Ako môže byť človek fér, keď sa mu od zlosti rozprúdi krv v žilách, vidí červenú hmlu, ide ho „rozhodiť“ od zlosti a o pár minút vidí iba chrbát náhliaceho sa partnera. Ak si to neodskáče jeho zdravie, tak určite najbližšia váza. Za tým už letí iba veta typu: „Aj tak vždy iba táraš...“
Špecialisti, zaoberajúci sa psychológiou vzťahov a hádkami v nich, nazývajú takéto frázy „zabijakmi“ Jednoducho, sú to vety, ktoré svojím spôsobom „zabíjajú“ ďalšiu komunikáciu medzi partnermi a často aj lásku. Potvrdilo sa, že ak to robíme často, spoločnej staroby sa isto-iste nedočkáme.
I keď sa to nezdá, podobnú galibu ako tieto vraždiace frázy dokážu narobiť aj slovné spojenia ako „to je pre teba typické“ alebo „hneď som ti to hovorila“. Ich účinok je totiž navlas rovnaký: partner zostane úplne bez slov. Nemá na čo reagovať. Ostáva mu iba mlčanie.
Tretím vrahom lásky sú neprítomní svedkovia. V hádkach by ste sa rozhodne nemali schovávať za niekoho tretieho: „Mama má varovala, že si taký výbušný“, „Tvoj otec mi už pred rokmi povedal, že máš málo ctižiadosti“ či „Tvoja babka vedela už dávno, že si príliš mäkký“. Terapeuti tomu hovoria „citovanie svedkov“. Citovať cudzích je prinajmenšom nechutné a nesympatické a po určitom čase tým privediete partnera do varu, v ktorom vás určite nebude vidieť v priaznivom svetle.
Vraždami lásky sú aj neustále zmeny témy, prechod od konkrétneho k všeobecnému. Od chýbajúceho toaletného papiera po chýbajúce morálne zásady.
A lakomého strýčka. Preto si zapamätajte, že lepšie sú tvrdé slová, zvýšený hlas ako zmena témy.

Pokračovanie zajtra