Nebezpečný zabijaci, ktorí majú každoročne na svedomí niekoľko ľudských životov. To sú kliešte, ktorých je v posledných rokoch v lesoch ako maku. A nielen tam a nielen počas letných prázdnin. Zvlášť tento rok, kedy bola relatívne krátka a teplá zima, nás ohrozujú viac ako v rokoch minulých.

V posledných desiatich rokoch sa tieto nebezpečné tvory objavujú aj v záhradkách a dokonca tiež v mestských parkoch. Teda aj na miestach, kde sa predtým táto háveď vyskytovala len sporadicky. Nebezpečný ektoparaziti sa dokonca dostali i do hôr. Prenášajú ich tam vtáky a raticová zver. Takže pozor na kliešte aj v horách.

Pri pobyte v prírode si môžeme v podstate dovoliť i krátke sukne či nohavice, nízke poltopánky, holé ramena a nechránenú hlavu. Samozrejme len v tom prípade, ak v dostatočnej miere používame repelent. V dostatočnej miere znamená, že postrek repelentom niekoľkokrát opakujeme A to buď na holé telo, alebo na oblečenie.
Slovensko patrí vo výskyte kliešťov i v počte osôb nakazených boreliózou a encefalitídou, ktoré kliešte prenášajú, k priemeru. V roku 2007 bolo hlásených 57 ochorení kliešťovou encefalitídou, čo je oproti roku 2006 pokles o 37% a oproti 5 ročnému priemeru pokles o 18%.  V roku 2006 však bol nárast ochorení až o 82% oproti predchádzajúcemu roku. Vzostupný trend má výskyt ochorení lymskej boreliózy. V roku 2007 bolo hlásených 851 prípadov, čo je oproti roku 2006 vzostup o 16% a oproti päťročnému priemeru nárast o 20% (zdroj UVZ SR).

Zato v spotrebe repelentov, ktoré nás pred kliešťami chránia sme na samom chvoste tabuľky. Ostatné európske štáty kupujú repelenty podstatne častejšie. Priemerná slovenská domácnosť má totiž doma len jedno balenie repelentu na rok. Najobľúbenejším je repelent OFF! (má tiež najvyšší podiel ochrannej látky DEET).
Repelenty majú po aplikácii účinnosť zhruba štyri až osem hodín, takže sú na prechádzku po lese v podstate dostatočnou ochranou. A tiež dostatočne vyskúšanou. Napríklad OFF! vznikol ako produkt amerického armádneho výskumu v rámci ochrany vojakov v močiaroch a barinách po druhej svetovej vojne. Obsahuje – spoločne s ďalšími repelentmi - látku DEET (diethyl-meta-toluamide), ktorá aktívne pôsobí na receptory hmyzu a odpudzuje ho.

Nebezpečnú boreliózu môže prenášať na Slovensku takmer dvadsať percent kliešťov, encefalitídu prenášajú približne dve percentá. V ohniskách týchto nákaz je samozrejme tento pomer vyšší. Preto je priamo nutnosťou v týchto oblastiach repelenty používať. Výskyt nakazených kliešťov je možné ohraničiť do obdobia apríl až september, s maximom v máji a potom koncom augusta a septembri. Endemické oblasti výskytu kliešťov sú relatívne nemenné. Lymská borelióza sa vyskytuje na území celého Slovenska, posledné tri roky je však najvyšší výskyt ochorení diagnostikovaných z Trenčianskeho kraja.  

Podľa MUDr. Dagmar Hulínskej zo Štátneho zdravotného ústavu Praha sú kliešte najnebezpečnejšie v období po daždi. „Celkom je mylná predstava, že je to v horúcom lete. Viac ako ročnom období, záleží skôr na tom, či je vlhko a teplo. Úplne najnebezpečnejšie je teda obdobie, keď zaprší a potom nasledujú dva tri horúce dni. Po prvé kliešte veľmi ožijú, po druhé sa zvyšuje ich infikovanosť. Záleží tiež na fázy ich vývoja, larvy sú menej infikované ako dospelí jedinci, prijmú menej krvi a tým ak menej baktérií. Pritom je prenos z infikovaných vajíčok veľmi sporný.“

Podľa slov MUDr. Dagmar Hulínskej sú repelenty účinné tiež podľa toho, ako sa potíme. Pri potení sa totiž účinnosť repelentov znižuje. „Rozhodne je nutné repelenty vyberať podľa obsahu látky DEET,“ radí doktorka Hulínska.

Kliešte
Kliešť obyčajný je – v prípade samičky - dlhý 3 až 4 milimetre, samček je trochu menší, meria okolo 2,5 milimetra. Hladný kliešť sedí na konci konára alebo iných vyčnievajúcich miestach s prednými nohami šikmo zdvihnutými do vzduchu. Kliešť dokáže takto čakať a hladovať aj dlhšie ako jeden rok. Pod korunami stromov sa skrývajú najmä počas leta, majú tam tieň a vlahu. Vysoká prítomnosť kliešťov je však aj vo vysokej tráve, kroví apod.

Kliešť obyčajný nie je len parazit sajúci krv, ale môže tiež prenášať nebezpečné choroby – lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu.
Lymská borelióza je infekčné ochorenie. Prvým príznakom ochorenia je šíriaca sa červená škvrna s blednúcim stredom v okolí uštipnutia. Objavujú sa nie príliš špecifické príznaky ako sú horúčka, bolesti svalov, únava. Pokiaľ ochorenie zostane neliečené, postihuje nervovú sústavu, srdce či kĺby. V počiatočných štádiách býva účinná liečba antibiotikami.

Kliešťová encefalitída (kliešťový zápal mozgu) je infekčné vírusové ochorenie napadajúce mozog a mozgové blany. Choroba často prebieha horšie u dospelých než u detí. Môže mať podobu len ľahkých bolestí hlavy a zvýšenej teploty alebo (v druhej fáze) ťažký priebeh spojený s prudkými bolesťami hlavy, vysokými horúčkami, dezorientáciou, poruchami motorickej koordinácie atď. Pri ťažkom priebehu môže dôjsť k úmrtiu alebo k dlhodobejším či doživotným následkom v podobe ochrnutia, poruchám sústredenia či zníženiu intelektuálneho výkonu. Relatívne účinnou prevenciou je očkovanie. Jedinú liečbu predstavuje podporná liečba (vitamíny a lieky tlmiace sekundárne prejavy choroby) a kľud na lôžku.