Spôsob výživy našej populácie nie je uspokojivý. Chyby robíme jednak vo výživovom režime, stravujeme sa nepravidelne,  strava sa kumuluje do popoludňajších až večerných hodín a chyby robíme aj vo výbere a preferencií jednotlivých potravín. Výchova k zdravej výžive začína už v detstve. Prvé informácie a stravovacie návyky zabezpečuje rodina, ale významnú úlohu má aj škola. Pedagógovia formujú názory a vedomosti mladej generácie vo všetkých oblastiach a teda aj v oblasti zdravého životného štýlu a zdravej výživy. Ak majú odovzdávať kvalitné informácie a byť pre deti vzorom, mali by zásady správnej výživy a životosprávy dodržiavať.

Z uvedených dôvodov Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Bratislave v spolupráci so Združením pre zdravie a výživu, za podpory spoločnosti Unilever Slovensko, realizoval na 4 školách pre pedagogických pracovníkov preventívne podujatia. Cieľom bolo zmapovanie spôsobu výživy a jej odraz na vybrané rizikové faktory, ktoré sa významne uplatňujú pri vzniku civilizačných ochorení, najmä srdcovo-cievnych, cukrovky a obezity. Prevencie sa zúčastnilo 134 pedagógov, z toho 33 mužov a 101 žien. Priemerný vek bol 47 rokov.

Pozitívnu rodinnú anamnézu, v zmysle výskytu rizikových faktorov u rodinných príslušníkov malo 56% klientov a 28 % malo pozitívnu osobnú anamnézu, liečili sa na vysoký tlak a 9% aj na hypercholesterolémiu. Výskyt zvýšenej hmotnosti nebol vysoký. Z hodnôt BMI sme zistili nadváhu u 26% a obezitu u 13% pedagógov, čo svedčí o ich dobrej zdravotnej uvedomelosti v tejto oblasti. Zvýšené hodnoty krvného tlaku sme zistili u 23% vyšetrených, všetci o probléme vedeli a väčšina sa liečila. Hladinu cholesterolu malo v norme 58% zúčastnených, 30% však malo hladiny  hraničné, ktoré sú ľahko upraviteľné a vyžadujú len menšie úpravy stravovacích návykov. Zvýšené hladiny, ktoré si vyžadujú väčšie diétne usmernenie a pravidelnú kontrolu, malo  12% vyšetrených. Zníženú hladinu „dobrého“ HDL cholesterolu malo 5% a zvýšené hodnoty „zlého“ LDL-cholesterolu malo 7% klientov. Hraničné až zvýšené hodnoty tukov  v krvi - triacylglycerolov malo 12% vyšetrených. Hyperglykémiu - zvýšené hladiny cukru v krvi malo 15% klientov, väčšina o probléme nevedela.
 
Analýzy spôsobu stravovania potvrdili, že len 55% pedagógov dodržiava optimálny výživový režim, väčšina vynecháva raňajky a večere. Pomerne častá je konzumácia mäsa, až 76% uvádzalo konzumáciu takmer denne. Tradične nízka je konzumácia rýb, 78% ich konzumuje nepravidelne a len 22% uvádzalo konzumáciu raz za týždeň.  Naopak údeniny konzumuje viackrát za týždeň 64% a takmer denne až 21% opýtaných. Rastlinné tuky preferuje 68% klientov, najčastejšie frekventovala Rama a Flora. Napriek všeobecne známym benefitom kyslomliečnych výrobkov  ich dennú konzumáciu udávalo 45% žien a len 12% mužov. Títo viac preferujú syry,  ich dennú konzumáciu udávalo 25% klientov.
Denná konzumácia ovocia a predovšetkým zeleniny je stále nízka, 74% žien a iba 33% mužov jedáva ovocie denne. Mimoriadne nízka je konzumácia zeleniny, len 22% žien a dokonca len 3% mužov udávalo dennú konzumáciu. Stresový životný štýl pociťuje až 75% učiteľov, fajčí 12% a žiadnu, respektíve minimálnu pohybovú aktivitu uvádzalo až  68% vyšetrených.

Spôsob výživy, životosprávy a ich odraz na vybrané parametre sledované u pedagógov boli v zhode so súčasnými trendmi zistenými u  dospelej populácie v iných profesijných komunitách. Poukazujú na význam preventívneho pôsobenia v tejto oblasti, jednak formou zdravotnej osvety, ale predovšetkým formou preventívnych vyšetrení s individuálnym usmernením na základe aktuálnych klinických a biochemických nálezov.

MUDr. Alžbeta Béderová, CSc.
Združenie pre zdravie a výživu