Dôležitým opatrením v správnej životospráve je budovanie pozitívnych a pre zdravie prospešných návykov. Patrí medzi ne aj pravidelnosť a primeraná disciplína v stravovaní a výžive. S budovaním správnych návykov treba začať od skorého detstva. Malé deti preberajú stravovacie zvyky predovšetkým od svojich rodičov, učia sa ich a postupne zafixujú do svojich potrieb. Správne návyky si väčšina ľudí udrží po celý život.

Je výhodné a pre väčšinu ľudí akceptovateľné, aby sa jedlo konzumované počas celého dňa rozdelilo na časté a pravidelné stravovacie dávky. Ideálnym a v našich podmienkach ľahko splniteľným modelom je systém 3 veľkých a 2 až 3 menších denných jedál. Pod veľkými jedlami myslíme: raňajky – obed – večeru; a pod menšími rozumieme: desiatu – olovrant – prípadne navyše drobné záverečné jedlo pre tých, ktorí chodievajú spať v neskorých nočných hodinách.

Prečo desiata?

Pre  mnohých ľudí sa zdá byť zanedbateľná. Opak je však pravdou. Desiata je dôležitá pre deti aj pre dospelých; pre zdravých aj pre chorých. Zvláštny význam desiata má pri redukčnom a diabetickom stravovaní. Dôležitým však nie je iba fakt, že máme desiatovať. Dôležitou je aj otázka množstva jedla a s tým spojeného príjmu energie, a navyše, aj otázka kvality výživy, ktorú na desiatu skonzumujeme.

Desiata je dôležitá aj ako jeden z faktorov prevencie rozvoja nadváhy a obezity. Režim častejšieho jedenia vysiela organizmu signály, že nehrozí núdza o jedlo, a nie je potrebné naštartovať program šetrenia energie na „horšie časy“. Pritom jedla a dodanej energie počas desiaty nemusí (a ani nemá!) byť veľa.

Ľudia, ktorí nedesiatujú, sa vyhovárajú na nedostatok času a na pracovné povinnosti, pre ktoré buď nemôžu alebo zabudnú desiatovať. Sú to však iba „lacné“ výhovorky. Ten, kto chce, si zopár minút pre zdravú desiatu vždy nájde! Iní tvrdia, že v dopoludňajších hodinách nepociťujú hlad, a preto desiatu nejedia. Drobná desiata je však vhodná aj pre nich. Pokiaľ si niekto na desiatu nezvykol, mal by tak urobiť čo najskôr. Dobrá a výživná desiata nie je iba zdravá, ale prinesie nám aj dodatočný pôžitok z jedla a krátkodobé uvoľnenie trebárs z pracovného zhonu a stresu. 

Koľko je to správne množstvo?

Predovšetkým si treba uvedomiť, že desiata je iba drobné denné jedlo, ktoré má doplniť nášmu telu trochu  energie a živín. Nie je to náhrada obeda alebo raňajok. Desiata má dodať približne 10% z celodenného príjmu energie a spravidla by mala mať energetickú hodnotu 800 – 1200 kJ. U ľudí, ktorí sú na redukčnom režime, je hodnota ešte nižšia, väčšinou 400 – 500 kJ. Je jasné, že veľká biela bageta, naplnená salámou, syrom a majonézou, tieto hodnoty ďaleko presiahne. Je však veľa praktických možností, ako dosiahnuť, aby naša desiata bola pestrá, bohatá na živiny a zároveň nás aj primerane nasýtila a priniesla radosť z jedla.  Výbornou súčasťou desiaty sú nízkotučné mliečne výrobky, ktoré sú predovšetkým zdrojom bielkovín a ktoré majú iba nízky obsah tuku. Sú to najmä jogurty, tvaroh, acidofilné mlieko, kefír, cmar a syry s nižším obsahom tuku, napríklad cottage. Hlavným zdrojom sacharidov nemá byť cukor, ale celozrnné (CZ) pečivo, chlieb a ďalšie druhy cereálnych výrobkov. Ideálne v tomto smere sú krehké a trvanlivé pufované chlebíčky. Kto by nepoznal „Knäckebrot“ a ďalšie chrumkavé dobroty spoločnosti Racio. Ideálne je, ak sú chlebíčky a plátky vyrobené z celozrnnej obilnej múky  (pšeničné, ražné, ovsené), prípadne aj s pridaním dodatočnej vlákniny. Kukuričné, ryžové a pohánkové varianty budú vhodné aj pre celiatikov. Bežnou porciou môžu byť 2-4 kúsky podľa ich veľkosti a v závislosti od celodenného príjmu energie. Lahodnú chrumkavú konzistenciu a dlhú trvácnosť ocenia všetci milovníci celozrnnej výživy.