Rôzne náboženstva (kresťanstvo, židovstvo, hinduizmus, budhizmus, islam..) odporúčajú v určitých obdobiach roka pôst. Táto stáročiami overená tradícia môže byť prevenciou vzniku rôznych ochorení a môže byť inštiktívnou pomocnou liečbou. Slovo pôst sa spája najčastejšie s predstavou odopierania si jedla. V zmysle náboženských predstáv to ale nie je strašná hladovka, ale obmedzenie niektorých pokrmov, aby sa organizmus odľahčil. Zároveň má pôst aj duchovný rozmer.
Po období zmyslového užívania, hojnosti v jedle, nemierností v pití, plesovej sezóny a ďalších rozkoší, prichádza čas zmeny orientácie na duchovné sféry. Popolcovou stredou začali kresťania na celom svete duchovnú prípravu na svoj najväčší sviatok - Veľkonočnú nedeľu (v tomto roku 27.3.), keď oslávia zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Prípravu sprevádza štyridsaťdňový pôst so šiestimi míľnikmi, sviatočnými nedeľami, z ktorých každá má svoj názov, tradície, obyčaje i zvyky tohto sviatočného dňa.
Prvou sviatočnou nedeľou po Popolcovej strede je čierna. Ženy sa v minulosti na znamenie pokánia museli vzdať módnych a pestrých šiat a navliecť sa do čiernych hábov, šatiek a ručníkov. Druhá nedeľa sa nazýva pražná. V ten deň gazdinky pripravovali na sporáku pokrm nazývaný pražmo. Obilné zrná alebo celý neolúpaný hrach sa namočil do slanej vody a nechal sa niekoľko hodín stáť. Potom sa dal na dva-tri dni na teplé miesto, aby mohol klíčiť. Keď naklíčil, upražil sa na tuku a podával sa s medom, cukrom alebo osolený s troškou mletého korenia.
Tretia nedeľa v poradí bola chorobná, tiež kýchavá. Ľudia kýchali ostošesť a ani povestné Na zdravie im nepomáhalo. V jednej z kroník zo 16. storočia sa píše o zvláštnom more, ktorý v stredoveku vyľudnil veľa miest a dedín. Ochorenie sa prejavovalo kýchaním. Chorobu zahnali až omše na tretiu pôstnu nedeľu.
Na štvrtú, družobnú nedeľu, si kresťania vstúpili do svedomia a dali si deň oddychu od sebatrýznenia a umárania. V túto nedeľu boli miernejšie aj obyčaje pôstu. Fialové a modré rúcha a závesy v kostoloch sa zmenili na ružové. Mládeži sa povolilo stretnutie uprostred dediny a starší prižmúrili oko aj nad hlasnejšími prejavmi zábavy.
Piata nedeľa otvorila priestor na zábavu mládeže doširoka. Bola to nedeľa smrtná, keď sa na dedine, podľa obyčajov regiónu, pochovávala Smrtka, Morena, Morana, či Muriena. Najobľúbenejším spôsobom bolo poslať Morenu dolu riekou či bystrím potokom. Tam kde nebol, mládež ju upálila, hodila zo skaly alebo zakopala do zeme. Obyčaj sprevádzali spevy, tance a sprievod dedinou.
Celkom iný charakter mala posledná nedeľa veľkého pôstu - Kvetná. Celý kresťanský svet sa v ten deň zahalil do najprísnejšieho smútku. Kvetnou nedeľou sa začal veľkonočný týždeň, čo si kresťania pripomenuli popri inom na omšiach v kostoloch, kde sa v tento deň začali čítať pašie - časti evanjelia o utrpení a ukrižovaní Ježiša Krista.
Copyright©2004 TASR
nehcnapes,chcu aby si skrachoval,ved to je evidentne :-) co tam potom,ze post,akykolvek ma vyznam a niekedy dost podstatny
Neregistrovaný - mato, 11.2.2005 13:27