1. Povedzte mu, že chcete, aby sa v domácich záležitostiach stal vašim partnerom. Nie, aby vám z času na čas pomohol, alebo urobil niečo za vás, alebo pre vás, ale aby sa cítil spoluzodpovedný za domácnosť. Napíšte zoznam činností, ktoré treba urobiť každý deň a rozdeľte si ich. Uvidíte, že bude súhlasiť. Muži vedia, že to nie je v poriadku, ak všetko robí iba manželka, preto sa vyhýbajú otvorenej konfrontácii na túto tému. Aby k nej neprišlo, váš muž sa radšej aktívne zúčastní rozhovoru o rozdelení povinností a prejaví dobrú vôľu. / ak nie, porozmýšľajte, či ste sa dobre vydali/

2. Snažte sa o spravodlivé rozdelenie úloh a nie o mechanické rozdelenie na polovicu. Môžete diskutovať, kto kedy a čo urobí, len vopred nehovorte, že niečo je nudná a nikdy nekončiaca robota a preto je to ,,typicky ženská“ práca. Ak vy chodíte pre deti do školy, nech sa on cestou z práce zastaví pre nákupy. Ak vozí dieťa do školy on, tak nech ho aj oblečie a urobí mu raňajky. Napokon – je celkom normálne, že ako otec sa venuje deťom a domácnosti rovnakým dielom ako vy. Ak nemôže voziť dieťa do školy, ani ho z nej vyzdvihnúť, potom ho môže vyzdvihnúť z krúžku angličtiny. Tiež nemôže, lebo má toľko práce? Potom nech si domáce ,,resty“ nadrobí cez víkend kosenie trávnika, bazén, ohnisko/. Že nemôže vôbec nič? Je čas, aby preorganizoval svoju prácu, lebo inak vy budete robiť všetko za vás oboch a on sa začne zaujímať o ženu so širším horizontom, ktorá má čas aj na rozvoj svojich záujmov...

3. Rozšifrujte pasívny odpor ukrytý za jeho nápadmi, lichotením a hranou bezradnosťou.
·Nedajte sa omámiť vyhláseniami, že samozrejme on je pripravený a nemá nič proti tomu, ale je najdôležitejšie, aby každý robil to, čo vie najlepšie a preto on bude zatĺkať klince a vymieňať žiarovky a vy sa postaráte o všetko ostatné. Je možno pravda, že nemal veľa príležitostí naučiť sa domácim prácam, v tom prípade je najvyšší čas, aby začal. Možno to nevyjde, ale skúsiť to treba. Keď to budete robiť spolu, môžete si pritom užiť veľa zábavy.

·Nepodľahnite jeho prosbám, aby ste mu ešte raz ukázali, ako sa to robí, zatiaľ čo on bude poškuľovať po televízore. Tento pokus muži zbožňujú a sú ochotní verbálne vás udusiť svojím záujmom, len aby nemuseli pohnúť prstom. Budú tvrdiť, že vy ste expert na túto a/ onú, činnosť a všetky /, ktorú má teraz – ktovie prečo – vykonávať on.

· Nedajte sa „obľafnúť“ ako decko, keď vás bude ubezpečovať, že vy to určite urobíte lepšie. Samozrejme, že by ste to urobili lepšie, ale to nie je dôvod, nedať mu šancu, aby sa to naučil tiež.

4. Odíďte do druhej izby zakaždým, keď vidiac jeho nešikovnosť pocítite neodolateľnú chuť odbremeniť ho. Iste, vy by ste to urobili rýchlejšie, lepšie a s menším úsilím, ale nerobte to! presne toto je totiž jeho zámer. Ak na týždeň odcestujete, ukáže sa, že si so všetkým poradil a vo svojom hlbokom presvedčení to urobil omnoho lepšie ako vy, lebo ešte mal aj čas pozerať televíziu.

5. Nesúhlaste s tým, že ,,on vám ochotne pomôže vždy, keď bude mať čas“. Veď nejde o to, aby vám pomáhal, ale aby na seba zobral polovicu zodpovednosti. A zodpovednosť spočíva v tom, že človek si musí splniť povinnosť. Sama viete, že zamestnanie sa dá zosúladiť s domácimi povinnosťami, pretože ste to skúsili na vlastnej koži. A on má, navyše, niesť iba polovičnú ťarchu.

6. Zachovajte si chladnokrvnosť, keď on, robiac to, čo nemá rád, niečo rozbije, rozleje alebo pripáli. Určite počíta s tým, že sa mu s úľavou poďakujete a pošlete ho oddychovať. Ak existuje niečo, čo robíte vy bez radosti , môžete si to s ním vymeniť za niečo, čo robí obzvlášť nerád on. Ale neuznajte jeho argumenty, že nemôže žehliť svoje košele alebo upratovať kúpeľnu, lebo to neznáša a pre vás to určite nie je problém.

7. Nedajte si vnútiť pocit viny, že kvôli tej „vašej“ deľbe práce je doma horšia atmosféra. Samozrejme, predtým ste sa hádali zriedkavejšie, lebo všetko bolo na vás a vy ste to znášali mlčky. Teraz je polovica povinností na ňom a on sa s tým nevie zmieriť. Napokon to však prijme ako samozrejmosť a bude pokoj.

8. Buďte priateľkou a neznechucujte mu nové povinnosti. Radšej ho k nim príjemným spôsobom nabádajte. Nekomentujte všetko, čo robí: zober si iný nôž, polož tú dosku, krájaš to nesprávne...Už sme hovorili, že vy by ste to určite urobili lepšie a nemusíte to dokazovať. Nezabúdajte, že ak človek niečo urobí samostatne a na vlastný spôsob, môže mu to priniesť pocit uspokojenia a motiváciu, ak však pracuje pod dohľadom ako žiak, môže to priniesť iba nespokojnosť, podráždenosť a chuť uniknúť.

9. Zapájajte do pomoci v domácnosti aj deti. Aj oni by sa mali cítiť za niečo zodpovedné. Ste proti, lebo deti sa majú hlavne učiť? Isteže by sa mali. A je veľmi dôležité, čo sa učia. Napríklad aj to, že stôl sa neprikryje sám od seba, že nákupy neprídu do chladničky len tak, že koberce sa nezbavia nečistoty bez ľudskej ruky a že mama nie je otrok na všetky domáce práce. Potom ich nebudú musieť partneri upgradeovať, lebo to budú mať v krvi. A nikdy im nenapadne, že žena je v domácnosti na špinavú robotu...?

10. Neverte tomu, že keď on v zamestnaní pracuje viac, tak o domácnosť by ste sa mali starať iba vy. Každý člen rodiny má právo aj na prácu, aj na voľný čas. A že on viac zarába? Ale veď to je jeho privilégium a je nemožné, aby jedno privilégium rodilo ďalšie nespravodlivosti.
Ak sa vám zdá, že takto môže písať iba feministka, pokojne sa venujte domácim prácam každučkú voľnú chvíľu. Veď on toľko pracuje. Spočítali ste si už, koľko času on trávi v práci a koľko vám zaberie práca plus domáce povinnosti. Vyšlo vám, že nemáte čas na nič iné, ak chcete občas aj spať? Myslela som si to. Teraz od väčšieho čísla odpočítajte menšie a vydeľte dvoma. Výsledok, ktorý dostanete, je počet hodín, ktoré by mal váš muž každodenne venovať domácnosti. A to je najväčší argument na to, aby súhlasil s domácim partnerstvom. Len vás, prosím, obrňte sa trpezlivosťou a nerobte nič nasilu.