Dôsledok je taký, že všetci nám tancujú po hlave. Mnohým z nás sa zdá, že ak čokoľvek odmietneme, dokážeme tým svoju neochotu a okrem toho – čo si budeme nahovárať – chceme sa cítiť potrebné alebo dokonca nenahraditeľné. Preto hádžeme za hlavu vlastné záležitosti, meníme plány a stávame sa stanicou prvej pomoci. Očakávame za to slová uznania alebo aspoň štipku vďačnosti, ale to nám nie vždy vychádza. Mnohí ľudia okolo nás si rýchlo zvyknú, že sme neustále poruke a našu pomoc berú ako samozrejmosť.

Domáca tyrania

Manžel a deti sa naučili, že ,,mama urobí všetko“. Čo na tom, že pracuje rovnako ťažko ako otec, veď domácnosť je jej ,,kráľovstvo“. Preto perie, varí, žehlí, behá s prachovkou, zbiera porozhadzované ponožky aj špinavé taniere. Keby sa niekto opýtal, aký je jej najväčší sen, určite by odpovedala: ,,Chcem si oddýchnuť.“
Priateľstvo zaväzuje - na to, aby sme nenariekali na nudu, často dbajú aj naše priateľky. Podhadzujú nám bez predchádzajúceho dohovoru deti, keď sa vyberajú do kina, prosia nás o pôžičku, skrátenie sukne, zafarbenie vlasov ,,lebo nemajú peniaze na kaderníčku“ alebo odvedenie psa k veterinárovi, pretože ich by to ,,príliš znervóznilo“. Vždy si na nás spomenú, keď potrebujú pomoc, ale sami sa veľmi zriedka odvďačia.
Práca - aj to je dokonalé pole na manipuláciu. Spolupracovníci hľadajú niekoho, kto za nich urobí robotu a sami sa v tom čase vyberú na kávu. Šéf neustále prihadzuje nové úlohy a preto ostávame v zamestnaní aj po pracovnej dobe, rozdvojujeme a roztrojujeme sa a prácu aj tak nestíhame. Iní hrdo napínajú hruď a na nás padajú hromy- blesky za nedodržanie termínu.

Začnite od seba

,,Nie“ je také kratučké slovo. Naozaj sa ho možno naučiť, stačí štipka tréningu. Keď cítite, že už máte plné zuby využívania svojim okolím, začnite od seba. Ľudia vám tancujú na hlave, lebo ste im to dovolili. Prečo? Bojíte sa odmietať, aby ste si nevyslúžili nálepku egoistky? Alebo ste presvedčená, že milióny zásluh sú jediným spôsobom, aby vás niekto mal rád a myslel na vás? Zamyslite sa, prečo pristanete na všetko. Buďte úprimná, neklamte sa – načo by to bolo dobré? Na dne vášho postoja večného obetného baránka určite objavíte nespokojnosť s vlastnou osobou. Preto všetky cesty vedú k veľmi ťažkej, ale splniteľnej úlohe: začnite sa mať rada! Uverte, že ste hodnotná a milá a máte veľa dobrých vlastností. Zaslúžite si lásku a úctu a nemusíte sa ich doprosovať ani si ich zaslúžiť. Tadiaľ cesta nevedie – málokto si cení človeka, ktorý sebou dovolí manipulovať. Ak si nevážite sama seba, nebudú si vás vážiť ani iní - to je stará a bolestná pravda, ktorá nestratila nič zo svojej aktuálnosti.
Takisto sa zamyslite, či má cenu udržiavať kontakt s ľuďmi, ktorí myslia výlučne na seba a vaše problémy ich ani prinajmenšom nezaujímajú. Nie je lepšie mať menej, ale skutočných priateľov?

Vy rozhodujete

Ak je pre vás ťažké hovoriť ,,nie“, začnite tréning ľahšími prípadmi. Chcete si kúpiť sukňu a predavačka vám so sacharínovým úsmevom vnucuje aj blúzu a presviedča vás, že v nej vyzeráte náramne, aj keď vy sa cítite ako vlastná babka. Usmejte sa na ňu rovnako úprimne a povedzte: ,, Nie, ďakujem zoberiem si iba sukňu. “Ak vás priateľka prosí o ničo, čo by načisto zmarilo vaše plány, povedzte: ,,Je mi ľúto, ale nemám čas.“ V žiadnom prípade svoje rozhodnutie nevysvetľujte.
Uvidíte, že po istom čase s vami ľudia začnú viac počítať a vy si tiež uvedomíte, že svet sa nezrúti, ak si manžel sám vyžehlí košeľu a deti pripravia sami desiatu. Aj vy máte právo byť unavená, dohodnúť sa so známymi a pozerať televíziu. Dokonca aj keď sa naučíte odmietať, môžete byť naďalej človekom ochotným pomôcť. Ak je niekto naozaj po uši v problémoch a nevie si bez vás rady, prečo by ste mu nepomohli? Ide o to, aby ste sa naučili rozlišovať cudzie SOS od obyčajného využívania. Keď na seba budete myslieť a rozhodnete sa pomôcť preto, lebo to chcete a keď treba, rozhodne alebo slušne odmietnete, dosiahnete ideál – stanete sa asertívnym človekom.