Medzi najčastejšie typy rakoviny na Slovensku patrí karcinóm prsníka, karcinóm  pľúc a rakovina hrubého čreva a konečníka. Jedinečné výsledky klinických štúdií dokázali, že liečba bevacizumabom, ktorá zabraňuje tvorbe nádorových ciev, spôsobuje „vyhladovanie nádoru“ a bráni rastu metastáz, úspešne účinkuje na všetky tri typy ochorenia, ktoré sú zároveň najčastejšou príčinou úmrtí na onkologické ochorenia u nás. Bevacizumab sa na Slovensku začal používať v roku 2005.

 

Výsledky klinických štúdií

Klinických štúdií E 2100 a AVADO sa zúčastnilo 1427 žien s metastatickým karcinómom prsníka a cieľom bolo porovnať účinky bevacizumabu v kombinácii s chemoterapiou oproti liečbe chemoterapiou samotnou. Štúdia E 2100 preukázala, že liečba bevacizumabom v kombinácii s chemoterapiou znamená pre pacientky zdvojnásobenie času do progresie ochorenia oproti štandardnej liečbe chemoterapiou. Štúdia AVADO potvrdila zmysluplnosť liečebnej kombinácie chemoterapie s bevacizumabom. Výsledok priniesol jeden z najväčších pokrokov v liečbe karcinómu prsníka – liek umožňuje ženám žiť dvojnásobne dlhšie bez ochorenia.  

Bevacizumab je zároveň  prvým  liekom u pacientov s pokročilým nemalobunkovým karcinómom pľúc (v kombinácii s chemoterapiou), ktorý dokázal predĺžiť prežívanie na viac ako jeden rok (štúdia ECOG 4599). Výsledky štúdie AVAIL ukazujú, že pridaním bevacizumabu k chemoterapii sa dosiahlo dokázateľné predĺženie prežívania bez progresie o 20 - 30 % v porovnaní so samotnou chemoterapiou.

Očakávania samotných odborníkov naplnil  bevacizumab pri liečbe rakoviny hrubého čreva a konečníka. Výsledky, ktoré sa podarilo s bevacizumabom v klinických štúdiách dosiahnuť, boli veľmi povzbudivé. Jednou z veľkých klinických štúdií  bola tzv. First BEAT štúdia, ktorá zahŕňala  1965 pacientov s pokročilými nádormi hrubého čreva a konečníka zo 41 krajín sveta. Jej unikátnosť bola aj v tom, že skúmala prakticky reálnu populáciu pacientov, nie len úzko vyšpecifikovanú skupinu. Všetci pacienti zahrnutí do záverečnej analýzy (1914 pacientov) mali neoperovateľné metastatické ochorenie hrubého čreva a konečníka. Počas klinickej štúdie užívali bevacizumab spolu s chemoterapiou. Až 215 pacientov bolo po tejto liečbe spôsobilých podstúpiť operáciu a až u 170 z nich, čo predstavuje takmer 80 %, sa podarilo úplne odstrániť všetky metastatické lézie! Tento operačný zákrok im dáva šancu na úplné vyliečenie.

 

Tri najrozšírenejšie typy rakoviny

 

Karcinóm prsníka

Vznik karcinómu prsníka

Neexistuje jednoduchá odpoveď na otázku, čo spôsobuje rakovinu prsníka, ale v mnohých prípadoch je za to zodpovedný ženský pohlavný hormón estrogén. Podporuje rast buniek v  tkanive prsníka a rakovina je poruchou v ich nekontrolovateľnom raste. Karcinóm prsníka vzniká v mliečnej žľaze prsníkov, lalôčikoch alebo v mliekovodoch (duktoch). Ako skoré štádium označujeme stav, keď je nádor obmedzený na tukové tkanivo prsníka. Následne sa môže šíriť na okolité tkanivá hrudnej steny, kedy ho označujeme ako lokálne pokročilý. Vďaka cievnemu zásobeniu mliečnej žľazy krvou a vďaka okolitým lymfatickým žľazám sa nádorové bunky šíria do iných častí tela, kde môžu vytvárať metastázy. Najčastejšie sú to kosti, pečeň, pľúca a mozog – ochorenie sa vtedy nazýva metastatický karcinóm prsníka.

 

Rizikové faktory karcinómu prsníka

·         ženské pohlavie

·         rodinná anamnéza - výskyt karcinómu u blízkych príbuzných (matka, sestra)

·         starší vek

·         skorý nástup prvej menštruácie (pred 12. rokom)

·         neskorý vek prvého pôrodu

·         bezdetnosť

·         posun menopauzy do staršieho veku (po 50. – 55. roku)

·         nezhubné ochorenia

·         predchádzajúci karcinóm prsníka (nie návrat, ale vznik nového karcinómu)

·         dlhodobé užívanie hormonálnej substitučnej terapie (počas a po skončení  prechodu / klimaktéria)

·         obezita u žien v plodnom veku

·         nevhodné stravovanie (potrava s vysokým obsahom tukov)

·         nadmerný príjem alkoholu

·         málo pohybu

 

Prevencia

Všetky ženy po 20. roku života by si mali samovyšetrovať prsníky, a to každý mesiac po menštruácii. Medzi 20. až 39. rokom by mali absolvovať jedenkrát do roka preventívnu prehliadku gynekológom. Ženy po 40. roku života by mali okrem toho podstúpiť každé dva roky mamografické vyšetrenie. Medzi preventívne metódy patrí aj vyšetrenie ultrazvukom.

 

Príznaky rakoviny prsníka

Vývoj rakoviny v prsníkoch spočiatku takmer nič nenaznačuje. Toto ochorenie vo svojich začiatkoch nebýva bolestivé a nemá žiadne príznaky. Tie sa dostavia až neskôr, keď si ich už pozornejšie ženy môžu všimnúť. Každá zmena oproti pôvodnému stavu je dôvodom na návštevu lekára. Len kvalifikovaný špecialista dokáže na základe vyšetrení objasniť príčiny zmien. Povzbudivé je, že až 8 z 10 nálezov na prsníkoch je nezhubných. Napriek tomu každý z nasledovných príznakov patrí do rúk lekára:

• zmena tvaru a veľkosti prsníka (asymetricky)
• bolesti prsníka
• hrčka v prsníku, tvrdý útvar v prsníku
• výtok z bradavky, opuch, tzv. príznak pomarančovej kôry
• zmeny bradavky, vťahovanie bradavky, kožné zmeny bradavky
• kožné zmeny na prsníku,
• sčervenanie prsníka
• vťahovanie kože prsníka
• zväčšenie lymfatických uzlín v podpazuší alebo nad kľúčnymi kosťami.

 

 

Liečba

Liečbou karcinómu prsníka sa zaoberajú rôzni špecialisti - chirurgovia, onkológovia a rádioterapeuti. Na liečbe sa môže podieľať aj plastický chirurg. Metódy závisia hlavne od štádia ochorenia.

 

Chirurgická liečba

Chirurgická liečba je najbežnejšou liečbou karcinómu prsníka. Existuje niekoľko typov chirurgických liečebných zákrokov. Niektoré pacientky užívajú pred operáciou chemoterapiu alebo hormonálnu terapiu, aby sa nádor zmenšil a zvýšili sa šance na jeho úspešné vyoperovanie.

 

Rádioterapia

Väčšina žien podstupuje rádioterapiu po „prsník zachovávajúcej“ operácii, niektoré ženy aj po mastektómii – odstránení prsníka. Liečba závisí od veľkosti nádoru a iných faktorov. Niektoré ženy podstupujú rádioterapiu pred operáciou, aby sa usmrtili nádorové bunky a zmenšil nádor. Lekári tento postup využívajú najmä ak je nádor príliš veľký alebo ťažko odstrániteľný.

 

Chemoterapia

Chemoterapia využíva protirakovinové lieky s cieľom usmrtiť nádorové bunky. Pri liečbe nádoru prsníka sa obyčajne kombinuje viacero liečiv. Môžu byť vo forme tabletiek alebo injekcie do žily (i.v.). Obidvoma spôsobmi vstupujú liečivá do krvného obehu a putujú po celom tele. Okrem nádorových zasahuje aj zdravé bunky, preto má chemoterapia často nepríjemné nežiaduce účinky.

 

Hormonálna terapia

Niektoré nádory prsníka potrebujú pre svoj rast hormóny. Hormonálna liečba bráni nádorovým bunkám využiť telu prirodzené hormóny, ako je estrogén a progesterón. Terapia využíva liečivá, ktoré blokujú tvorbu hormónov alebo operačný výkon, pri ktorom sa odstránia vaječníky a v tele sa tak prestane tvoriť estrogén.

 

Cielená liečba

Medzi najinovatívnejšie látky v liečbe rakoviny prsníka patrí bevacizumab, ktorý zastavuje rast krvných ciev k nádoru zablokovaním rastového faktora VEGF. Zabraňuje tak jeho výžive, ďalšiemu rastu a  šíreniu do okolitých tkanív, čiže tvorbe metastáz. Podľa výsledkov klinických štúdií zdvojnásobuje šance na prežívanie bez ochorenia u pacientok s metastatickým karcinómom prsníka pri použití v prvej línii liečby v kombinácii s chemoterapiou (taxány) oproti užívaniu iba samotnej chemoterapie.

 

Rakovina pľúc

Rakovina pľúc patrí medzi najrozšírenejšie a najzhubnejšie onkologické ochorenia. Zákerná je najmä v tom, že v počiatočných štádiách sa neprejavuje a pri neskorších štádiách musí väčšina pacientov podstúpiť náročnú onkologickú liečbu.

Nádory pľúc môžu vyrastať z rôznych pľúcnych štruktúr (z priedušiek, pľúcneho tkaniva, ciev). Najčastejším malígnym (zhubným) pľúcnym nádorom je bronchogénny karcinóm.

Základné typy karcinómu pľúc sú malobunkový a nemalobunkový karcinóm. Každý z týchto dvoch druhov sa odlišne biologicky správa, „rozrastá“ sa iným spôsobom a je tiež iným spôsobom liečený.

 

1. malobunkový typ (SCLC – z angl. small cell lung cancer) – patrí sem malobunkový karcinóm a karcinoid

Výskyt: 20 -25 % všetkých nádorov pľúc, o niečo častejšie postihuje ženypodľa štatistík sa častejšie vyskytuje v Európe než v USA alebo Kanade.

Vlastnosti: rýchly a agresívny rast, včasné metastázovanie, neliečení pacienti prežívajú len niekoľko týždňov. V čase určenia diagnózy už pacienti mávajú pokročilé štádium ochorenia. Až u 80 % prípadov sa v čase diagnózy odhalia už aj vzdialené metastázy. Aj po dosiahnutí odpovede na liečbu hrozí vysoká pravdepodobnosť návratu ochorenia v ktorejkoľvek časti organizmu.

Ďalším prejavom pri malobunkovom karcinóme môže byť jeho veľká hormonálna aktivita a s tým súvisiace príznaky..

 

 

 

2. nemalobunkový typ (NSCLC – z angl. non-small cell lung cancer) – zahŕňa všetky ostatné histologické typy

Výskyt: 75 – 80 % prípadov karcinómu pľúc, väčšinou sa vyskytuje vo vyššom veku

Vlastnosti: prevažne lokálny rast, prognóza závisí od výskytu metastáz

Delenie:

a)    karcinóm z dlaždicového epitelu (epidermoidný/skvamózny) – asi 40 %

b)    adenokarcinóm – je najčastejšou formou u nefajčiarov a žien, vyskytuje sa asi v 30 % ochorení.

c)    veľkobunkový karcinóm – pomerne zriedkavý (10 – 15 %)

d)    nediferencovaný – pomerne zriedkavý (15 %)

 

Metastázy pri karcinóme pľúc

Asi 40 % pacientov má pri stanovení diagnózy príznaky šírenia nádoru vo vnútri hrudníka, ktoré spôsobí buď priamo rast nádoru alebo sa nádor rozšíril do lymfatických uzlín.

Asi tretina pacientov má príznaky šírenia nádoru mimo oblasť hrudníka. Medzi orgány, ktoré sú najčastejšie postihnuté metastázami patria kosti, pečeň, nadobličky a centrálny nervový systém.

 

Rizikové faktory

Fajčenie

Najdôležitejší rizikový faktor rakoviny pľúc je fajčenie. Tabak obsahuje viac ako 2 500 jedovatých látok a ešte oveľa viac ich bolo identifikovaných v tabakovom dyme. Aktívne fajčenie zvyšuje približne 3-násobne riziko vzniku rakoviny pľúc v porovnaní s nefajčiarmi rovnakého veku. Pasívne fajčenie môže tiež spôsobiť rakovinu pľúc a zvýšiť jej riziko o 20%.

 

Dedičnosť, čiže genetické predpoklady: riziko rakoviny pľúc majú 2 – 3krát vyššie  ľudia, ktorých príbuzní mali rakovinu pľúc.

 

Prašné a znečistené životné prostredie: výfukové plyny, vdychovanie chemikálií, prašnosť. Rizikové sú napr. robotnícke povolania, práca v chemickom i banskom priemysle.

 

Škodliviny na pracovisku a ich pôsobenie pri určitých povolaniach – najmä azbestu, radónu, chrómu, niklu, vinylchloridu a ionizujúceho žiarenia. Rizikové sú: produkcia pesticídov, práce s asfaltom, s plynom, produkcia alebo expozícia azbestu, konštrukčné a izolačné práce, práce v lodeniciach, chemický priemysel, spracovanie kovov - produkcia batérií, chrómovanie, produkcia ocele a niektoré ďalšie.

 

Chronické ochorenia dýchacích ciest, ako napríklad: chronická obštrukčná choroba pľúc, idiopatická pľúcna fibróza, tuberkulóza.

 

Stres, depresie: podľa niektorých štúdii majú ľudia s depresiou 2 - 3krát väčšiu pravdepodobnosť vzniku rakoviny a riziko zvyšuje aj dlhodobý stres.

 

Príznaky rakoviny pľúc

Príznaky sa obyčajne objavia až v pokročilom štádiu ochorenia. Najväčšiu šancu na vyliečenie majú pritom pacienti, u ktorých sa choroba odhalí včas.

 

Novovzniknutý pretrvávajúci kašeľ – najčastejším príznakom karcinómu pľúc je úporný, suchý kašeľ. Tento symptóm sa prejavuje až u 80% pacientov.

 

Zápaly pľúc – zápal, ktorý neustúpi ani po liečbe antibiotikami, alebo sa opakuje v rovnakej lokalizácii.

 

Vykašliavanie krvi -  dochádza k nemu, keď rastúci nádor poškodí cievy priedušiek. Vykašliavanie krvi alebo hlienu s prímesou krvi sa v dobe stanovenia diagnózy vyskytuje asi u 20% pacientov.

 

Zmena charakteru chronického kašľa u fajčiarov - sledovať častejší výskyt a väčšiu úpornosť kašľa.

 

Bolesť v hrudníku - často viazaná na nádych alebo kašeľ. V čase stanovenia diagnózy sa tento symptóm vyskytuje u 40% až 50% pacientov s karcinómom pľúc.

 

Zachrípnutie a syndróm hornej dutej žily - zachrípnutie patrí k jednému z najčastejších príznakov spojených so šírením karcinómu. Ak nádor prerastá na pravú stranu krku alebo sa zväčšia uzliny na pravej strane, môže dôjsť k „syndrómu hornej dutej žily“ , ktorý sa prejavuje zväčšením krčných žíl a neskôr opuchom tváre a krku.

 

Dýchavičnosť – postihuje od 30 % do 60 % pacientov.

 

Liečba

Voľba liečebnej stratégie závisí od rozsahu a typu nádoru, pridružených ochorení a od parametrov pľúcnych funkcií. Najvýznamnejším faktorom, ktorý ovplyvňuje vyhliadky do budúcnosti a úspešnosť liečby, je štádium ochorenia v čase jeho odhalenia. So zvyšujúcim sa štádium klesajú šance na dlhodobé prežívanie. Vo všeobecnosti je pravdepodobnosť dlhodobého prežívania pri odhalení v prvom štádiu

ochorenia asi 80 %, v štvrtom štádiu však šance klesajú len na 5 %. Pokrok v medicíne a nové možnosti cielenej terapie však prinášajú nádej na priaznivejšie výsledky.

 

Liečba nemalobunkového karcinómu pľúc

 

Chirurgická liečba

Je základným liečebným postupom a dáva najvyššie šance na dlhodobé prežívanie pri včasnom štádiu ochorenia. Väčšina pacientov však prichádza až v pokročilých štádiách, preto je možné operovať len okolo 10 % pacientov. Radikálne odstránenie nádoru, pri ktorom nie je nutné použiť aj inú formu liečby, môže podstúpiť len okolo 6 % pacientov. Keďže väčšina pacientov je vo vyššom veku, komplikáciou operačného výkonu bývajú rôzne pridružené ochorenia a poruchy dýchacích funkcií.

 

Rádioterapia

Rádioterapia predlžuje prežívanie pacientov bez vzdialených metastáz. Vo vyšších  štádiách ochorenia zvyšuje kvalitu života.

 

Chemoterapia

Diskusia k článku:

Príspevok :
Autor :	E-mail :
Prispievate ako neregistrovaný používateľ. Prihlásiť sa môžete v ľavom stĺpci.