Moje dve deti sa narodili bez nástrihu a ja som sa pri tom neroztrhla "až ku konečníku", ako mi to predpovedali v pôrodnici, keď som sa pýtala, či je možné, aby som rodila bez nástrihu. Takže chcem všetkým ženám oznámiť radostnú správu: POROD BEZ NÁSTRIHU JE MOŽNÝ! a vôbec to nie je "nutné" ani u prvorodičky, ako to tvrdia niektorí gynekológovia.

Že budem rodiť bez nástrihu, som sa rozhodla už na strednej zdravotníckej škole, keď sme praxovali na pôrodnej sále. Vtedy ma šokovalo najme to, ako ohavne to vypadá, keď mladý, asi tak dvadsaťpäť ročný gynekológ ledabolo, s ľahostajným výrazom v tvári, vsunie jedno rameno nožníc do pošvy žene, ktorá by mohla byť jeho matka, druhé rameno nasmeruje cez zadok a cvakne tak, že tkanivo zachrapčí a z rany sa vyvalí krv, ktorá v momente zaplní celé umývadlo. Bol to otrasný, hnusný zážitok a kolená sa triasli nie len mne, ale všetkým mojím spolužiačkam. Ale samozrejme len toto nestačí na to, aby sme gynekológov presvedčili, že nástrih je celkom zbytočné a nezmyselné týranie ženy.

Potom neskôr som o tom premýšľala a prišlo mi divné prečo nie je poševný otvor už od narodenia väčší keď nestačí k tomu, k čomu je žena predurčená; totiž k pôrodu a musí sa ešte umelo zväčšovať nožnicami, aby tade mohlo dieťa prejsť. A ako asi rodili naše staré mamy? Z histórie vieme, že mnohé porodili dokonca na poli. Kto im tam ten zadok prestrihol a potom zošil? (Možno sa divíte, alebo dokonca pohoršujete, prečo píšem tak drsne. Ale nástrih je drsná záležitosť, najmä keď si predstavíte, že je úplne zbytočný.)

Povedala som si, že keď ja budem rodiť, tak nástrih odmietnem a uvidím, či je pravda, že je nevyhnutný, alebo vôbec k niečomu dobrý. A zistila som, ako som to spomenula už na začiatku, že NÁSTRIH PRI PORODE JE ÚPLNE ZBYTOČNÝ. A nie som jediná. Tu v Českej republike kde teraz žijem, som spoznala viacero žien ktoré rodili už svoje prvé dieťa bez nástrihu a vôbec sa nenatrhli, alebo keď, tak len trochu kožu. A to je predsa oveľa lepšie, ako keď vám gynekológ prerazí nožnicami do hĺbky svaly a šľachy, no nie?
Ešte by som chcela spomenúť jednu negatívnu vec v súvislosti s nástrihom, ktorú som v pôrodnici zažila: sestrička, ktorá ma tam prijímala mi začala tvrdiť, že lepšie je nastrihnúť, než by sa malo bábätko udusiť! Milé budúce mamičky, nikdy sa nenechajte takýmto spôsobom vydierať a klamať. Ja viem, že keď matka nosí deväť mesiacov pod srdcom dieťa, cíti jeho pohyby, jeho reakcie na podnety z vonku, spieva mu a prihovára sa mu, vidí na sone ako vypadá a čo práve v tom brušku robí, dala by všetko na svete za to, aby sa narodilo živé a zdravé. Sama som to dva krát zažila. Ale gynekológovia a pracovníci na gynekologickou-pôrodníckom oddelení to vedia tiež a dovolím si tvrdiť, že to mnoho krát zneužívajú. Oni vedia, že žena tesne pred koncom svojho očakávania je povoľná ku všetkému. Že keď jej povedia; "ak sa nedáte nastrihnúť, vaše dieťa zomrie!", tak vôbec nebude protestovať. Ale ja vás uisťujem, že vaše dieťa nezomrie, keď sa nedáte nastrihnúť, tak ako nezomreli deti mojej starej mami, a to ich porodila šesť a všetky bez nástrihu. A jej kamarátka, ktorá má už teraz vyše osemdesiat rokov porodila desať detí, tiež bez nástrihu a žiadne sa neudusilo. Ale pri pôrode je pre ženu ešte jedna vec veľmi dôležitá a to aby SI ZVOLILA SAMA POLOHU. Keď rodí v ľahu na chrbte, alebo v polosede so zdvihnutými nohami, tak dieťa vytláča do kopca a to je ukrutne bolestivé a hrozne zdĺhavé. Tým, že dieťa sa musí šplhať smerom hore a, žena ho tam musí vlastnými silami dostať sa to hrozne predlžuje, sťažuje a násobí sa matkino utrpenie.

Ženy, ktoré takto rodili mi hovorili, že ich najviac bolela druhá (vypudzovacia) doba pôrodná. Ale mňa a ženy ktoré rodili vo vzpriamenej polohe práve táto doba bolela najmenej. Okrem toho, keď žena leží a má zdvihnuté nohy v podperách, hrádza úplne uzavrie pošvový vchod. Skúste si to doma; ľahnite si na chrbát a zdvihnite nohy. Uvidíte, že hrádza naozaj prekrýva pošvu. Potom je už naozaj jediná možnosť hrádzu prestrihnúť aby sa odtiaľ dostalo dieťa von. Táto poloha vyhovuje tak akurát gynekológom, aby videli celý genitál, ale rodiacim ženám určite nie.

Ja som rodila na pôrodnej stoličke a môžem povedať, že to bolo veľmi pohodlné. Tá stolička má tvar podkovy, takže aj keď som pod zadkom nemala nič, stehnami som sedela celou váhou na ramenách tej podkovy. Za mnou na vyvýšenom mieste sedel manžel a ja som sa oňho mohla oprieť.

Po pôrode som po prvom dieťati sedela normálne už na piaty deň a po druhom, ktoré sa narodilo ráno som sedela normálne už večer! Píšem to preto, lebo je mi doslova do plaču, keď mi moje kamarátky hovoria, ako nemohli ani spať, ani kojiť pre bolesť nástrihu dva týždne. Ako sa na posteľ vyťahovali pokľačiačky zo zeme, lebo sa ani nemohli predkloniť pre bolestivý nástrih. Jedna z nich mi povedala, že na pôrod už úplne zabudla, ale pre nástrih plakala ešte veľmi dlho potom. A to všetko úplne zbytočne!

Ale nestačí len škrípať zubami a roniť slzy. My ženy sa musíme proti tomu postaviť. Nikto to neurobí za nás. Ak by sme čakali, že to zmenia gynekológovia, tak sa nedočkáme. Oni svoje postupy nezmenia; ich to nebolí. Meniť to musí ten, na koho to má negatívny dopad a to sme my, ženy.

A ako na to? Najlepšie je, si ešte počas tehotenstva napísať pôrodný plán, kde uvediete čo pri pôrode chcete, (ja som uviedla, že si chcem sama zvoliť polohu pri pôrode a chcem, aby bol prítomný manžel), a čo nechcete (uviedla som, že nechcem holenie, klistýr a nástrih). Nebojte sa, podľa práv pacientov máte právo odmietnuť akýkoľvek lekársky zákrok, po tom ako ste boli informovaný o následkoch, súvisiacich s jeho odmietnutím. Nikto vás nesmie do žiadneho zákroku nútiť ani vás presviedčať, že sa niečomu musíte podvoliť. Nemajú na to právo.

Najlepšie je, keď je pôrodný plán čo najkratší a najprehľadnejší. Nechajte ho zdravotnému týmu, ktorý vás bude prijímať, ale počas pôrodu slovne pripomínajte, čo ste chcela, lebo si to niekto z nich nemusel prečítať, mohli zabudnúť aké máte požiadavky, alebo sa vymenia služby a k druhej fáze pôrodnej prídu úplne noví ľudia, ktorí vás vidia prvý krát v živote a musíte im jasne a zreteľne povedať, že ten nástrih nechcete. Dobré je keď je s vami manžel, lebo lekári sú oveľa milší a úslužnejší, keď vidia, že je s vami niekto, kto za vami stojí a chráni vás.

Netvrdím, že zdravotnícka starostlivosť pri pôrode nie je dobrá. Veď mnohým ženám už zachránila život. Naše staré mami, ktoré síce rodili bez nástrihu, často pri pôrode zomreli. Je dobré, keď sa gynekológovia starajú o to, aby žena nevykrvácala a dieťa sa neudusilo pupočnou šnúrou a iné, ale niektoré veci, ktoré k tej zdravotníckej starostlivosti pridali (holenie, klistýr, nástrih, rodenie v ľahu alebo polosede na chrbte s nohami vyzdvihnutými hore), ženu len ponižujú a vytvárajú jej obrovské a zbytočné utrpenie. A to by sme my ženy mali odmietnuť.

Keď sa pozriem na svoje dcéry, tak nechcem, aby keď ony budú rodiť, povedali to čo jedna moja kamarátka: "Nechápem prečo mávajú ľudia deti, keď je to také strašné", ale aby povedali: "ale, veď to bolo celkom v pohode."