Minulé storočie zaznamenalo dramatické zmeny v životných podmienkach a životnom štýle ľudí, ktoré boli sprevádzané výraznými zmenami v spôsobe výživy a životosprávy. Pokroky vedy, mechanizácia a automatizácia podstatne znížili fyzickú náročnosť vykonávanej práce, ťažisko sa prenieslo viac na prácu duševnú, stúpol stres. Takýto životný štýl vyžaduje  energeticky menej výdatnú avšak biologicky  plnohodnotnú a vyváženú stravu.

V minulosti bolo Slovensko prevažne agrárna krajina a väčšina obyvateľov žila na vidieku. Stravovacie zvyky boli preto podmienené kolobehom a rytmom individuálnej, prevažne fyzickej práce okolo hospodárstva a  výber potravín bol značne ovplyvnený samozásobiteľstvom, čiže produktmi dopestovanými, či dochovanými na vlastnom hospodárstve. Tieto návyky záviseli od úrodnosti kraja a  rozdiely boli zjavné medzi severom a juhom Slovenska. Pestovali sa hlavne zemiaky, kapusta, strukoviny, ovos a jačmeň na múku z ktorej sa piekol nekvasený chlieb tzv. maskáľ či kabáč, choval sa dobytok a ovce, hlavne na mlieko a výrobky z neho. Čaj sa varil z byliniek a v obchode sa kupovala len cigória na prípravu kávy.

Výdatnosť ranného pokrmu závisela od pracovného zaťaženia okolo hospodárstva a skladba raňajok sa líšila aj  v jednotlivých ročných obdobiach. Na Orave sa napr. na jar jedla kapusta so zemiakmi, jačmenná či ovsená kaša s mliekom. V lete boli raňajky viac tekuté, preferovali sa polievky, napr. mliečna polievka s mrvenicou alebo rascová s chlebom. Jesenné a zimné raňajky boli hutnejšie a energeticky výdatnejšie. Boli to často halušky s kapustou, bryndzou či tvarohom. Chlieb so slaninou bol typickým chlapským pokrmom pred ťažkou prácou v zimnom lese.

Spisovateľka Ľ. Podjavorinská popísala skladbu stravy ľudí spod Javoriny. Podľa miestneho nárečia na „frištuk“ jedli kapustovú alebo krúpovú polievku s cesnakom a pri ťažšej práci sa dosýtili chlebom so slaninou, klobásou či údeným mäsom.

V súčasnosti sa už socio-ekonomické podmienky u nás zmenili a zmenil sa aj spôsob výživy. Trendy vo sfére výživy pozorované v mestách sa preniesli aj na vidiek a okrem pozitívnych čŕt v zmysle modernizácie stravovania sa preniesli aj mnohé negatívne prvky, napr. zaznávanie tradičných domácich potravín či nepravidelný stravovací režim. Jedným z najrozšírenejších nedostatkov je chvatné konzumovanie jednotvárnych, málo výdatných raňajok, resp. neraňajkovanie. Z minulosti by sme si určite mali zachovať zvyk ich pravidelnej konzumácie i keď ich skladba bude podstatne iná.

Základné rady prevencie obezity

• Jesť pravidelne v 5 - 6 denných dávkach, servírovať jedlo na dezertných tanieroch, jesť pomaly. Nevynechať raňajky.

·   Optimalizovať prívod bielkovín – ideálne sú zdroje živočíšnych bielkovín ako napr. chudé mäso, kuracina, netučné sladkovodné a morské ryby, divina s obsahom tuku 10-15% , nízkotučné mlieko a mliečne výrobky, termizované syry, jogurty.

·        Optimalizovať  zastúpenie rastlinných bielkovín.

• Obmedzovať živočíšne saturované tuky, preferovať mono- a polynenasýtené mastné kyseliny  - rastlinné tuky a oleje.
• Konzumovať dostatok balastných látok a ochranných vitamínov – ovocie, zelenina, celozrnné výrobky, ovsenné vločky, ktoré sú nevyhnutné pri  prevencii voľnoradikálových, tzv. civilizačných ochorení -  obezity,  metabolického syndrómu, ale aj pri prevencii  rakoviny hrubého čreva. 

·    Kulinárna úprava - varené, dusené vo vlastnej šťave v alobale, na teflóne bez tuku, bez omáčok a zápražiek, doplnené zeleninou - surovou, varenou, dusenou.

• Piť len neenergetické nápoje – nesladené minerálky striedať.
• Málo soliť a koreniť.
• Vyhýbať sa pokútnym a rýchlym diétam, optimálny a stabilný úbytok je do 1kg za týždeň. Pravidelne sa vážiť.
• Racionálne a uvedomele sa správať pri výbere potravín a pri jedení, takto viesť už mladú populáciu.
• Pozor na tzv. západný štýl stravovania – zhon, rýchle občerstvenie, posun hlavného jedla do večerných hodín.  Pozor na víkendové a večerné maškrtenie.
• Motivácia  dieťaťa - odmena pre dieťa nesmie byť sladkosť či návšteva cukrárne.                                         
• Chodiť nakupovať najedený, bez detí, nerobiť si neprimerané zásoby, nepodliehať akciovým ponukám

Rizikové obdobia pre rozvoj obezity

• prenatálne obdobie – výživa matky v ťarchavosti,
• obdobie detské – nástup školskej dochádzky,
• obdobie dospievania, predovšetkým u dievčat,
• obdobie tehotenstva a následné obdobie dojčenia
• obdobie menopauzy,
• v dospelosti často rozvoj obezity súvisí s okolnosťami, ktoré vedú k zmene stravovacích a  pohybových návykov: základná vojenská služba, nástup do zamestnania, založenie rodiny, rodinné alebo pracovné problémy, ukončenie športovej činnosti, dlhodobé ochorenia, úrazy, odchod do dôchodku,
• obdobie užívania vybraných  liekov, ktoré môžu ovplyvňovať telesnú hmotnosť (antidiabetiká, tyreostatiká, antidepresíva, antiepileptiká, beta-blokátory, glukokortikoidy, estrogény).