Hoci býva v Záhorskej Bystrici, rodina ani susedia si ho veľmi neužijú. Práve keď budete čítať tieto riadky, bude operný spevák Miroslav Dvorský vo Francúzsku, kde hosťuje vo Verdiho opere Lombarďania. Človek by povedal, že taký život musí vzbudiť závisť. Rozmenené na drobné sú to však tisícky kilometrov na cestách bez rodiny, bez priateľov, cudzie hotelové izby, celodenné skúšky s cudzími orchestrami a vystúpenia plné emócií. Potom únava, telefonát rodine a bezsenná noc.

BARAN
Narodil sa v 16.4.1960. Je teda Baran, so všetkým čo k Baranom patrí. So silným zmyslom pre spravodlivosť a pre humor, s umeleckým cítením, s túžbou po dobrodružstvách a s akýmsi vnútorným internacionalizmom. Hoci každý Baran v konečnom dôsledku, najviac miluje svoju vlasť, rovnako ako svoju manželku, predsa sa musí občas dostať preč, aby si to uvedomil. / Myslela som preč z vlasti, nie od manželky. O tom sme sa nerozprávali/ Miro má od 1983 roku stále tú istú manželku, huslistku Katku, s ktorou sa zoznámil už počas štúdia na Konzervatóriu a má s ňou dve krásne deti Dorotku a Miška. Dorotka študuje na gymnáziu, príležitostne robí modelku a spieva v zbore. Miško sa na strednú školu chystá a hrá na gitaru a flautu. Obe deti sú umelecky nadané. Ako keby sa narodili v rodine Dvorskovcov. Miroslav tvrdí, že sú to najdrahšie dary aké kedy dostal a manželke sa za ne odmenil svojou nezištnou láskou. Svojou láskou ju obdarúva stále, ale raz jej kúpil aj auto. Vie, že ťarcha opatrovania ich detí ostáva zväčša na jej pleciach. Miro totiž mimoriadne rád balí kufre a odchádza...Niekedy idú aj spolu a raz za rok si doprajú dovolenku. Tento rok si boli na Silvestra zalyžovať. Katka si odniesla z lyžovačky zlomenú nohu, ktorá jej dodnes komplikuje život a tak Miro musí pracovať za dvoch. Už v roku 1983, v ktorom sa ženil, debutoval na scéne Opery SND / v Donizettiho Nápoji lásky/ , vybral sa aj na študijný pobyt do La Scaly a zakoncertoval si párkrát aj v zahraničí. Neskôr pridal cesty do Talianska, Nemecka, Švajčiarska, Japonska, Luxemburgu, Ruska, Kanady či susedných Čiech. Pred štyrmi rokmi bol súčasne členom Opery SND, sólistom Viedenskej Štátnej opery a Volksoper. Dnes je hosťom na týchto rakúskych scénach. Zmena je to príjemná. Teraz je väčším pánom svojho času, hoci menším svojej peňaženky, ale nesťažuje sa. Príležitostí má dosť. Dokončil profilový CD album Arias, ktorý obsahuje 15 krásnych tenorových árií z opier Verdiho, Donizettiho, Pucciniho, Gounoda... , stále má hosťovanie v Japonsku, v Hong-kongu, v Nemecku, v Berlíne opera Faust, v Kanade Predaná nevesta s Evou Urbanovou, koncert pre profesorku Idu Černeckú pri príležitosti jej 8o. narodenín, Florencia Bohéma, dva dni doma a opäť Deutsche Oper Berlín,/ píše sa február 2001/, kde hosťoval o pár dní skôr ako jeho brat Peter, ktorý potom už len počúval chvály na svojho súrodenca. Tento týždeň premiéra vo Francúzku, onedlho oslava narodenín, pár chvíľ s rodinou, usídlenie sa v novom dome a v máji ho čaká Verdiho Nabucco. Tento rok je Verdiho rokom- sto rokov od úmrtia veľkého skladateľa. V októbri sa zúčastní zaujímavého projektu . V Berlíne prvýkrát v histórii vznikne scénické prevedenie Verdiho Requiem. Tenorový part bude spievať Slovák- Miroslav Dvorský.

SPLNENÝ SEN
Už v Hornej Vsi, odkiaľ pochádza, sa rozhodol, že raz bude spevák. U nich v rodine sa vždy muzicírovalo, neskôr začal starší brat Peter študovať spev. To ho len utvrdilo v jeho predsavzatí. Obyvatelia ich rodnej dedinky vravia, že si ani nevedia predstaviť Vianoce, bez spevu bratov Dvorskovcov. Je ich päť a traja spievajú. Miro pochádza z dvojičiek a hoci mali s Jarom vždy veľa spoločného a často si nemuseli veci vôbec hovoriť, stačilo pomyslieť, venuje sa Jaro sochárstvu a maľbe a kým Miro spevu. Pravdou je, že zručný je aj Miro, lebo skončil strojnícku priemyslovku a spieva aj Jaro. Keď sa v októbri stretne celá rodina, aby oslávili narodeniny rodičov, spievajú všetci. Hudba a spev sú pre nich rovnako prirodzené ako to, že dýchajú jedia a pijú.

ZRODENÝ PRE SPEV
Zdalo by sa, že po toľkej práci, by už mohol byť unavený a pomaly zanevrieť na spev. Mira spievanie baví rovnako ako na začiatku kariéry. Sú opery, v ktorých sa mu dodnes hrnú do očí nefalšované slzy, napríklad Bohéma. Nezabudnuteľným zážitkom bolo aj to, keď v Janáčkovej opere Jej pastorkyňa hral Števa a jeho brat Peter hral jeho nevlastného brata Laca. Keď si na záver, tak ako libreto káže, podali ruky, mali obaja s bratom slzy v očiach. Napriek tomu, že je ich päť, v živote sa im nikdy nestalo, aby sa zamilovali do tej istej dievčiny. Ani s bratom dvojičkou, hoci výskum dvojičiek tento rovnaký vkus potvrdzuje a červená knižnica je sladkobôľnym dôkazom správnosti tohto výskumu. Stávalo sa im však, že naraz ochoreli alebo sa im darilo či nedarilo v rovnakom období. A potom ešte párkrát znepríjemnili život svojim učiteľom, keď sa navzájom zastupovali v škole. Najhoršie to bolo na ruštine, kde boli ich vedomosti markantne rozdielne. Jaro, sa napríklad, pekne zhostil aj prijímania gratulácií po predstavení, zatiaľ čo sa Miro v šatni odličoval. S bratmi to skrátka nie je ľahké! Ani s Petrom, ktorého má tiež veľmi rád. Dokonca deň pred odletom do Japonska šiel za neho spievať do Prahy, lebo Peter mal niečo s hrdlom. Stovky kilometrov v aute, predstavenie, stovky kilometrov naspäť, pobaliť sa a šup na lietadlo do Schwechatu. To človek urobí naozaj len pre brata. Nájdu sa ľudia, ktorí ho chcú postaviť do tieňa brata Petra, Iní tvrdia, že spieva ľahšie a má lepšiu techniku. Nezaoberá sa tým. Cíti sa slobodný a šťastný.

SLOBODNÝ A ŠŤASTNÝ
Ak vezmete Baranovi slobodu, pokojne mu môžete vziať aj život. Preto patrí medzi jeho najkrajšie zážitky príbeh, keď mu istý Kanaďan prišiel poďakovať za krásny zážitok z jeho spevu a chcel mu tiež dať niečo, čo by ho veľmi potešilo. Navrhol, že by si mohli ísť spolu zalietať. Bol to letecký inštruktor a hneď v prvej minúte odovzdal pilotovanie Petrovi. Hoci mu nebolo všetko jedno, bol to úžasný pocit. A ešte úžasnejšie bolo, keď ho o pár dní pustil lietať samého. 46 minút pilotoval lietadlo sám a s pocitom voľnosti a šťastia sa pozeral z pilotnej kabíny na Niagarské vodopády. Je nádherné, keď si ľudia dokážu darovať krásny deň. Za peniaze ho človek nekúpi. Vždy tomu niečo chýba. Dnes má zakázané od manželky sám pilotovať. Vždy pred cestou do zahraničia jej to musí sľúbiť. Či to splní? ...Ako typický Baran sa ani Miroslav Dvorský nezaoberá veľmi financiami. Niežeby chcel trieť biedu, ale rozmýšľať o peniazoch je predsa zbytočné. Na sebe si najviac váži svoju skromnosť /smiech/ a schopnosť dať lásku. Prvý raz sa zamiloval už v škôlke. Slečna sa volala Danka Holá a keď sa jej kvôli tomu krásnemu menu, začal jeden chlapček vysmievať, zahorel Mirko spravodlivým hnevom...Pani učiteľka sa síce sťažovala mamičke, že je bitkár, ale mama ho ihneď pochopila. Odvtedy sa už kvôli ženám nebije. Miluje inteligentné ženy . To sú tie, ktoré na prvý pohľad zistia, že on je tiež inteligentný a šarmantný . / A naozaj je/ A nielen to! Vie variť, dokonca aj domáce rezance a kysnuté knedle. Naučil sa to, keď sa mame motal okolo nôh. Pred vlastnou várou však dáva prednos