Na náš organizmus zvonka, ale aj zvnútra neustále útočia častice, ktoré nazývame voľné radikály. Tieto látky sú vysoko reaktívne – ide vlastne o „neúplné“ (nenasýtené) molekuly, ktoré sú schopné prijímať väzbový elektrón od inej zlúčeniny a tým ju poškodiť alebo aj premeniť. Tieto častice, odborne nazývané radikály, môžu vďaka svojim schopnostiam poškodiť bunky alebo napadnúť a oslabiť imunitný systém, či vyvolávať celý rad ochorení. Dnes už vieme, že voľné radikály môžu byť spúšťacím mechanizmom pre vznik rakoviny, zápalových ochorení, aterosklerózy, starnutia atď. Voľné radikály totiž naštartujú veľké reťazové reakcie v organizme, ktorých výsledkom je neustály vznik nových a nových voľných radikálov. Vďaka tomu potom dochádza k tak rozsiahlemu poškodeniu organizmu, že sa už telo nedokáže brániť a vypukne ochorenie. Poškodenie organizmu voľnými radikálmi vyvoláva celkové oslabenie imunitného systému. Pre lepšiu predstavu si môžeme pôsobenie týchto voľných radikálov ukázať na príklade masla, zabudnutého na dlhšiu dobu mimo chladničku. Kyslíkové radikály z okolitého prostredia reagujú s maslom, ktoré oxiduje – žltne. Podobne si môžeme predstaviť aj boj buniek nášho tela proti žltnutiu spôsobovaného voľnými radikálmi, v ktorom sú ich hlavnou zbraňou antioxidanty získané v potrave.

V priebehu života bežne dochádza k situáciám, kedy nie je možné zabrániť vzniku väčšieho množstva voľných radikálov, ako je obvyklé a organizmus (antioxidačný systém) nie je niekedy schopný dostatočne rýchlo ich zlikvidovať (stres, ochorenie, skúškové obdobie...). Dôsledkom je rôzne rozsiahle poškodenie, ktoré sa organizmus pokúša opraviť. Voľné radikály vznikajú aj po intenzívnej námahe, napr. u športovcov, ale voľné radikály naše telo dokáže vytvoriť aj ako obranný mechanizmus proti niektorým infekčným zdrojom. Dnes už existujú klinické štúdie, ktoré dokazujú, že nedostatok antioxidantov urýchľuje vznik šedého zákalu, vznik zápalov, pľúcnych ochorení, kožných chorôb, neurodegeneratívnych chorôb (napr. Parkinsonova a Alzheimerova choroba), poruchy imunity, podporujú vírusové infekcie, podieľajú sa napr. na reumatickom zápale kĺbov, spôsobujú mužskú neplodnosť a celkovo vznik rôznych autoimúnnych ochorení. Vie sa, že napríklad oxidovaný cholesterol je jednou z najnebezpečnejších látok s ohľadom na kôrnatenie ciev a vznik aterosklerotických plátov v nich. Urýchľuje aj postup starnutia a s tým súvisiacich ochorení. Prevaha voľných radikálov nad antioxidantmi sa nazýva oxidačný stres. Preto je v záujme každého z nás tieto vysoko agresívne molekuly (voľné radikály) kontrolovať a odstraňovať. V tom Vám pomôžu práve antioxidanty. Tých sa vytvorilo v priebehu historického vývoja veľké množstvo. Je však potrebné si uvedomiť, že nie každý antioxidant dokáže odstrániť každý voľný radikál.

Medzi antioxidanty zaraďujeme nielen vitamíny a minerály, ale napríklad aj rastlinné farbivá alebo enzýmy.

Antioxidanty rozdeľujeme na:
- hydrofilné – tie sú predovšetkým v extracelulárnej tekutine a rozpúšťajú sa vo vode (napr. vitamín C)
- lipofilné – rozpúšťajú sa v tukoch (napr. vitamín E), prenikajú bunkovou membránou a môžu teda účinkovať intracelulárne, aj keď ich účinok nastáva s oneskorením
- amfofilné – rozpúšťajú sa v obidvoch látkach

Podľa spôsobu účinku rozlišujeme:
- enzýmové antioxidanty – napr. superoxid dismutáza
- neenzýmové antioxidanty – vitamíny C, E, Beta-karotén, bielkoviny, flavonoidy, selén, zinok, niektoré lieky a pod.

Čo sú to polyfenoly?
Polyfenoly sú látky s antioxidačným účinkom, ktoré sa prirodzene vyskytujú v rastlinných zdrojoch, teda aj v kakau. Veľké množstvo týchto antioxidantov sa nachádza v suchých, ešte nefermentovaných kakaových bôboch. V priebehu následnej technológie spracovania kakaových bôbov sa ich zachováva značné množstvo. Preto potraviny obsahujúce kakao môžu svojim priaznivým antioxidačným účinkom pôsobiť na ľudské telo.

Polyfenoly, ktoré sa nachádzajú v rastlinných materiáloch (kakao), sa rozdeľujú do rôznych skupín označovaných ako: fenolové kyseliny, flavonoidy, stilbeny a lignany. V ľudskom tele sú tieto skupiny rôzne bioaktívne. Najviac z nich sú ľudskému zdraviu prospešné flavonoly (najmä katechín, epikatechín a procyadiníny).

Flavonoidy z potravín rastlinného pôvodu, vrátane kakaa, prispievajú k ochrane našich buniek pred poškodením a pomáhajú spomaľovať proces prirodzeného starnutia, čo sú procesy spôsobené voľnými radikálmi.

Existujú dva typy cholesterolu, HDL – pre naše zdravie priaznivý a LDL, ktorý je naopak škodlivý. Pokiaľ LDL cholesterol začne oxidovať, vzrastá riziko a rýchlosť vytvorenia plátu na stenách ciev. Pri flavonoidoch, kam zaraďujeme aj flavonoly, bola preukázaná antioxidačná schopnosť, ktorá znižuje riziko oxidácie práve LD cholesterolu.

Flavonoidy pomáhajú znižovať nadmerné zhlukovanie krvných doštičiek, čo umožňuje voľnejší prietok krvi a redukuje sa tak riziko upchávania krvného riečišťa a vzniku trombózy.

Odhaduje sa, že vyváženou stravou prijímame denne približne jeden gram polyfenolov. Hlavným zdrojom polyfenolov v našom jedálnom lístku je ovocie a nápoje (džúsy, čaj, káva, čokoláda, kakao, víno a pivo), v menšej miere aj čerstvá zelenina, strukoviny a cereálie.

Obsah polyfenolov v bežných potravinách je premenlivý z nasledujúcich dôvodov:
- Potraviny rastlinného pôvodu pochádzajú z rôznych geografických regiónov.
- Rôzna genetická výbava rastlín.
- Rozdielna technológia zberu.
- Rozdielne technológie spracovania a skladovacie podmienky.

Niekoľko príkladov priemerného obsahu polyfenolov vo vybraných potravinách:
Kakaové bôby (suché semená) ~13.5g/100g
Horúca čokoláda~300-800mgna 40g porciu
Čierny čaj~125mg/250ml Zelený čaj~250mg/250ml
Červené víno 170mg/100ml
Jablko~200mg/jablko

Ako zistíme, koľko polyfenolov je v rôznych druhoch čokolády?
Obsah polyfenolov rôznych čokolád je možné zistiť chemickými analýzami. V zásade platí pravidlo: čím viac kakaa (kakaovej hmoty), tým viac polyfenolov.

Polyfenoly nachádzajúce sa v čokoláde ORION TMAVÁ:
- Katechín
- Dimér B2
- Epikatechín
- Trimér C
- Tetramér D
- Dimér B5

Použitie a dávkovanie antioxidantov
Ani pri dlhodobom užívaní nehrozí predávkovanie, ak nie sú uvedené množstvá VEĽMI výrazne prekračované. Vyššie dávky uvedené ako horné hranice sú nutné k dosiahnutiu významného efektu.

Antioxidant
Vitamín C - 250 – 1000 mg dlhodobo v závislosti na rizikových faktoroch
Beta – karotén - 10 – 30 mg, dllhodobo, ale len okolo 10 mg
Vitamín E - 100 – 400 mg dlhdobo alebo v  „cykloch“ v závislosti na riziku
Selén - 50 – 150 mcg dlhodobo
Mangán - 1 mg dlhodobo
Zinok - 10 – 30 mg dlhodobo
Koenzým Q10 - 30 – 150 mg dlhodobo alebo v  „cykloch“ v závislosti na riziku
Glycín - 1000 – 2000 mg v kratších „cykloch“
Methionín - 1000 – 2000 mg v kratších „cykloch“
Bioflavonoidy - 1000 – 2000 mg dlhodobo
Pyknogenol - Dávky nie sú stanovené
OPC - Dávky nie sú stanovené
Glutathion - Dávky nie sú stanovené

Súhrn
Antioxidanty rastlinného pôvodu - bioflavonoidy
Medzi najznámejšie patria bioflavonoidy. Doteraz poznáme 5000 flavonoidov nachádzajúcich sa v ovocí a zelenine. Rastlinné polyfenoly vykazujú antimutagénny, protinádorový a hypocholesterolemický (znižujúci cholesterol) účinok. Flavonoidy sú známe ako antioxidanty, ktoré môžu byť dokonca silnejšími antioxidantmi ako vitamíny C a E. Niektoré bioflavonoidy pôsobia synergicky s vitamínom C, chránia ho a predlžujú jeho účinok – a tým prispievajú k antioxidačnému efektu. Flavonoidy hrajú tiež dôležitú úlohu pri ochrane bunkových membrán, tým opäť znižujú riziko srdcových ochorení a rakoviny, ďalej kožných problémov a predčasného starnutia.