Koža je najväčší orgán ľudského tela ako hmotnosťou tak plochou. Je základným orgánom a preto je nepostrádateľný pre život. Skladá a z mnohých tkanív, ktoré sú zladené ako anatomicky, tak funkčne do jedného celku s cieľom zabezpečiť čo najdôkladnejšiu ochranu štruktúr, ktoré pokrýva.
Svojim vzájomným prepojením vytvárajú s organizmom jednotu a tak je koža aj zrkadlom zdravia každého z nás.
Koža sa nachádza na rozhraní medzi vonkajším a vnútorným prostredím, je prvou obrannou líniou, ktorá nás chráni pred mnohými a rôznymi vplyvmi:
1 - stratou telesnej tekutiny
2 - pred vniknutím mikroorganizmov
3 - prienikom toxických látok
4 - prienikom tepla
5 - mechanickými vplyvmi
6 - poškodením ultrafialovým žiarením
K plneniu týchto funkcií sa dokonale prispôsobila v dlhom filogenetickom vývine svojou zložitou stavbou. Koža predstavuje veľkú žľazu, ktorá produkuje na svojom povrchu mŕtvu, ale mimoriadne funkčnú rohovinovú vrstvu. Je výsledkom intenzívnej metabolickej činnosti základných buniek keratinocytov. Genetická výbava týchto buniek enzýmami určuje hrúbku a vlastnosti rohovej vrstvy, ktorá sa neustále sa obnovuje.
Okrem základných buniek v pokožke sa nachádzajú bunky tvoriace kožné farbivo - melanín. Ich genetická výbava určuje fototyp kože. Koža si vytvorila dve dôležité bariéry proti UVR.
1. bielkovinová bariéra - rohovina v rohovej vrstve
2. melanínová bariéra - kožný pigment
Slnečné žiarenie je polychromatické žiarenie zahrnujúce :
- kozmické žiarenie
- gama žiarenie
- X žiarenie
- ultrafialové žiarenie
- viditeľné žiarenie
- infračervené žiarenie
- rádiové vlny
Ultrafialové žiarenie podľa vlnovej dĺžky sa delí na:
- UVC 40 - 280 nm
- UVB 280 - 320 nm
- UVA 320 - 400 nm UVA 1 - 320 - 340 nm
UVA 2 - 340 - 400 nm
Biologická odpoveď človeka na žiarenie je závislá od množstva absorbovanej energie štruktúrami kože.
V závislosti od dávky žiarenia môžu vznikať pre človeka užitočné reakcie - tvorba vitamínu D, postupné získavanie odolnosti voči žiareniu, alebo nepriaznivé, t.j. akútne - slnečné spálenie, a chronické - photoageing, slnečné starnutie a arcinogenesis, podiel na vzniku rakoviny kože
Slnečný zápal vzniká po absorbcii minimálnej erytémovej dávke žiarenia, ktorá je individuálna pre každého jedinca (MED). Dostavuje sa niekoľko hodín po ožiarenín a dosahuje maximum za 12-24 hodín. Je spôsobený UVB.
Čím je dávka vyššia, tým sa zápal dostavuje skôr a je intenzívnejší, pretrváva dlhšie. Deti a dlhovekí majú nižšiu MED.
Kaukazské rasy vyžadujú 2-5X vyššiu dávku a tmavé rasy až 30 X vyššiu dávku.
Žiarenie poškodzuje zložky bunkových jadier, bunkové steny. Niektoré poruchy zostávajú po celý život a predstavujú nebezpečie nerozpoznania a nožnosť vzniku malignity. Poškodené bunky uvoľňujú látky - prostaglandíny, ktoré sa podielajú na vzniku zápalu. Zápal je obranná reakcia, pri ktorej sa odstraňujú poškodené tkaniva.
Dlhovlnové UVA lúče môžu tiež poškodzovať bunky pokožky aj zamše, ale sa vyžaduje oveľa vyššia dávka.
Včasná pigmentácia vzniká bezprostredne po ožiarení UVR oxidáciou už prítomného melanínu a rozmiestnením melanínu.
Pozdná pigmentácia po UVB ožiarení sa zjavuje za 72 hodín. Je výsledkom zvýšenej aktivity tyrozinázy -novotvorba melanozómov ako aj zmnožením melanocytov. Práve tento účinok UVB žiarenia je veľmi nepriaznivý a spôsobuje poruchy rozloženia melanocytov - pehy po slnečnom spálení a možné malígne zvrhnutia melanocytov.
Po UVA žiarení nastáva zvýšená činnosť melanocytov, ale nenastáva zmnoženie melanocytov.
Tiež pôsobenie na keratinocyty je významnejšie pri UVB.
Postihnuté bunky sú zvýšenou deliacou aktivitou nahradené. Počiatočné utlmenie je vymenené zvýšenou tvorbou, ktorá pretrváva niekoľko dní a pokožka aj rohová vrstva zhrubne asi dvojnásobne.
Photoageing - starnutie v dôsledku žiarenia nie je akceleráciou prirodzeného starnutia. Je to súbor špecifických mikroskopických a viditeľných zmien vznikajúcich účinkom dlhodobého pôsobenia slnečného žiarenia na kožu.
Charakterizujú ho pletora, hlboké vrásky, nažltlá farba, suchosť, nepravidelnosti, veľa benígnych, predmalígnych a malígnych nádorov.
Je iróniou, že desaťročia sa považovala hnedá farba u belochov ako prejav zdravia a nádhery.
Starnutie po slnečnom ožiarení nastupuje postupne a pomaly a trvá desaťročia kým je pozorované volným okom. Preto postihnutí nepociťujú potrebu ochrany.
Carcinogenesis - sklon k tvorbe rakoviny kože - tento stav sa objavuje po dlhej dobe latencie. Na miestach exponovaných slnečnému žiareniu sa vytvárajú solárne bradavice, seboroické bradavice, rakovina zo základných, alebo trňových buniek pokožky.
Po spálení sa môžu zjaviť “pehy”, pigmentové znamienka, neskôr nádor z týchto buniek.
Donedávna sa považovalo za kancerogénne iba UVB. Novšie experimentálne práce ukázali, že sa to týka aj UVA žiarenia.
Nesporne môže postihovať kapiláry, ich výstielku, priťahovať zápalové bunky a napomáhať UVB pri vzniku zápalu a starnutí.
Môže sa podielať na mnohých fototoxických a fotoalergických reakciách.
Histologické zmeny: elastosis je poškodenie elastických vlá kien zamše. Bunky tvoriace vlákna sú zmnožené a podráž dené. Obranné bunky sú početnejšie - pretrváva mierny zápal- heliodermatitis.
Obranné bunky vlastnými enzýmami poškodzujú kolagén. Rohovinová vrstva a pokožka sú ložiskovite zhrubnuté ako odpoveď na dlhodobé dráždenie.
Vyskytujú sa bunkové nepravidelnosti v tvare, farbiteľnosti. Na koži sa to prejavuje nepravidelnosťami ako solárne škvrny, solárne keratózy.
Mnohé kapiláry sú uzavreté, iné sú rôzne rozšírené, horizontálna sieť je zmnožená.
Tieto zmeny možno pozorovať aj u dobre pigmentovaných osôb po 10 tich rokoch pobytu na slnku. Oslabená je funkcia buniek, ktoré robia imunologickú ochranu.
Nové podrobnejšie poznatky o účinkoch dlhodobého pôsobenia slnečného žiarenia na kožu viedlo ako k rozvoju nových odborov fotobiológie, fotoimunológie, fototerapie, tak k novým náhľadom na zneužívanie slnečného žiarenia.
Koža okrem už spomenutých pre život nevyhnutných funkcií plní aj funkciu sociálnu. Spoločnosť vytvára vzory krásy, imidž úspešného člena spoločnosti, ktorý sa šíri masovokomunikačnými prostriedkami.
Ak sme sa v predchádzajúcom režime po devízovom prísľube spaľovali pri mori, dnes sú navyše dovolenky v rovníkových oblastiach, lyžovačky na ľadovcoch a chudobnejší napĺňajú solária, pretože byť “in” znamená byť čokoládový.
Zdravie je spoločenská hodnota, časť zdravia má vo svojej moci jedinec, časť zdravotníctvo a najväčšiu časť má spoločnosť.
Navzájom sa prelínajú. Vytvorenie dobrých podmienok prospešných zdraviu vedie k posilneniu kolektívneho zdravia, zdravému spôsobu života a prevencii nežiadúcich
neskorých následkov. Vytváranie pravdivej verejnej mienky o škodlivosti žiarenia na zdravie nie je preto vecou iba jedinca, či lekárov, ale celej spoločnosti, pretože následky sa dostavujú o niekoľko desaťročí.
Dermatovenerologická spoločnosť víta možnosť a chce sa aktívne podielať na propagácii, správneho prístup k slnečnému žiareniu a ochrane pred nežiadúcimi účinkami.
Prevencia je nesporne najúčinnejšia metóda pri masovej ochrane zdravia a určite vynaložené náklady sa niekoľko násobne vrátia i keď v inom volebnom období.
Prvým krokom ku krásnej a najmä zdravej koži je ochrana pred nadmerným UV žiarením. Správnym je nielen používať ochranné filtre, ale predovšetkým je to celková zmena prístupu k slnečnému žiareniu a so zmenou tohto životného štýlu je potrebné začať už u detí.
Dobrá ochrana kože v detstve znamená zníženie rizika vzniku kožných nádorov v dospelosti a starobe. P Hm, v minulosti chodili paničky u nás po vonku so slnečníkmi a rukavičkami na rukách. Len chudoba bola opálená od roboty na slnku. Paničky mali pravdu. Pokožka od slnka starne a robia sa vrásky. VidˇNicol Kidman, tá je biela ako sneh a pritom je krásna.
Neregistrovaný - Jola, 11.5.2006 13:07
to nie je tak celkom pravda, slnko potrebujeme pre naše zdravie, ibaže v rozumnej miere...
sú ženy, ktoré sú podľa mňa krajšie ako Kidman a slnka sa neboja, to je skôr otázka vkusu... :-)
Neregistrovaný - bibi, 15.5.2006 10:26