Desatoro

1.Život je jedna veľká premiéra, reprízu nemožno očakávať
2.Správaj sa k ľuďom tak ako chceš, aby sa oni správali
k tebe
3.Obráť svoju tvár k slnku a všetky tiene padnú za teba
4.Každý je strojcom svojho šťastia /Verím, že aj náhode sa
dá pomôcť /
5.Nikdy nehovor nikdy
6.Pri hádke niet víťazov
7.Treba vždy stáť pevnými nohami na zemi
8.Čím vyššie vzlietneš, tým ťažší je tvoj pád
9.Hľadať a nájsť pokoj duše / to je zmysel života a
začiatok dobra/
10.V živote je dôležité mať cit pre situáciu

Práca
Je pre mňa perpetuum mobile. Myslím si, že som to v živote vyhrala, lebo môžem robiť prácu, ktorá ma baví. Dávam do nej všetku svoju energiu, ale ona mi ju vracia a napĺňa ma. Každý z nás má v sebe kus zo svojej rodiny. Z tej, v ktorej vyrastal. Môj otec bol veľmi prísny na okolie, na nás a my sme ho rešpektovali, pretože bol prísny hlavne sám na seba. Niečo z toho zostalo aj vo mne.
Práca, ktorú robím je plná fantázie, je tvorivá a preto je veľmi dôležité v akom prostredí vzniká. Som šťastná, že už skoro deväť rokov pracujem takmer v tom istom kolektíve. Všetci si uvedomujeme, že tretinu života strávime na pracovisku a my sa do práce tešíme, dokonca aj po dovolenke Som rada, že sme ako rodina. Ak nastane šum vo vzťahoch, ihneď ho vyriešime a všetko je zasa v poriadku. Vieme o sebe, o svojich rodinách zaujímame sa o seba a máme spoločné krédo. To čo povieme znamená viac ako notárom overený doklad. Aj to patrí medzi moje desatoro.

Rodina
Manžel Ján- umelec s láskou k husliam, ktoré ho živia a nesmiernym pochopením pre svoju ženu a pre jej prácu. Verí jej a vždy keď je ťažko, sú na blízku jeho ramená, o ktoré sa dá oprieť. Syn Martin, Blíženec, Drak a kópia ocka umelca, preto potrebuje prísnu maminu ruku / ”to mám po mojom ockovi”/ a jej láskavé srdce. ” Ja sa snažím naučiť ho systém života, ktorý by mu mal byť na osoh. Janko je mäkší a snaží sa ho naučiť, žiť ako on. Trocha bohémsky. Martin bude zrejme žiť svoj život...”
Som spokojná. Už dávno sa riadim heslom v hádke nie sú víťazi. Samozrejme, že nie od začiatku. K tomu musí človek dospieť. Pochopila som, že toho druhého človek nemôže nikdy zmeniť podľa svojho obrazu. Môže však zmeniť svoj postoj k nemu. Znie to tak jednoducho, ale ja som sa musela dlho učiť napĺňať tieto slová. Nebolo to ľahké. Človek nerád ustupuje. Musela som často ustupovať, ale keďže nemám rada napätie a chcem urobiť všetko pre pokoj, urobila som to. Niekedy to môže vyzerať ako pokrytectvo, keď sa snažím vyhnúť miestam a situáciám, kde to iskrí. Keď cítim, že keby som práve teraz povedala svoj názor, vznikla by hádka, radšej ho nepoviem. Som ochotná urobiť všetko pre harmóniu. To neznamená, že veci nechcem riešiť, ale viem počkať na situáciu, ktorá bude na to vhodnejšia. Keď sa bude dať konflikt riešiť v pokoji. A to je ten pokoj v duši, o ktorom som hovorila vo svojom desatore. Tá rovnováha váh je aj v tom, že človek nemôže iba brať, musí aj dávať. Ak nie je vzťah vyvážený speje k zániku. Udržiavať ho v rovnováhe je veľmi ťažké a treba sa to naučiť. Ja sa to chcem naučiť veľmi dobre, lebo mi to prináša pohodu. Moje ciele nie sú nedosiahnuteľné. Nie je dobré dávať si také ciele. Nechcela by som raz, keď budem mať šesťdesiat rokov hovoriť o tom, čo všetko som mohla urobiť a neurobila som. Pre rodinu, pre seba, pre život. Človek si musí rodinu nesmierne vážiť, lebo raz sa mu všetko vráti od jeho detí. Verím, že všetko sa vracia. V rodine musia fungovať klasické zásady vo vzťahoch. Nie nasilu, ale úplne prirodzene. Veľmi si vážim svojho ocka lekára /Jozef/, ktorý spolu s mamičkou Anna/chceli, aby som vyštudovala právo. Stalo sa. Teraz sa tešia, spolu so mnou, že robím to, čo mám rada. Je úžasné mať brata. Nesmierne mám rada svojho brata Petra /lekár/. Samozrejme, že sme sa v detstve hádali, ale aj vzťahy súrodencov sa vyvíjajú. Dnes sme najlepší priatelia.

Pokračovanie o životnom štýle L.E. nabudúce…