Mnohé ochorenia, ktoré boli v minulosti bežné, dnes už vďaka neustále sa zvyšujúcemu životnému štandardu, hygienickému prostrediu a zdravotnej starostlivosti, považujeme za minulosť. Zvýšená migrácia osôb aj vírusov, ako aj znížená odolnosť dorastajúcej generácie voči vírusom, s ktorými neprišla do styku, sú však príčinou návratu niektorých ochorení. K takýmto ochoreniam patrí aj infekčná žltačka, ktorá nás môže ohroziť kdekoľvek v Európe, vrátane Slovenska. V súčasnosti prakticky neexistuje krajina s nulovým rizikom žltačky.
 
Cyklickosť

Žltačka typu A, na rozdiel od B-čky, patrí medzi ochorenia, ktoré sa cyklicky opakujú v pravidelných intervaloch. Základom cyklickosti ochorenia je vnímavosť populácie voči vírusom. Keď totiž vírus v určitej oblasti dlhšiu dobu necirkuluje, tá časť populácie, ktorá sa v minulosti mohla s vírusom stretnúť a vytvoriť si voči nemu odolnosť, odrastá a na jej miesto nastupuje tzv. vnímavá populácia, ktorá nemá vytvorené potrebné protilátky. Vírus žltačky sa v takýchto podmienkach ľahko rozšíri.

Hepatitída A sa v jednotlivých regiónoch objavuje v 3 - 6-ročných intervaloch. Vyššie hygienické nároky a životné štandardy obyvateľstva vo väčších mestách sú príčinou predĺženia intervalov medzi jednotlivými cyklami výskytu epidémie žltačky, nedokážu však zabrániť vzniku samotnej epidémie. Práve naopak. Keď sa vírus dostane do týchto oblastí, epidémie bývajú podstatne rozsiahlejšie než v oblastiach, kde sú cykly kratšie.

Sezonalita

Najvyšší výskyt žltačky zaznamenávajú odborníci v jesennom období. Vzhľadom na inkubačnú dobu žltačky – pri žltačke typu A môže od nakazenia sa uplynúť 15 - 50 dní a pri žltačke typu B 50 - 180 dní – z týchto štatistík vyplýva, že najčastejším obdobím infekcie je práve obdobie prázdnin a letných dovoleniek. V poslednom období navyše narastá počet tzv. importovaných hepatitíd, t.j. infekcií, ktoré si  „doviezli“ cestujúci z iných krajín. Aj preto sa za najrizikovejšiu skupinu v súvislosti so žltačkou typu A a B považujú práve cestovatelia a dovolenkári. Netreba pritom cestovať do exotických krajín, riziko infekcie žltačky existuje aj v obľúbených cestovateľských destináciách slovenských dovolenkárov, ale aj priamo na Slovensku.

Sezónny výskyt neplatí v takej miere pre žltačku typu B, ktorá sa prenáša nakazenou krvou alebo telesnými tekutinami nakazeného človeka. Napriek tomu však infekcia žltačkou typu B môže súvisieť s aktivitami, ktoré sa do veľkej miery vzťahujú k letnej sezóne – napríklad tetovania, piercingy, permanentný make-up, náhodné sexuálne kontakty, ale aj lekárske ošetrenie v zahraničí alebo pri znížených hygienických štandardoch.

Vekové kategórie

Najohrozenejšou skupinou v súvislosti so žltačkou je mladá populácia. Dôvodom je na jednej strane spomínaná vnímavosť mladej populácie voči vírusom, proti ktorým si nemali ako vytvoriť protilátky. Na strane druhej to súvisí so zvýšeným záujmom o exotické alebo adrenalínové dovolenky, zníženými nárokmi na hygienu pri takýchto cestách, ale aj zvyšujúcou sa popularitou tetovaní a piercingov medzi mladými ľuďmi. Odborníci predpokladajú, že aj to je dôvodom, prečo najvyššia chorobnosť na hepatitídu B za posledné 3 roky bola zaznamená v Bratislave vo vekovej skupine 20 – 34 rokov.

Nebezpečné krajiny alebo rizikoví cestovatelia?

Obdobie letných dovoleniek nie je pre cestovateľov rizikové len krajinou, do ktorej sa rozhodnú cestovať, ale aj modelmi správania sa na dovolenkách, kedy si mnohí „dovolia“ prešľapy voči zabehnutým hygienickým pravidlám, ktorých by sa za iných okolností nedopustili.

Z prieskumu agentúry Median realizovaného v auguste 2007 pre GlaxoSmithKline tiež vyplýva, že takmer 65 % opýtaných sa počas dovoleniek spolieha na dodržiavanie hygieny, prípadne si dáva záležať na výbere nápojov či jedál (58 %). Na to, aby ste sa ochránili pred žltačkou však nestačí, že dodržiavate hygienu a umyjete si ruky pred jedlom alebo po návšteve toalety. Vírus môžete do seba dostať aj pri kontakte s predmetmi, ktoré niekto iný „obchytkal“ špinavými rukami. Stačí, že si dáte ovocie alebo zeleninu, ktoré boli polievané alebo umývané v kontaminovanej vode, že niekto infikovaný si na trhu obzeral pred vami suvenír, o ktorý máte záujem, alebo umýval pohár, z ktorého pijete.

Najčastejšie rizikové situácie
- Znečistenie rúk: kontakt s nákupnými vozíkmi, košíkmi či predmetmi v obchodoch a na trhoch, kľučky na dverách, dopravné prostriedky, informačné materiály, pamiatky a pod. Potom už stačí len dať si žuvačku...
- Kontaminované potraviny, voda: znečistená voda, ale aj ovocie a zelenina, ktoré boli polievané alebo umývané v takejto vode, ľad v nápojoch, nedostatočne tepelne spracované alebo mrazené potraviny, zmrzlina, surové morské plody, často dovezené z oblastí, ktorých hygienické štandardy nevieme odhadnúť. Vírus totiž prežije i niekoľkoročné zmrazenie.
- Kúpanie sa v kontaminovanej morskej alebo sladkej vode: kontaminácia môže nastať v dôsledku vyústenia kanalizácie v blízkosti rekreačných kapacít alebo šírením vírusov z infikovaného človeka. Vírus hepatitídy pritom prežije vo vode aj napriek samočistiacemu účinku morskej vody až 30 dní.
- Poranenia a lekárske ošetretrenie: zranenie na pláži alebo na výlete nie je ničim ojedinelým. Nie vždy vyžaduje lekárske ošetrenie a drobné škrabance nám väčšinou nestoja ani za pozornosť. Stačí pritom len mikroskopicky malé množstvo krvi (0,00004 ml) hoci aj niekoľko týždňov zaschnutej krvi, ktorá nám prenikne do nepatrnej odreniny alebo škrabanca. Vírus je pritom stále infekčný aj v niekoľko týždňov zaschnutej krvi. Vírus žltačky typu B navyše odoláva teplote -15°C po dobu až 15 rokov, je odolný proti vysušeniu a pri teplote +30°C prežíva až 6 mesiacov.

Riziká, ktoré vieme ovplyvniť
- Dodržiavanie hygieny
- Vyhýbanie sa pochybným zdrojom potravín a vody
 
- Lúpanie ovocia
- Dostatočné tepelné spracovanie potravín – minimálne 10 minút, pokiaľ si ich pripravujeme sami
- Dohliadať na sterilitu nástrojov pri tetovaniach, piercingoch, prípadne lekárskych vyšetreniach
- Bezpečný sex

Riziká, ktoré nevieme ovplyvniť
- Kontaminované potraviny alebo voda, prípadne ľadový nápoj podávaný v reštaurácii
 
- Kontaminovaná voda – bazén, jazero, more
- Náhodné poranenia alebo vniknutie vírusu do organizmu cez drobné odreniny alebo škrabance
- Transfúzie alebo nesterilné lekárske prostredie

Spoľahlivé riešenie

Vzhľadom na rozmanitosť šírenia vírusov typu A a B je prakticky nemožné vyhnúť sa všetkým rizikovým faktorom alebo situáciám, aby sme mohli efektívne zabrániť infekcii. Najlepšiu ochranu proti žltačke v súčasnosti ponúka očkovanie.

Kombinovaná vakcína

Ideálnou zbraňou proti žltačke pre tých, ktorí doteraz proti žltačke zaočkovaní neboli, je kombinovaná vakcína, ktorá chráni súčasne proti hepatitíde typu A aj B. Vakcína vás okrem toho ušetrí od  dvojnásobného počtu vpichov pri oddelenom očkovaní. Kľúčové benefity vakcíny – kombinácia proti obom typom žltačky (A aj B), vysokú účinnosť a dobrú znášanlivosť potvrdil aj prieskum agentúry Median, ktorý realizovala medzi lekármi v auguste 2007. 

Vakcína sa podáva v schéme 0 – 1 – 6 mesiacov (tzn. 1 mesiac a 6 mesiacov po podaní prvej dávky vakcíny), ktoré vám zabezpečia dlhodobú ochranu proti obidvom ochoreniam. Očkovanie je ideálne začať minimálne 2 mesiace pred plánovaným odchodom na dovolenku, keďže dostatočná ochrana proti vírusom sa vytvorí mesiac od podania druhej dávky vakcíny. Ani tak však po návrate netreba zabudnúť na tretiu dávku vakcíny, ktorá vám zabezpečí dlhodobú ochranu.

V prípade, že sa chystáte vycestovať narýchlo, prípadne na dlhšiu cestu a nestihnete vybrať pred odchodom potrebné dávky očkovania, existuje riešenie tzv. skrátenej očkovacej schémy. V takom prípade by ste mali absolvovať tri dávky vakcíny v priebehu troch týždňov (0 - 7 - 21 deň), pričom je však potrebná aj štvrtá dávka na zabezpečenie dlhodobej ochrany, a to po roku od začiatku očkovania. Je preto dobré k tomuto riešeniu pristupovať ako ku krajnému a zvážiť všetky výhody aj nevýhody v danej situácii. Informovať o možnostiach očkovania ako aj vhodnej očkovacej schéme sa môžete u svojho lekára, prípadne na špecializovaných pracoviskách cestovnej medicíny. Pripraviť sa na cestu do zahraničia v predstihu je v každom prípade tým najrozumnejším riešením.

Očkovanie proti žltačke typu A

Na základe odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie zaviedlo Slovensko v roku 1998 povinné očkovanie novorodencov a od roku 2005 aj detí v 11-tom roku života proti žltačke typu B. Deti zaočkované proti žltačke typu B nie sú chránené proti žltačke typu A, preto odborníci odporúčajú dodatočné zaočkovanie proti tomuto typu hepatitídy. Tým viac, že najvyšší výskyt hepatitídy typu A je práve medzi deťmi predškolského a školského veku. Aplikuje sa v dvoch dávkach s odstupom 6 - 12 mesiacov. Očkovanie proti žltačke typu A už však rodič musí pre svoje dieťa hradiť sám. Ak sa chystáte vycestovať so svojimi ratolesťami na dovolenku, mali by byť zaočkované aspoň 14 dní pred odchodom, keďže dostatočná ochrana sa vytvorí po 14. dňoch od podania 1. dávky.

Očkovanie proti žltačke typu B

Pre tých, ktorí už v minulosti z nejakých dôvodov boli očkovaní proti hepatitíde typu A, odporúčajú odborníci dodatočné zaočkovanie aj proti žltačke typu B. To sa podáva v schéme 0 - 1 - 6 mesiacov, pričom dostatočná ochrana sa vytvorí až mesiac po podaní 2. dávky.