Dnes som pôvodne chcela písať o chorobe šialených kráv, ale po napísaní titulku som musela odísť na jedno stretnutie. Pri čakaní som sa začala prehrabávať dennou tlačou. Tragédia v rodine Martinkovcov sa objavuje takmer v každých novinách.
Televízie neváhali vyhnať novinárov na zahraničné služobné cesty do blízkej Viedne, aby čosi vypátrali. Je to naprosto normálne z hľadiska žurnalistiky.
Veď na to sú novinári, aby informovali, a poznajúc krvilačné chúťky väčšiny čitateľov, poslucháčov a divákov, aj o tragédii. Hoci o tej najstrašnejšej, keď matka v zúfalstve, pod vplyvom depresie, siahne na život svojho dieťaťa.
Jedna vec je profesionálna žurnalistika a druhá, je šialenstvo zvané- urobiť škandál za každú cenu. Keďže viedenské prostredie bolo veľmi chudobné na informácie, najjednoduchším spôsobom, ako urobiť materiál, bolo rozprávanie o minulosti Martinkovej, o jej rodičoch, o rodičoch jej muža, o ich obchodoch, podvodoch... akoby existoval človek, ktorý je len čierny bez kúska bieleho.../Prečo si neprihriať polievočku pred referendom./ ...o ich stykoch s Mečiarom ...a napokon čitateľovi odborne vysvetliť, ešte skôr ako sa zistilo, či bola príčetná v čase spáchania hrozného činu, že jej hrozí doživotie, poprípade 15 rokov alebo život na vozíčku.
Keby to robili len chlapi- novinári , ešte by som si myslela, že nikdy nespoznali materinský cit, ale k všeobecnému hyenizmu sa pridali aj ženy- matky. Nenašla som ani jeden článok o tom, čo asi mohlo spôsobiť, že milujúca matka, podľa tých, čo ju poznali, naozaj taká bola, siahne na život svojho spiaceho syna. Nenašla som zmilovanie nad ženou, ktorá sa sama odsúdila na hrozné muky.
Či už skončí vo väzení, na psychiatrii, alebo doma, jej syn už nikdy nebude mať istotu, že tá milá tvár, ktorá sa mu prihovára, sa nezmení na šialenú bodajúcu masku. Jej manžel bude mať doživotný strach nechať doma dieťa s matkou a jej druhý syn už nikdy nepríde do rodiny, ktorú pre samostatný život na chvíľu opustil. Opustil milujúcu matku a vráti sa do bytu, kde bude chýbať jej duch, jej spev, jej úsmev. Jej materinská láska.
Bude ešte schopná ju niekedy poskytnúť svojim deťom? Chcete ešte ťažší trest ako je tento? Možno ho ešte ani v pekle nevymysleli.
Klinec po hlavičke udrel reportér najčítanejšieho denníka, ktorého v minulom režime využívali hlavne na to, keď nebolo čo vysielať, aby porozprával veľa nesúvislých viet o všetkých rokovania a zasadnutiach a rozhodnutiach rodnej strany. Dnes demokrat , naslovovzatý, vôbec nezaváhal, že ide o pokus o vraždu / vždy vedel, o čo ide/, hoci už v SME si mohol prečítať, že to pokojne mohla byť rozšírená samovražda. To mu však nebránilo čudovať sa, že blízki Blaženy Martinkovej sú nespokojní informovaním o nej. Napokon, nikto z Martinkovcov nie je vo vysokej politike, a preto by aj kolega mohol ctiť pravidlá, a vedieť, že sa rozlišuje osoba verejne činná, od osoby súkromnej.
Možno mu zatienilo mozog, že on snaživý, nikdy nezbohatne tak ako Karol Martinka, hoci by aj rád. Pri varení politicko-ironickej polievky mohol mať aspoň toľko citu, aby pochopil, že nožom na srdce svojho syna nezaútočila poradkyňa pre všetko, ako ju nazvala neschopná alebo „všetkého schopná“ hovorkyňa premiéra, ale nešťastná matka, ktorej depresia mohla prameniť aj z nezákonného osočovania ich rodiny. Nepoznám Blaženu Martinkovú ani jej manžela. V časoch, keď bola na výslní ma nijako neoslovila, skôr naopak, ale viem, že o vine v každej slušnej spoločnosti má rozhodovať súd a nie novinári, či politici a kým súd o vine nerozhodol, je človek nevinný.
To na margo toho, či je Martinka podvodník alebo nie. A čo sa týka poradcov, odporúčam drahým kolegom, aby si prezreli dobre zbor poradcov súčasnej vlády. Nájde sa v ňom presne toľko poradcov pre všetko, ako v tej minulej.
Na našej politickej scéne totiž doposiaľ platí, že jeden je za 18 a druhý za dvadsať bez dvoch. Len koaliční politici majú lepších hovorcov, alebo im dávajú menej priestoru na vyjadrenie.

Hľadanie škandálov za každú cenu sa stalo v našich médiách šialenou chorobou, ktorá dosahuje stav epidémie.
Čo v očiach kultivovaného čitateľa, diváka, či poslucháča, môže diskvalifikovať novinársku obec všeobecne.