„Tak ahoj a maj sa pekne na tom liečení,“ rozlúčili sa s Jaroslavom mama a otec. Jaroslav nastúpil do vlaku.
„Je tu prosím jedno voľné miesto?“ nazrel do ďalšieho kupé.
„Bohužiaľ nie, ale skúste vedľa,“ odvetil mu bradatý muž. Záporná odpoveď sa opakovala ešte niekoľkokrát. Prázdninový vlak bol úplne obsadený. Po dlhom únavnom státí v úzkej chodbe zazrel Jaro na neveľkej tehlovej budove vytúžený nápis. Stanica Štrba.
Vlak pomaly zastavil. Mladý muž prestúpil do zubačky a vtom ju zbadal. Jej tmavé polodlhé vlasy, iskriace oči orechovej farby, lesknúce sa plné pery, malé pevné prsia pod obtiahnutým tričkom a dlhé rovné nohy poriadne rozbúchali Jarovo srdce. Keď si dievča zvodne odhrnulo vlasy z čela, pocítil narastajúcu túžbu. Áno, určite to chcel osud, aby som ju stretol, pomyslel si. Priateľsky sa usmial. Krásavica na úsmev nereagovala. Jarovu pomoc odniesť batožinu ale neodmietla. K liečebnému domu kráčali mlčky.
Tiež v jedálni pri večeri a ďalší deň pri obede – obaja boli priradení k tomu istému stolu – nemohol Jaroslav kvôli tréme dostať z hrdla jediné slovo. A Denisa okrem pozdravu takisto nič nepovedala. Zaujal ju totiž mladý svetlovlasý muž s vyšportovanou postavou, sediaci vo vedľajšom rade. Denisa si predstavila niekoľko vzrušujúcich polôh – ako vždy pri pohľade na príťažlivého muža - a inštinktívne si oblizla pery. Jaroslava zaliala horúčava. To znamenie nezabudnuteľnej vášne...Tak veľmi túžil v tej chvíli objímať a bozkávať to prekrásnu dievčinu. Lenže Denisa pozorovala iba svoj nový objav. Ešte dnes ho pozvem na rande, zaumienila si. Kašlem na to, či má priateľku, ja ho musím dostať. Počas jedenia zákusku sa ich pohľady stretli. A obaja hneď vedeli, ako strávia popoludňajší odpočinok.
„Tu nás nikto nebude vyrušovať,“ zašepkal Viktor, odomkýnajúc dvere izby. „Spolubývajúci išiel na výlet do Starého Smokovca. Vráti sa až večer.“ Dvojica sa pevne objala a ich pery sa spojili. Počas vášnivých bozkov Viktor poriadne preskúmal Denisin chrbát, pevný okrúhly zadok a štíhle stehná. Potom jej šikovne rozopol hodvábnu podprsenku a ich telá splynuli v jedno. Denisa priadla ako mačka, vzdychala, plakala a smiala sa zároveň.
„Bol si úžasný,“ vyriekla zadychčane, keď sa Viktor zvalil na chrbát. Pozrela mu do očí, do zreničiek rozšírených túžbou. Vzápätí pocítila na svojej nahej pokožke najprv jemné, neskôr náruživé dotyky Viktorových pier. Zdalo sa jej, že vchádza do raja.
„Denisa, prečo si neprišla o štvrtej na terapiu? Aký si mala dôvod?“ oslovila ju o hodinu prísne zdravotná sestra. Denisa neodvetila, ďalej zasnene kráčala chodbou. Nevnímala ani zvedavé otázky klebetnej spolubývajúcej. Mlčky si ľahla na posteľ a zavrela oči. Z nádherného sna prebudil piskľavý hlas spolubývajúcej.
Do jedálne vstúpila krokmi manekýnky. Oblečená v krátkych priliehavých šatách moderného strihu, vkusne nalíčená, s perfektným účesom. Okolo nej sa šíril jemný obláčik kvetinovej vône.
„Dobrý večer a dobrú chuť,“ zapriala spolusediacim radostným hlasom. Potom sa spokojne usmiala a pozrela na Viktora. Jej úsmev určite neznamená nič vážne, dúfal Jaroslav v tej chvíli. No ani neskôr neprestal myslieť na Denisinu šťastnú tvár. Je tu tak krásne prostredie. Preto mala výbornú náladu, premýšľal neskoro v noci, pozerajúc na plafón. Čo mám urobiť, aby si ma Denisa všimla? Ako mám upútať jej pozornosť? A vlastne... poznám ju len jeden deň, ešte nie je nič stratené, pokračoval vo vnútornom monológu. Zaspal krátko pred svitaním.
Áno, pozvem ju na kávu. Alebo na zmrzlinový pohár. Určite neodmietne, rozhodol sa cestou na raňajky. No zase bol nemilo prekvapený svojim správaním. Veď ešte nikdy necítil v prítomnosti dievčaťa tak obrovskú trému. A pritom nebol vo vzťahoch žiadny začiatočník.
Už v materskej škole mal dobré kamarátky a prvý bozk na ústa dostal v piatej triede na školskom výlete. Ihneď ho spolužiačke vrátil. V maturitnom ročníku ho na diskotéke pri barovom pulte oslovilo krátkovlasé dievča. A po mesiaci sa Jaroslav zmenil na skutočného muža. Irena už dávno nebola panna.
„Prišla som o to v pätnástich,“ prezradila mu po akte splynutia. „Ak chceš, všetko ťa naučím.“ Bola vynikajúcou učiteľkou. No veľmi nenásytnou. Chcela sa s Jarom milovať takmer bez prestávky. Vôbec ju nezaujímala priateľova únava, jeho ďalšie povinnosti a pocity, ktoré vo vzťahu prežíva. Známosť, založená na sexe, sa mladému mužovi po čase prestala páčiť.
Priateľku Alicu, spolužiačku z vysokej školy, mu prebral jeho dovtedy najlepší kamarát. Chlapec, s ktorým sa kedysi hrával v piesku, vystrájal na preliezačkách, skrýval šaty dievčatám kúpucimi sa v jazere a bicykloval sa po nábreží Dunaja. Boli takmer nerozlučnou dvojicou. Až kým Jaro neuvidel svojho kamaráta v meste pri fontáne. S Alicou. Pevne držal mladú ženu za prsia, jazykom jej pomaly prechádzal po zadnej strane krku a jemne jej hrýzol ušné lalôčiky.
„Už mesiac spolu spávame,“ oznámila Alica Jarovi neľútostne, hneď ako otvorila oči. „Och chudáčik môj. Ty si vôbec netušil, že ťa podvádzam?“ posmievala sa priateľovi nahlas. „Braňo je na rozdiel od teba vynikajúci milenec. Vždy ma privedie k orgazmu.“ Braňo pridal zopár podrobností o dokonalom orálnom sexe.
„Má na tele zimomriavky, keď mi to robí. A tá jej fantázia!“ Jaroslav pocítil strašnú zlosť a rukou, zovretou v päsť, sa chystal kamaráta udrieť. Napokon si to rozmyslel. Namiesto prudkej reakcie –násilie bolo veľmi pod jeho úroveň – potichu zašepkal:
„Tak veľmi som vám veril. A vy ste ma kruto zranili.“ Od tej chvíle prestali pre neho obaja existovať.
Veľmi dlho po rozchode nemal záujem o nijaký vzťah. „Nechcem opäť zažiť sklamanie,“ znela jeho odpoveď na nepríjemné otázky rodičov a kamarátov „Toto rozhodnutie nikdy nezmením.“ Bol o tom úplne presvedčený. Až kým nestretol Denisu.
„Zajtra ju musím osloviť. Musím sa konečne prejaviť ako muž,“ rozkázal si Jaroslav po týždni pobytu na Štrbskom Plese. Veľmi ťažko našiel vhodné slová. A veľmi ľahko ich stratil.
Tie dve postavy, túliace sa k sebe na lavičke pri jazere, okamžite spoznal. Zhrozene na ne hľadel, neschopný pohybu. U Denisy teda nemám žiadnu šancu, uvedomil si smutne, keď sa prebral z nepríjemného šoku. Okamžite preč, von z tohto prekliateho lesa, bolo jeho najväčšie želanie. Spravil tri kroky. V tom momente sa milenci od seba odtrhli.
„Tak čo, chceš aj ty? V trojici sa dá zažiť omnoho viac vzrušenia,“ oslovila Denisa posmešne Jaroslava a oboma rukami začala hladiť vnútornú stranu Viktorových stehien. Jaro sa mlčky otočil. Ja asi nikdy nespoznám slušné dievča, opakoval si, vchádzajúc do izby. Vtedy Denisa pritisla svoje nahé prsia na Viktorovu hruď. Nedbajúc na sivovlasý manželský pár, ktorý v tej chvíli prechádzal popri lavičke. Do liečebného domu sa milenci vrátili tesne pred večierkou. Radostne naladení, s ihličím v zaprášených vlasoch.
Ďalšie ráno našiel Jaroslav svoje miesto v jedálni obsadené.
„Čau Jaro,“ privítala ho Denisa. „Viktor tu bude sedávať do konca pobytu. Už nechcem byť pri stole s tak nudným človekom ako si ty. A okrem toho - bosou nohou pohladila muža po lýtku - ja a Viktor si výborne rozumieme. Takže musíš odísť,“ oznámila Jarovi rozhodným hlasom. Mladého muža vôbec jej požiadavka neprekvapila. Smutne si vzdychol a s vedomím, že nikdy mu nebude patriť ani len Denisin úsmev, odišiel k susednému stolu. No ihneď sa zháčil. Už znova túžim po Denise. Napriek tomu, čo sa stalo minulý večer. To dievča si skutočne nezaslúži moju pozornosť.
A počas raňajok sa už vôbec na Denisu nepozrel. Tak veľmi ho zaujalo rozprávanie staršieho pána o dobrodružnej ceste Latinskou Amerikou.
Ani v noci na zvodnú krásavicu nemyslel a ráno sa zobúdzal zdravo oddýchnutý. Nasledujúce dni sa vďaka kamarátom a skvelému počasiu vôbec nenudil. Všetkým štyrom pri spoločných túrach, plávaní, volejbale, futbale a chutnom pive rýchlo ubiehal čas. A bol tu záver druhého týždňa.
„Prajem ti šťastný príchod domov. A nepreriekni sa pred priateľkou o našom vzťahu. Ja tiež nič môjmu chalanovi nepoviem,“ vyriekla Denisa prosebne na stanici.
„Len žiadne obavy. Bude to naše malé tajomstvo,“ sľúbil jej Viktor. Ešte naposledy si dali dlhý bozk a Viktor nastúpil do zubačky. Denisa si žalostne vzdychla a vstúpila do svojho obľúbeného baru.
„Dobrý deň, krásna slečna. A čo ste tak smutná? Čo zlé sa Vám stalo?“ oslovil ju po chvíli neznámy muž. Denisa si odpila z kávy, pozrela na zvedavca a s hrôzou odvrátila pohľad.
„To je ale drzosť,“ hnevala sa. „Mňa - dievča s tvárou a postavou topmodelky - si dovoľuje osloviť takéto strašidlo!“ Aj na ďalší pokus o rozhovor reagovala odmietavo. To chlapíka neodradilo. Potichu začal rozprávať o svojom živote. Netrvalo dlho a Denisa zbystrila pozornosť.
„Ako dlho ste už riaditeľom tej spoločnosti? – spýtala sa zvedavo.
„Štvrtý rok,“ dozvedela sa. Nasledovala ďalšia Denisina otázka a ďalšia mužova odpoveď.
Ten musí byť poriadne bohatý. Veď riaditelia známych spoločností si nežijú zle. To treba využiť, premietalo sa Denise hlavou počas rozhovoru. Príťažlivo sa na spoločníka usmiala a jemne sa dotkla jeho veľkej ruky.
Z baru odišli spoločne. Dlhonohá štíhla žena s nádhernými vlasmi, zvodne hojdajúca bokmi a o hlavu nižší poloplešatý muž s drobnými myšacími očkami a bruchom ako pivný súdok. Takmer všetci ľudia, ktorí ich stretli cestou k hotelu, sa pobavene usmiali. Aj Jaroslav, vracajúci sa z prechádzky, si všimol kontrastnú dvojicu. Začudovane pokrútil hlavou a pokračoval v ceste.
Prepychovo zariadený apartmán vyvolal v Denise spomienky na predposledného priateľa, synovca známeho hudobníka. Denisa bola častým hosťom večierkov v jeho luxusnej vile na okraji Bratislavy. Pre oboch bola erotika hlavným zmyslom života a milovali sa takmer každý deň. Lenže po polročnom vzťahu dal mladík nakoniec prednosť kariére.
„Zajtra odlietam do Detroitu, moja skupina tam bude hrávať v baroch,“ rozlúčil sa s Denisou jedného rána po fantastickej noci. Odvtedy ho Denisa už nevidela a nikdy nepočula jeho hlas.
„Idem sa osprchovať,“ vyrušil ju zo spomienok hlas guľatého mužíčka. „Chcem byť pri tom čistý a voňavý. A potom môžeš ísť do kúpeľne ty. Ja zatiaľ pripravím všetko potrebné.“
Keď sa Denisa vrátila osprchovaná do izby, Jakub čakal na posteli, oblečený v Adamovom rúchu. Denisa si sadla vedľa neho a zvodne sa začala hrať s vlasmi. Chlapík na ňu pozeral smiešnymi očkami, sľubne sa usmievajúc. No keď si Denisa ľahla na chrbát a začala sa pomaly hladiť po nahom tele, zabručal ako medveď a celou svojou váhou sa na dievča zvalil. Tak odporný sex Denisa ešte nezažila. Jakub, vykonávajúc pravidelné pohyby, nahlas vzdychal a nepríjemne sa potil. A ten smrad z jeho úst!
Určite má všetky zuby pokazené, domnievala sa Denisa. „Ako môže byť tento človek riaditeľom známej firmy? Vôbec sa nečudujem, že jeho manželka s ním odmieta spávať.
Napokon u Denisy znova zvíťazila túžba po peniazoch a dokázala zahrať dokonalú milenku. Napriek hroznému zápachu z Jakubových úst sa nežne usmievala a po búrlivom konci zvodne odkráčala do kúpeľne. Tam si poriadne vypláchla ústa, plné cudzích slín. Už nikdy viac, prikázala si v duchu. No keď jej Jakub zapol na krku zlatú retiazku s nádherným príveskom a do ruky vtisol dve fialové bankovky, sa Denisina nálada zmenila. Pevnými prsiami sa pritisla na darcovu hruď, pobozkala ho na vlhké pery a hladkajúc jeho neforemný kypiaci zadok milým hlasom sľúbila:
„Aj zajtra vás urobím šťastným!“ Muž vzrušene súhlasil.
Ďalšie tri popoludnia mala Denisa rovnaký program. Voňavý kúpeľ v exkluzívnom apartmáne, pomalý striptíz, dotýkanie sa svojej nahej pokožky za sprievodu Jakubových vzdychov a predstieranie nesmiernej rozkoše.
Tiež posledný večer naplno využila herecký talent. „Ach, jáj, och, fíha, bože, perfektné, áno, ešte hlbšie,“ kričala nahlas. „Robte to ďalej, je to super, áno, presne tak,“ vzdychala roztúžene. Skvelé, zarobila som takmer ako moja sesternica za mesiac, tešila sa Denisa mlčky po poslednej návšteve v Jakubovom apartmáne.
Nikomu z liečebne svoje tajomstvá neprezradila. Ani priateľ, s ktorým sa stretla druhý deň po návrate do Bratislavy, sa o ničom nedozvedel. Veď predsa... počas tých troch týždňov som mala nárok na trochu rozkoše a peniaze sa mi tiež zídu, ospravedlňovala Denisa v duchu svoju neveru. Priateľ na jej klamstvo nikdy neprišiel.
Jaroslav však niečo tušil. Prečo inak by ju trikrát stretol spolu s tým mužom? Prečo inak by sa na neho usmievala a dovolila mu hladiť ju po zadku? - prenasledovala Jaroslava zvedavosť. No v spoločnosti kamarátov o Denise a jej zvláštnom spoločníkovi nepremýšľal.
Ani vo vlaku, cestujúc domov – obaja náhodou našli voľné miesto v tom istom kupé – si Denisu nevšímal. Časopis National Geographic a krajina, ktorú pozoroval z okna, sa mu zdali oveľa zaujímavejšie.
A po príchode do Bratislavy ju úplne vymazal zo svojej mysle. Na stanici čakali Jaroslava usmiati rodičia.
„Radi ťa vidíme, Jarko. Veľmi si nám chýbal,“ privítali ho.
„Poď, pomôžem ti s tou taškou,“ ponúkol sa otec, ktorý mal ešte vo svojom dôchodcovskom veku postavu a silu tridsaťročného muža. Jaroslav sa spočiatku cítil nepríjemne. Je predsa dospelý a domov dokáže prísť aj sám. Napriek tomu sa s rodičmi srdečne objal a trpezlivo odpovedal na ich zvedavé otázky.
„Ďalšie leto sa tam určite vrátim. A možno aj túto zimu,“ dúfal mládenec nahlas. „No už sa neviem dočkať návštevy výtvarného klubu.“ Po večeri svoje zážitky rodičom nerozprával. Premohla ho únava.
Vo výtvarnom klube, ktorý Jaroslav pravidelne navštevoval od druhého ročníka gymnázia, bolo v ten deň málo ľudí. Mladík si ale všimol nové dievča s nevinnou detskou tváričkou a postavou zrelej ženy.
„Pekný večer všetkým, volám sa Linda,“ predstavila sa dievčina zdvorilo. „V júni som ukončila štúdium na Právnickej fakulte. S vyznamenaním,“ pochválila sa. „Obaja moji rodičia majú právnické vzdelanie. A tak som rada, že som ich nesklamala. Maľovaniu sa venujem od piatich rokov...“ Všetci počúvali jej zamatový hlas, jej zaujímavé nenamyslené rozprávanie o výtvarných úspechoch a o výstavách obrazov. „O vašom klube som počula a čítala samé chvály. Preto som sa rozhodla stať sa jeho členkou,“ usmiala sa. Jaroslav sa tváril, že pozorne sleduje každé Lindino slovo. No v mysli sa mu vynárala otázka: Čo keby som ju hneď dnes pozval na rande?
Nakoniec ju ani len neoslovil. Spravím to nabudúce, ospravedlňoval svoju nečinnosť. Vidím ju predsa iba prvý raz. Určite príde aj o týždeň. Na výstavu jej olejomalieb sa ale pôjdem pozrieť, uvažoval cestou domov. Možno ju tam stretnem. A pozvem ju do kaviarne alebo do kina. Okrem toho ... získam ďalšie tvorivé nápady. Lindine obrazy vyzerajú určite nádherne.
V sobotu popoludní oddychovalo na kúpaliskách mnoho ľudí. Slnko, ktoré vykuklo spoza mrakov po týždni odpočinku, lákalo k vode. Galéria bola takmer prázdna. Iba zopár návštevníkov obdivovalo dokonalo namaľovanú prírodu. Aj Jaroslav hľadel na vystavené obrazy. A znova sa v ňom prebudila bohatá fantázia. Belasé jazero, slnko na bezoblačnej oblohe a vysoké hory so zasneženými vrcholmi v ňom vyvolávali predstavu ideálnej letnej dovolenky.
„Ahoj, ako sa ti páčia moje umelecké výtvory?“ začul zrazu za sebou dievčenský hlas. „Prepáč, zabudla som tvoje meno,“ ospravedlnila sa Linda, keď sa mladý muž obrátil.
„Volám sa Jaroslav,“ znela odpoveď. „Maľuješ skutočne vynikajúco. Ja kreslím hlavne portréty. Uhlíkom a tušom...“
Rozhovor pokračoval v neďalekej čajovni, voňajúcej škoricou, pomarančom, citrónom a zmesou sladkého orientálneho korenia.
Vyzerá tak nádherne! Má super vlasy a výrazné tmavé oči. A tá jej skvelá postava, lákajúca k vášnivému milovaniu... A je tiež sympatická, rozhodná, úspešná a inteligentná. Veľmi sa mi páči, uvedomoval si Jaro počas konverzácie. Je priateľský, pozorný a slušne vychovaný, zistila Linda. Bude z neho výborný kamarát.
„Fíha, už musím ísť,“ všimla si po dopití lahodného čaju pri pohľade na hodinky. „Robíme doma oslavu, otec má narodeniny. Srdečná vďaka za pozvanie, Jaro. Si veľmi sympatický. Prajem ti pekný zvyšok víkendu. A vo štvrtok sa stretneme v klube.“
„Dáš mi tvoje telefónne číslo?“ chystal sa spýtať Jaroslav. Kým však stihol otvoriť ústa, Linda tam už nebola. Tá je ale rýchla, uvedomil si ďalšiu Lindinu vlastnosť. Onedlho aj on z čajovne odišiel.
„Áno, konečne som stretol tú pravú,“ vykríkol nadšene v samote svojej izby. Dúfam, že tento raz sa nesklamem, pokračoval mlčky v monológu. „Vo štvrtok som vo výtvarnom klube spoznal nádherné dievča. Prezradil rodičom pri večeri. „Dnes som si bol s ňou sadnúť v čajovni. Volá sa Linda. A je naozaj fantastická.“
„No, už bolo na čase nájsť si priateľku. Možno sa s ňou aj oženíš. Veď aj tvoja mama bola moja tretia známosť. Do tretice všetko najlepšie,“ zareagoval otec a šibalsky žmurkol na manželku.
„Ty jeden lichotník,“ usmiala sa žena pobavene. Potom už jedli bez slova.
Pred kamarátmi, s ktorými sa Jaroslav stretol v nedeľu na kúpalisku, Lindu vôbec nespomenul. Nechcelo sa mu totiž odpovedať na otázky:
„Už si ju chytil aspoň za zadok? A čo – dali ste si obyčajnú pusu alebo jazýčkovú? Vravela ti, akú polohu má najradšej? Kedy to budete spolu robiť?“ Neboli to zlí chalani. Lenže – na rozdiel od Jaroslava – po zoznámení sa s dievčaťom išli vždy rýchlo na vec a sexuálne zážitky bola ich najobľúbenejšia téma rozhovoru. Tiež v ten deň prišiel jeden z nich s novým „úlovkom.“ Na dievčinu v bikinách, ktoré takmer nič nezakrývali, hľadeli všetci – pár sekúnd aj Jaro – ako v tranze. Tá jej vyvinutá ženská postava! Trochu väčší okrúhly zadok, vzrušujúcu čiara medzi veľkými prsiami, dlhé rovné nohy. Aj kučeravé vlasy, ktoré jej voľne padali na plecia, mala nádherné. V tvári nebola mimoriadne pekná. Lenže mladí muži pozerali iba na jej telesné prednosti.
Ďalší víkend sem pôjdem s Lindou, povedal si Jaro, keď sa dvojica začala vášnivo bozkávať a vzájomne si skúmať svoje telá. Určite bude súhlasiť, má predsa veľmi rada slnko a vodu. Ani počas hry v karty neprestal myslieť na Lindu. A preto každý raz prehral.
„Budeš mať šťastie v láske,“ utešoval ho priateľ, sediaci oproti nemu.
Budeš mať šťastie v láske, spomenul si na kamarátove slová o niekoľko dní, keď ho Linda veselo pozdravila a priateľsky sa na neho usmiala. „Pozri, nakreslil som ťa,“ ukázal jej mládenec svoj najnovší obraz. Linde sa kresba páčila.
„Vyzerám tam úžasne, oveľa lepšie ako v skutočnosti,“ pochválila Jaroslava. Máš obdivuhodný talent.“ Znova sa milo usmiala a potom sa obaja venovali prezeraniu výtvarných prác ostatných členov. Z klubu odišli spolu. „Tak čau, už mi ide autobus,“ vyriekla Linda po krátkom čakaní na zastávke. „O týždeň sa zase uvidíme.“
Ani tentokrát mi nepovedala svoje telefónne číslo, zosmutnel mladý muž. Nabudúce si ho určite vypýtam a napíšem jej tiež moje. Ktovie, prečo nespravila ďalší krok... Asi aj ona zažila nepríjemné odmietnutie či smutný rozchod... Možno má jednoducho trému... Alebo sa domnieva, že by na mňa pôsobila lacno, uvažoval v električke.
Aj Linda cítila sklamanie. Prečo si Jaro nevypýtal číslo môjho telefónu? premýšľala. Tiež v noci, kým zaspala, patrili jej posledné myšlienky Jarovi. Hneď po prebudení sa si opäť spomenula na toho mladého muža. A srdce jej začalo tĺcť o niečo rýchlejšie. Ten neuveriteľný chaos v jej duši! Čo sa so mnou deje? nevedela si Linda vysvetliť. Možno som sa zaľúbila, uvažovala ďalej. Ešte nikdy som neprežívala tak nádherný pocit!
Raňajkujúci rodičia si dcérin duševný zmätok nevšimli. Otec bol zahĺbený do počúvania rozhlasových správ a mama premýšľala o najnovších problémoch v práci. A okrem toho Linda len výnimočne ukázala svetu radosť, túžbu, smútok, napätie alebo strach. Vedela sa dokonalo ovládať.
Keby tak zavolal, priala si zúfalo celý deň. Vie moje priezvisko, aj približne kde bývam a v zozname je predsa otcove meno. Prečo som mu aspoň nepovedala, kde tento mesiac brigádujem? - vyčítala si mlčky. Určite by večer za mnou prišiel...
„Prosím si vanilkovú a banánovú,“ oslovil ju v tej chvíli malý chlapec. V rade za ním stálo niekoľko ďalších detí. Linda opatrne naberala zmrzlinu do kornútikov a na každého malého maškrtníka sa priateľsky usmiala. V zmrzlinovom stánku predávala už tretie leto a brigáda sa jej veľmi páčila. Bola priamo v centre mesta a keď práve neobsluhovala zákazníkov, pozorovala ľudí, idúcich okolo. Všímala si ich oblečenie, účesy, spôsob chôdze. A na každom človeku zahliadla čosi pekné.
„Ahojte, volal mi niekto?“ spýtala sa rodičov hneď po príchode domov. Záporná odpoveď ju nepotešila. Sklamane stisla pery – obrátená k rodičom chrbtom – a pobrala sa do svojej izby.
Celý večer túžobne čakala na zvonenie telefónu. Jaroslav síce našiel v zozname číslo jej rodičov a zopárkrát zdvihol slúchadlo, ale zatiaľ sa mu nezdalo vhodné volať jej priamo domov.
Až ďalší štvrtok vo výtvarnom klube poprosil Jaroslav Lindu o telefónne číslo. Dievča Linda mu číslo svojho mobilu s radosťou prezradilo.
V sobotu sa stretli na kúpalisku. Linda si šla hneď zaplávať a usmiata sa vrátila na deku. Jaro pri pohľade na jej mokré telo cítil, že sa v ňom opäť prebúdza muž.
Och tak veľmi by som sa chcel dotknúť Lindiných pevných pŕs, hladiť jej štíhle stehná a pekný okrúhly zadok. Strašne túžim vziať ju do náručia, bozkávať ju po celom tele a pri vášnivom sexe zažiť spoločný orgazmus! Milovať sa milovať až kým nevyjdú hviezdy.
Potom sa osviežiť v jazere a jazykom sa dotknúť jej vzrušených bradaviek.
Vďaka voľným krátkym nohaviciam čiernej farby si mladá žena Jarove roztúženie nevšimla. Napriek tomu si mládenec radšej ľahol na brucho a s kľudom Angličana otvoril knihu. Onedlho ho obrovské vzrušenie prešlo a on sa opäť mohol obrátiť na chrbát.
V nedeľu sa počasie ochladilo a tak sa prešli po nábreží Dunaja. No ani teraz sa Jaro vôbec Lindy nedotkol. Páčim sa mu vôbec? uvažovala mladá žena vo svojej izbe. Alebo ma pokladá iba za kamarátku? Možno je len nesmelý. Musím mu dodať odvahu – napríklad zvodným úsmevom. Po tomto víkende už viem, že ho mám veľmi rada. Potom zavrela oči, obrátila sa na druhý bok a takmer okamžite zaspala. Ráno ju prebudili lúče vychádzajúceho slnka.
Od nedeľného stretnutia prešli ďalšie tri týždne. Linda a Jaroslav sa v tom čase už držali za ruky a pri každej rozlúčke si dali bozk na líce. No ani jediný raz sa nepobozkali na ústa. Ku skutočnému bozku – sladkému a dlhému spojeniu pier – sa odhodlali až prvý jesenný deň.
„Poďme sa prejsť. Napríklad k Dunaju,“ navrhol Jaro po opustení kina. „Teda – ak sa ti chce.“
„Výborne, súhlasím,“ usmiala sa Linda. „Ten film bol vynikajúci. Už dlho som sa tak perfektne nezabavila,“ vyriekla, keď kráčali popri rieke.
„Aj mne sa tá komédia páčila,“ zareagoval Jaroslav. „A prepáč, že som sa tak nahlas smial. Dúfam, že si sa necítila trápne.“
„Ani nie,“ odvetila Linda. „Veď tým dvom ženám pred nami bolo oveľa veselšie.“ Konverzácia o zaujímavých filmoch a obľúbených hercoch pokračovala. Onedlho prišli k pilieru mosta.
„Oddýchnime si trochu Linduška,“ poprosil Jaroslav. V tichu, ktoré nastalo, počuli obaja silné tlkoty svojich sŕdc. „Och zlatko moje, si tak nádherná,“ zašepkal mladý muž a obrátil si priateľku k sebe. „Veľmi ti túžim povedať... Chcem aby si vedela... Už od nášho prvého stretnutia som do teba šialene zaľúbený. Takmer bez prestávky snívam o tom, ako hladím tvoje nádherné vlasy...“ Vetu nedokončil. Slzy, ktoré zazrel v priateľkiných očiach ho zmiatli.
„To sú slzy radosti,“ ubezpečila ho Linda. „Vieš, až do tejto chvíle som si myslela, že ťa vôbec nepriťahujem a že ostaneme iba kamaráti. Veľmi dlho si ma ani len nechytil za ruku. Ale počas toho víkendu pri jazere... Uvedomila som si, ako nesmierne po mne túžiš. Nechcela som však nič hovoriť...
„Ani teraz nič nehovor,“ prerušil ju Jaroslav. „Prosím, už žiadne slová,“ zašepkal a prisal svoje žiadostivé ústa na zvodné Lindine pery. Potom tam stáli v pevnom objatí, obkolesení tichom. Onedlho Linda pocítila niečo pre ňu dovtedy odopierané. Silné mužské vzrušenie. Pritisla sa k priateľovi ešte silnejšie a celú jeho tvár pokryla krátkymi nežnými bozkami. Jaroslav Linde nehu ihneď opätoval. Potom znova nasledovalo žiadostivé spojenie ich pier.
A asi o hodinu neskôr, v záhradnej chatke Jarových rodičov, sa odohralo vytúžené spojenie ich nahých tiel. Pre Lindu to však nebol romantický akt. Bolesť, ktorú pri tom pocítila, jej vohnala slzy do očí a takmer vyrazila dych. Žalostne vykríkla a silno sa nechtami zaryla do Jarovho chrbta. „Čo je Linduška, čo sa deje, prečo...“ Pri pohľade na plachtu, zašpinenú krvou, sám našiel odpoveď. Mocne zovrel trasúcu sa priateľku v náručí a láskavo ju pohladil po vlasoch. Potom obaja ležali takmer bez pohnutia, vnímajúc nádhernú blízkosť svojich sŕdc. „Takže ja som tvoj prvý muž,“ zašepkal Jaroslav po chvíľke ticha. Mám z toho takú veľkú radosť!“ Mladá žena pohladila priateľa po tvári a sladko ho pobozkala. Zaspali v príjemnom objatí, s úsmevmi na perách.
Slnečné lúče, ktoré skoro ráno prenikli do chaty, ich okamžite prebudili. A oni si znova dokazovali svoju príťažlivosť.
„Ozaj Linda, čo povieš na spoločné stretnutie? Teda – nás dvoch a našich rodičov. Aspoň sa navzájom spoznajú,“ navrhol Jaroslav o mesiac. Linda s priateľovým nápadom nadšene súhlasila. Aj rodičia pokladali ten nápad za výborný.
A tak sa v sobotu stretli pri fontáne na Hlavnom námestí. Ihneď medzi nimi preskočili iskričky sympatie. Kým prišli do reštaurácie, bavili sa ako starí priatelia.
„Bol to skvelý večer,“ zhodnotil Jarov otec po dojedení dezertu. Veľmi rád som vás spoznal. Ste naozaj sympatickí ľudia.“
„Aj nás stretnutie potešilo,“ zareagovali Lindini rodičia. „Máte veľmi rozumného a slušne vychovaného syna,“ pokračovali úprimne. „Sme veľmi šťastní, Jaro,“ obrátili sa k mladému mužovi, „že si priateľom našej dcéry... A zajtra sa určite prídeme pozrieť na tvoju vernisáž.“
„Srdečne Vám ďakujem,“ vyriekol Jaroslav, potešený ich pochvalou. Potom nežne chytil priateľku za ruku a priatelia opustili reštauráciu.
O krátky čas odomkli záhradnú chatku. Hneď v predsieni začali jeden druhého rýchlo vyzliekať a žiadostivo sa vzájomne dotýkať svojich tiel. Keď Jaroslav pohladil Lindine bradavky a vnútornú časť jej stehien, slastne vzdychla. Milovali sa posediačky, na veľkej drevenej stoličke. Potom sa spolu osprchovali – vlažná voda im vôbec neprekážala – a znova sa milovali. Opretí o stenu v kúpeľni. Veľmi hlučne a veľmi rýchlo.
Po búrlivom erotickom zblížení si ľahli do postele. Zaspali takmer okamžite. Zo snov ich vytrhlo prenikavé zvonenie starožitného budíka. „Dnes je tvoj veľký deň, Jarko,“ vyriekla Linda pri raňajkách. „Som na teba veľmi hrdá. Určite bude mať tvoja výstava veľký úspech.“ Jaro priateľku vďačne objal. Potom už jedli mlčky, mysliac na blížiacu sa vernisáž.
Propagácia Jarovej výstavy bola dosť slabá a preto tam prišlo iba zopár návštevníkov. Jarovi rodičia, priateľka Linda, dvaja chlapci z výtvarného klubu, Lindina najlepšia kamarátka, akási zvedavá redaktorka, dlhovlasý avangardný umelec s intímnym spoločníkom a starší známy maliar ľudských aktov však dokázali vytvoriť nezabudnuteľnú atmosféru. Mladého umelca veľmi prekvapila prítomnosť Denisy. Ktovie prečo prišla. Možno aj ona sa zaujíma o výtvarné umenie, uvažoval mlčky. Čoskoro sa dozvedel skutočný dôvod.
„Ahoj Jarko,“ pozdravila ho vyzývavo oblečená Denisa zvodne, „som rada, že ťa vidím.“ Nedbajúc na vedľa stojacu Lindu sa prsiami pritlačila na jeho hruď a zmyselne mu pozrela do očí. „Môžem ti splniť tvoj sen zo Štrbského Plesa,“ pošepla mu do ucha. „Začínaš byť úspešný. A mňa takí muži priťahujú...“ Jaroslav zdvorilo odmietol. Ani Linda nerobila žiadne scény, bola si priateľovou vernosťou stopercentne istá. Denisa sa zamračila a so zdvihnutým nosom odišla preč. Onedlho už stála pri barovom pulte a veselo flirtovala so známym maliarom aktov. Na začiatku Jarovho príhovoru hostia stíchli. Všetci zvedavo počúvali o jeho neľahkých začiatkoch, o ocenení za zaujímavý obraz, o činnostiach výtvarného klubu a o vystavených dielach. Mladý muž nezabudol ani na úprimné slová vďaky, venované jemu najmilším osobám.
„A teraz všetkých pozývam na slávnostný prípitok,“ ukončil svoj prejav.
„Som na teba pyšná, Jarko,“ zašepkala Linda priateľovi do ucha počas tanca. „Tie tvoje obrazy sú úžasné a dokážeš tak zaujímavo rozprávať...“ Jaroslav prerušil jej monológ bozkom vďaky. O chvíľu sa opäť sa pobozkali. Teraz už dlhšie a náruživejšie. Zrazu obaja pocítili obrovskú potrebu súkromia.
„Mám kľúč od jednej kancelárie,“ prezradil Jaroslav v tej chvíli. „Veľmi ťa ľúbim, Linduška moja. Si pre mňa najdôležitejší človek na svete. A úprimne chcem, aby tento náš vzťah trval celý život,“ vyjadril za dverami miestnosti svoje pocity. Potom Lindu opatrne posadil na stôl a vyzliekol si nohavice. Linda objala Jaroslava okolo svalnatých ramien a onedlho jej telo prijalo jeho mužnosť. Položila si hlavu na priateľovu hruď, slastne vzdychla a zatvorila oči. Vzápätí už roztúžene vnímala príjemnú horúčavu, lahodné dotyky Jarových rúk a pravidelné pohyby jeho bokov.

 www.poviedky.szm.sk