Hríby a huby obsahujú nenahraditeľné esenciálne aminokyseliny, ktoré si ľudské telo nedokáže samo vytvárať a preto ho dopĺňa z potravy. Najdôležitejšie sú valín, leucín, hitidín a trypftan. Tak isto obsahujú veľké množstvo draslíka, vápnika, fosforu, horčíka, mangánu, medi, železa a kobaltu.

Keď narezaný hríb alebo huba začne meniť farbu nezľaknite sa, že je jedovatý. Je to preto, lebo huby majú veľmi vysoký obsah vody a nízky obsah tukových látok. Veľa obyvateľov bohatších oblastí má problémy s nadbytkom energetického príjmu v potrave a s vysokou spotrebou mastných kyselín, cukru, alkoholu, cholesterolu a sodíka a práve preto majú väčší nábeh na vznik srdcovo-cievnych chorôb. Predpokladá sa, že huby by mohli pomôcť vyriešiť niektoré z týchto problémov. Keďže huby sa podobajú mäsu ako po chemickej, tak aj po chuťovej stránke, mohli by časom nahradiť mäso a tak zbaviť naše telo prebytočného cholesterolu. A aby sme už povedali všetko, huby obsahujú aj stopové prvky s protisklerotickými účinkami (selén a zinok). Pretože v obsahu vitamínov nie sú najväčšími preborníkmi, mali by sme ich pripravovať so zeleninou na rastlinných olejoch a podávať so šalátmi. V Číne a Japonsku je jedenie húb každodennou záležitosťou. Kladné pôsobenie na náš organizmus odhalila už stará čínska a japonská medicína. V Japonsku sa už od pradávna pestuje huba, ktorú domáci volajú šii-take. Je to huba, ktorá rastie na dreve , na stromoch a má veľké, voňavé klobúčiky, ktoré sú, bohužiaľ, dosť drahé. No napriek ich cene sú v Japonsku veľmi obľúbené. Okrem znamenitej výraznej chuti a vône má šii-take aj priaznivé zdravotné účinky. Každodenným konzumovaním tejto huby sa môžeme vyhnúť srdcovým a cievnym ochoreniam, zvýšenej hladine cholesterolu v krvi a zvýšenému krvnému tlaku. Vedci, ktorí túto hubu skúmali, zistili, že obsahuje polysacharid AcZP, ktorý má protinádorové účinky, kyselinu ribonukleovú, schopnú indukovať tvorbu interferónov, skupinu ochranne pôsobiacich bielkovín, ktoré bránia vírusom, aby vnikali do ľudských buniek. V Japonsku ju považujú za hubu dlhovekosti a dobrého zdravia. K nám sa dováža sušená.

Keď sme už pri výskumoch , vedci zistili aj to, že nadmerná konzumácia húb a hríbov môže byť škodlivá. Huby obsahujú totiž nitrozamíny, ktoré sú karcinogénne a dokázalo sa aj to, že huby viažu na seba ťažké kovy ako kadmium a olovo, preto je dobré vedieť, z ktorej oblasti pochádzajú huby, ktoré sa chystáte konzumovať. Najlepším riešením je nákup v obchodoch. Zbavíte sa strachu z otravy, z prekročeného množstva ťažkých kovov a z toho, že nájdete svoj halucinogén a stanete sa závislými. Huby sa totiž od nepamäti využívajú aj ako narkotiká a halucinogény. Napríklad Dyakovia z Bornea si pochutnávajú na čudnej šupinatej hube, ktorá im spôsobuje príjemnú náladu a má povzbudzujúce účinky.

Naozajstní labužníci vedia, že medzi huby patrí aj gurmánska špecialita hľúzovka / lanýž/, ktorú sa nepodarilo umelo vypestovať. V prírode rastie pod zemou pri koreňoch dubov a briez. Pomocou čuchu ju vyhľadávajú cvičené psy alebo cvičené prasatá. Najväčšou lahôdkou je hľúzovka čierna / Périgord/ Hľuzovky sú veľmi drahé a preto sa pridávajú do jedla iba v malých množstvách. Vedci takisto zistili, že len jednu tretinu cholesterolu v tele máme z potravy. Ďalšie dve tretiny si vyrába telo samo. Preto, najmä v sezóne, zaraďte huby do svojho jedálnička, aby ste sa vyhli nebezpečenstvu zvýšenej hladiny cholesterolu. Najčastejšie používané v slovenských kuchyniach sú: šampiňóny, kuriatka, dubáky, hliva ustricová a smrčok jedlý.