva alebo z obdobia pred vznikom ochorenia.

Charakterové vlastnosti, ktoré k ochoreniu prispievajú:
- perfekcionizmus, zvýšená sebakritickosť a veľké očakávania
- úzkosť, neistota a pocit bezmocnosti
- puritánstvo a asketizmus
- zraniteľnosť
- závislosť
- sebakritickosť
- nestálosť
- impulzívnosť

V priemere trvá bulímia 5 rokov, ale až tretina pacientiek sa lieči viac ako 10 rokov a ochorenie je chronické.
Možnosti liečby
Na liečbu bulímie neexistuje jediná liečebná metóda, liek alebo operácia. Psychoterapia je veľmi dôležitým pomocníkom pacientky, aby bola po rokoch schopná nájsť samu seba a dôveru ostatných. Hlavnou úlohou terapeuta je sprostredkovať rodine aj pacientke pochopenie charakteru ochorenia a zvládnuť ťažkosti s návratom k normálnej výžive, stabilnej zdravej váhe a životnému štýlu.
 

Anorexia

Anorexia je vážna choroba, ktorá postihuje častejšie ženy a dievčatá. Pre choré je nárast váhy desivou predstavou. Obvykle však nestrácajú chuť do jedla. Anorexia postihuje prevažne mladých ľudí. Spôsoby, ktorými pacientky s mentálnou anorexiou znižujú svoju váhu, sú veľmi rôzne. Asi polovica sa venuje intenzívnemu cvičeniu a obmedzovaniu príjmu potravy. Ostatné zvracajú, užívajú odvodňujúce prípravky a preháňadlá a rôzne diétne prípravky. Anorexia vedie často k pocitu osamelosti a k izolácii, čo situáciu ešte viac zhoršuje. Anorexia je vyjadrením pocitu nešťastia a stresu.
Rovnako ako pri bulímii neexistuje jediná príčina vzniku anorexie, obvykle ide skôr o súhru niekoľkých okolností, ktoré spôsobujú vznik ochorenia alebo ho udržujú.

História
V histórii sa prístupy k anorexii postupne menili. Richardovi Mortonovi sa obvykle priraďuje prvý lekársky popis anorexie v roku 1694. Popísal dva prípady úmyselného odmietania potravy u dievčaťa a chlapca. V 19. storočí William Gull a Charles Laseque (1868 a 1888) upozornili lekársku verejnosť na ďalšie prípady. Išlo vždy o extrémne schudnutie a nadmernú aktivitu. V českej odbornej literatúre popísali prvé prípady poruchy príjmu potravy a ich liečbu na internom a neurologickom oddelení Vratislav Jonáš (1941) a Otakar Janota (1946).
Prvé znaky ochorenia:
- dievča chudne  a začína sa skrývať do voľného oblečenia
- začína vynechávať jedlá s rodinou a chce si variť sama alebo varí pre celú rodinu a sama neje
- začína byť veľmi aktívna, veľa chodí a behá, učí sa a stále cvičí
- pije veľa kávy a diétnych nápojov
- je uzavretá do seba, prestáva chodiť s priateľmi von a zúčastňovať sa rodinných podujatí
- trávi dlhý čas v kúpeľni a na záchode, do kúpeľne odchádza hneď po každom jedle, na záchod chodí často cez deň a niekoľkokrát za noc.

Aký je život po anorexii?
Pretože anorexia sa začína niekedy v dobe veľkých životných zmien jedinca, môže byť naozaj ťažké predstaviť si normálny život bez nej. Mnoho dievčat stratilo normálne dospievanie, ideálnu dobu, kedy ostatné objavujú kontakty s vrstovníkmi, experimentujú s uvoľňovaním z rodiny a hľadajú vlastnú nezávislú identitu a vlastné životné ciele. Strata priateľov môže byť obzvlášť pre hanblivých jedincom dôvodom zostať v chorobe. Preto je dôležité znovu nájsť rozumné ciele a zmenu životného štýlu.