Na to aby si vás nadriadení všimli a povýšili vás, musí z vás vyžarovať prirodzená autorita. To znamená, že sa po chodbách v zamestnaní neplazíte ako zhrbený tieň Quasimoda, ale ani chichotajúc sa neposkakujete ako cigánka Esmeralda. V oboch prípadoch dávate najavo svoju nespoľahlivosť. V prvom rade ste typickým príkladom obete, na ktorej plecia sa môže zvaliť všetka ťarcha sveta a v druhom ste nezrelé dieťa, s ktorým je zbytočné počítať na akúkoľvek dôležitú pozíciu. Vaše držanie tela na ceste za úspechom musí byť vzpriamené a pohyby plynulé a nenásilné. Nemali by ste sa však niesť ako páv počas ruje, lebo prílišná sebaistota a arogancia pristane iba najvyšším šéfom. Pokojný úsmev na perách ukazuje na to, že ste vo výbornej pohode a bez problémov zvládate pridelené povinnosti. Čo sa týka gestikulácie, neberte si príklad z našej vlády. Široké rozkladanie rukami v monotónnom slede proti tempu reči a dychu je falošné. Gestá používajte radšej úsporné a čo najmenej šermujte vystretými prstami. Rovnako si však neprekrižujte ruky pred telom na duševnú ochranu. Pôsobí to uzavreto a nevzbudzuje istotu.
Čo sa týka hlasu, musíte ho položiť čo najhlbšie. Hrdelné škriekanie je neprípustné. Hlboký upokojujúci hlas vyvoláva v poslucháčovi dojem, že ste rozvážny človek, ktorý si poradí v každej situácii. Nikdy nehovorte rýchlo. Keď chŕlite slová s kadenciou samopalu značky Vulkán, ste nedôveryhodná a nikto vás nepočúva. Vaše tempo reči musí byť také, aby v poslucháčovi vyvolalo pocit, že zvažujete všetky pre a proti. Zvyšovanie tónu, keď vás niečo rozčúli alebo s niečím nesúhlasíte, je úplne zbytočné. Najmä v prípade, že ide o muža vyvoláte v ňom, namiesto uvažovania nad vašimi argumentmi, zúrivosť a rozčarovanie. Všetky vety, ktoré poviete pri pracovnom rozhovore by mali byť krátke. Medzi jasnými stručnými vetami k problematike nechávajte občas pauzu. Vy sa skoncentrujete na ďalšie myšlienky a poslucháč má čas utriediť si dovtedy povedané. Dlhé vety sa zle počúvajú a sú monotónne. Nikdy nepoužívajte slovné spojenia ako „nie som si istá“, „tak som premýšľala či náhodou“, „mám taký dojem“… Vyjadrujú vašu neistotu v tom, čo sa práve chystáte povedať. Prečo by vás mal niekto brať vážne, keď si sama sebou nie ste istá? Choďte priamo na vec – „Môj projekt zvýši obrat o 20%“, „Som tu kvôli predĺženej dovolenke…“
Rada na záver. Ak sa chcete niekomu mimoriadne zapáčiť, je jedno či je to šéf alebo budúci manžel, snažte sa hovoriť v rovnakej tónine a rovnakou rýchlosťou ako on. Vyvolá to v ňom pocit, že ste mimoriadne schopná a inteligentná osoba.