Na rozdiel od prvého typu, proti ktorému treba brať inzulínové injekcie, môže sa druhý typ liečiť aj diétou alebo tabletkami. Pri prvom type sú to denné podkožné injekcie inzulínu. Podľa počtu dávok za deň, dostane pacient počas desiatich rokov života asi 14.000 injekcií. Len tak pre zaujímavosť. Prvú dávku inzulínu dostal 23. januára 1923 13-ročný Leonard Thompson, ktorý trpel prvým typom cukrovky. Aj keď je to záchrana a vďaka za ňu, je to veľmi nepríjemné, preto sa laboratórne skúšajú iné cesty podávania inzulínu, napríklad transdermálna / cez kožu/, orálna /ústami/, nazálna/nosom/, intestinálna (/črevami/a rektálna /čípkami cez konečník/. Ukázalo sa, že najschodnejšou nenásilnou cestou dávkovania je inhalácia, teda vdychovanie inzulínu, a to najmä preto, že plocha pľúc je veľmi veľká - asi 100 m2, čo je polovica tenisového ihriska a pľúcne mechúriky /alveoly/ veľmi dobre vstrebávajú malé peptidové hormóny ako inzulín. Vstrebávanie je spoľahlivé a hladina inzulínu v krvi sa rýchlo zvýši, informuje Nemecká spoločnosť pre endokrinológiu (DGE), ktorá publikovala výsledky svojho prieskumu v niekoľkých odborných časopisoch. Napriek tomu, že výsledky potvrdili, že pacienti boli spokojní, nezvýšil sa počet hypoglykémie a hodnoty krvného cukru boli v poriadku, výskum ešte nie je ukončený. Musí sa ešte dôkladne preveriť bezpečnosť novej formy liečby. Keďže inhalovaná dávka inzulínu je asi desaťkrát väčšia ako injektovaná, dôjde aj k zvýšeniu ceny. Kým sa inhalovateľný inzulín stane použiteľnou alternatívou bežného inzulínu, musí veda jednoznačne zodpovedať zopár otázok. Nádej na to, že vaše dieťa si nebude musieť celý život pichať injekcie, je však veľmi reálna.