Lotte Ingrischovú nazývajú v Rakúsku „čarodejnicou“ z Viedne. Zovňajškom pripomína hrdinku starosvätských detektívok Agathy Christie slečnu Marplovú. Sama detektívky píše. Taktiež romány, ezoterickú literatúru a operné libretá. Vo voľnom čase prechádza stenou, komunikuje so záhrobím, vedie školu nesmrteľnosti...
Napriek tomu ju nikto nepovažuje za blázna, naopak patrí k spoločenskej smotánke, je matkou rakúskeho ministra vnútra. Má 67 rokov a je duševne aj fyzicky veľmi svieža..
Prvý raz zistila, že má nadprirodzené schopnosti asi pred desiatimi rokmi, keď začula vnútorný hlas, ktorý je povedal, že umrie v deň svojich 57. narodenín. Pokúsila sa zodpovedne vyrovnať s touto predpoveďou. Našla manželovi novú partnerku, aby nezostal sám. Rozdala príbuzným šperky, vkladné knižky a cenné papiere. Päťdesiate siedme narodeniny však oslávila v pohode. Skutočnosť, že sa predpoveď nesplnila, jej vôbec neprekážala. Manžel pani Ingrischovej prehlásil, že slušná žena by sa v takejto situácii obesila. Brblali hlavne príbuzní, ktorí vracali dedičstvo.
Barmankin medzisvet
Tým sa ale komunikácia pani Ingrischovej s oným svetom neskončila. Každý večer jej začala telefonovať barmanka z Mníchova, s ktorou mal kedysi jej muž pomer. Pani Ingrischová sa tých telefonátov bála. Keď sa v noci ozval telefón, musela si dať vždy pohárik. Barmanka bola totiž už pár rokov po smrti. Raz si zobral telefón manžel, ktorý spoznal hlas priateľky, ale ona s ním nechcela hovoriť. K pani Ingrischovej bola však zhovorčivá a vysvetlila jej prečo spáchala samovraždu. Polícia jej rozprávanie preverila a zistila, že hlas zo záhrobia neklamal. Tajomné telefonáty prispeli aj k odhaleniu neznámych skutočností. Pani Ingrischová sa z nich dozvedela aj niečo o onom svete plavovlásky z baru. Bol smutný. Barmanka sa totiž nachádza v tzv. medzisvete. „Čarodejka“ z Viedne už vtedy pochopila, že mŕtvy potrebujú viac našej lásky ako smútku...
Časť rakúskej verejnosti považuje Lotte Ingrischovú za svoju nepriateľku. Ortodoxní katolíci jej nemôžu odpustiť, že napísala libreto k opere Svadba Ježišova. Dokonca aj pápež sa usiloval, aby bola opera zakázaná. Lotte dostávala anonymné listy a na petícii proti uvedeniu opery sa nachádzalo 55000 podpisov. Na premiéru prišlo niekoľko autobusov, ktorých pasažieri vytvorili v hľadisku zle organizovanú antiklaku. Keď na javisku zazneli citáty so starého zákona, kričali fuj! Šoféri ďalších autobusov si zase poplietli divadlo.
Pani Ingrischová pochopila vášnivú nenávisť až neskôr. Vraj znesvätila nepoškvrnené počatie Krista. Mnohí tiež nemohli preniesť cez srdce, že sa na javisku konala Ježišova svadba. Najviac však provokovali tieto slová: „V mene tvojom sa budú ľudia nenávidieť.“ Autorka dostala nedávno otázku v televíznej besede, čo by sa stalo, keby sa Ježiš vrátil opäť na zem. Odpovedala bez váhania: „Zavreli by ho do blázinca, alebo by sa ho pokúsili prevychovať a vyliečiť z idealizmu...“
A o čom prednáša v škole nesmrteľnosti? O podivuhodných vlastnostiach času a priestoru, o tajomnosti Zemegule a o strašidlách, ktorých sa vraj ľudia zbytočne boja. „Neutekajte, keď stretnete strašidlo. Spýtajte sa ho čo vlastne chce. Strašidlá nás milujú. Sú to naši mŕtvi predkovia.“