Rovnako neznámy je aj dlhodobý vplyv na generáciu detí, ktoré boli od detstva často liečené antibiotikami. Vo svete dnes už existujú výskumy, ktoré hovoria o súvislosti medzi užívaním antibiotík a hyperaktívnymi deťmi. Ďalšie súvislosti sa našli medzi pravidelným užívaním antibiotík vo veku do desať rokov a vývojovými problémami v detstve.
Deväťmesačný prieskum 800 amerických rodín, ktoré mali deti s vývojovými problémami, spracovaný Registrom oneskoreného vývoja, zistil, že deti, ktoré dostali častejšie ako 20krát antibiotiká, mali o 50% väčšiu nádej, že budú trpieť niektorou z vývojových chorôb. Od autismu až po vady reči..
Aj deti, ktoré dostali antibiotiká iba dva tri razy, patrili medzi rizikové skupiny. Je zaujímavé, že aspoň tri štvrtiny týchto detí sa až do podávania antibiotík vyvíjalo normálne. Časté užívanie antibiotík môže dokonca spôsobiť aj cukrovku a to aj vtedy, keď antibiotiká neužívalo dieťa, ale užívala ich jeho matka v čase tehotenstva.
Čím dlhšie bol plod alebo neskôr kojenec pod vplyvom antibiotík, tým pravdepodobnejší je výskyt cukrovky už v jeho detstve.
Opakované podávanie antibiotík v organizme iba podnieti vznik rezistentných kmeňov baktérií, ktoré dokážu vzdorovať antibiotickej liečbe a v prípade, že človek bude tieto lieky skutočne potrebovať, už nezaberú..
Tento typ „prenosnej rezistencie“ môže postihnúť veľkú časť populácie, ako sa to už stalo s kvapavkou a so stafylokokovými infekciami. Kedysi stačila malá dávka penicilínu a infekcie boli zlikvidované, dnes na dosiahnutie toho istého efektu treba dať dvojnásobnú dávku a výsledok bude stále neistý.
Často zaberie až po skombinovaní s iným druhom antibiotík.
A existujú ľudia, ktorým penicilín nezaberie nikdy. Preto skôr ako zavlečiete svoje dieťa so soplíkom k lekárovi, prečítajte si ešte raz tieto riadky.
Za zdravý vývoj svojich detí nesiete zodpovednosť v prvom rade vy.