Je „in“ vedieť čo je akaša. Je to akási kronika ľudstva, ktorá je vo vesmíre a ten , kto v nej vie čítať, si môže vyvolať hociktorú udalosť alebo čin človeka. Akaša obsahuje všetky naše osudy od vzniku až po koniec dní. Hovorí sa jej aj spoločné vedomie ľudstva. Pretože existuje akaša, môže sa stať, že vedci v rôznych častiach sveta, bez toho, aby spolu komunikovali urobia ten istý objav. Podarí sa im naraz siahnuť do akaše.
V zapadákove zvanom Vaithisvarankoil v juhoindickom štáte Tamilnád stojí jednoposchodová budova, so strechou spletenou z palmových listov, ktorú podopiera zopár bambusových tyčí. Nikto by nepredpokladal, že práve za jej úzkym vchodom sa skrýva tajomná knižnica palmových listov. Indická veštiareň osudov, ktorú zväčša navštevujú domorodci. Ostatní jej návštevníci si s radosťou vravia vyvolení, lebo dostať sa sem, nie je vôbec jednoduché a cesta prináša nemalé útrapy. Napriek všetkým útrapám sa do tejto knižnice oplatí prísť. Po úvodnom ceremoniáli a prijatí ryžovej kaše, vám odoberú otlačok prsta a keď im poviete aj meno, presné miesto a čas vášho narodenia, ukážu vám na palmovom liste napísaný váš osud. Inventár tejto záhadnej knižnice tvoria osudy niekoľkých desiatok tisíc ľudí. Napísal ich pred piatimi tisíckami rokov Ind, ktorého múdrosť opisujú všetky indické legendy. Menoval sa Bhrígú, ale známejší je pod menom Vášista. Dokázal vidieť a zaznamenať osudy od narodenia po skon desiatok tisíc ľudí. Vedel aj to, že si budú schopní, hoci aj z najvzdialenejšieho kúta sveta, prísť do jeho knižnice prečítať si svoj osud. Osudy sú spísane v starotamilštine. Tento jazyk dnes ovláda už iba niekoľko kňazov, ktorí ich potom čítajú tlmočníkom.
Na to, aby sa zachovali osudy na malých kúskoch palmových listov, ich treba každých 8OO rokov prepísať a špeciálne zakonzervovať. Každý zvedavec tu má uložené dva listy. Na jednom je napísaný jeho predchádzajúci osud a profesia a poprípade profesie, ktorým sa venuje. Na druhom je jeho budúcnosť. Záleží iba od neho, koľko z nej chce vedieť. Iba v krajnom prípade sa pýtajú ľudia aj na dátum svojej smrti. Tí čo sa pýtali, sa presvedčili o pravde. V Indii je takýchto knižníc 12 a iba od vás závisí, do ktorej zavítate. Odkiaľ to máte vedieť? Raz na to prídete! Veci fungujú či chceme alebo nie. Nie všetko sa dá vysvetliť, niekedy stačí, že to existuje.

„Out“ je, myslieť si, že sa všetko dá vysvetliť našou logikou, „out“ je neveriť, že sa nájde liek proti rakovine, „out“ je opaľovať sa na verejných plážach „hore bez.“ Špekulanti s fotoaparátmi takéto dámy nafotografujú a snímky s ich vnadami predajú na internet, kde si ich obzrú milióny ľudí. Samozrejme, že sa o honorár s vyfotografovanými ženami nepodelia.
„Out“ je nechať sa vyviesť z miery. Večnú popudlivosť a nepriateľský postoj pripisujú vedci z Dukovej univerzity zvýšenej hladine cholesterolu. Štúdia dokazuje, že tak ako klesá náš hnev, tak sa znižuje aj hladina cholesterolu v krvi. Na súbore 1300 účastníkov pokusu dokázali, že po absolvovaní kurzu zvládania hnevu, sa po šiestich týždňoch znížil cholesterol v ich krvi o 31 %. Naučiť sa zvládať svoj hnev, aby vás nezabil, je absolútne „in“.