PhD. Marián Pauer

kurátor výstavy

David LaChapelle. Zbožňovaný i zatracovaný. Kontroverzný. Výbušný. Provokujúci i obdivujúci krásu. Často porušujúci všetky pravidlá. Ovplyvnený tvorbou majstrov renesancie a baroka, surrealizmu a pop artu. Fellini fotografie. V biografiách sa často spomína jeho výrok: „Nikdy som nechcel byť slávny. Vždy som chcel tvoriť slávne fotografie.“  Možno mu uveriť, pretože po rokoch, v ktorých nepoznal oddych, keď sa za tri desaťročia stal jedným z najvplyvnejších a najuznávanejších fotografov módy a sveta zábavy, odišiel z ruchu veľkomiest a hektického prostredia pop kultúry na svoju farmu na Havaj. Hľadať pokoj a rovnováhu.

V monografii Pop-art Rolf G. Dienst už v polovici 60. rokov minulého storočia napísal, že je to smer, ktorý sa na jednej strane snaží o zromantizovanie skutočnosti a na druhej strane sa stáva kritikou sveta zavaleného neúmerným množstvom konzumných výrobkov. Od začiatku tohto milénia sa David LaChapelle vrátil k svojim profesionálnym začiatkom tým, že sa znovu začal orientovať na tvorbu pre galerijnú prezentáciu. Tak vznikla séria fotografií, v ktorej nastavuje zrkadlo životu súčasnej americkej spoločnosti. Tvrdí, že ju nekritizuje, len zaznamenáva realitu. Túto sériu možno zaradiť aj do postmodernej produkcie autora, ak postmodernu chápeme v zmysle filozofie Jeana-Francoisa Lyotarda, ktorý konštatoval, že predstavy o svete sú iné ako na začiatku minulého storočia a v období medzi vojnami. Koniec 20. storočia totiž priniesol stratu identity vo svete, ktorému sa človek odcudzil, je to obdobie frustrácie  a vývojovej diskontinuity.

V prvom decéniu tohto storočia LaChapelle venoval značnú pozornosť aj reinterpretácii diel z tvorby majstrov renesancie Michelangela, Botticelliho a Tintoretta i najvýznamnejšieho predstaviteľa flámskeho baroka Petra Paula Rubensa.

V najnovšej tvorbe David LaChapelle využíva techniku koláže. Vlastné snímky rozkladá na jednotlivé časti, ktoré potom vkladá do kompozície koláže. Vytvára tak veľmi emotívne a sugestívne obrazy. V ostatných rokoch sa prezentuje v najprestížnejších svetových galériách a múzeách, akými sú Tony Shafrazi Gallery v New Yorku, Jablonka Galerie v Nemecku, Alex Daniels Gallery v Amsterdame, Maruani & Noirhomme v Belgicku, Palazzo delle Esposizioni a Palazzo Reale v Taliansku, The Helmut Newton Foundation v Berlíne, práve tak ako v Robilant + Voena Gallery a Barbican Museum v Londýne. Nevytratil sa ani z časopisov, ktoré stále majú eminentný záujem o jeho snímky. Sú totiž na prvý pohľad rozoznateľné od fotografií  iných autorov.

Bratislavská expozícia Lost and Found naznačuje Davidov návrat k počiatku – k umeniu. Kariéra módneho fotografa ho na čas zviedla na komerčnú cestu, ktorá mu tiež priniesla uznanie. Prvá dekáda tretieho milénia však v LaChapellovej tvorbe vyústila k umeleckej tvorbe a slovenské publikum má jedinečnú možnosť naživo zhliadnuť výstavu, ktorá v mnohých ohľadoch odkazuje práve na veľkých majstrov renesancie a baroka. Otvára ju séria Awakened – postavy vznášajúce sa vo vode pripomínajú obdobie, ktoré človek strávi pred narodením v plodovej vode v tele matky. Série Negative Currency a The Crash sú dôkazom LaChapellovej schopnosti vytvoriť zaujímavé kompozície i z bežných námetov a prostredníctvom trojrozmerných objektov vystúpiť z plochy do priestoru. V ďalšom cykle David LaChapelle úsmevno-ironicky glosuje americký štýl života. Výstavná kolekcia vrcholí veľkoformátovými fotografiami. Autor v nich nastoľuje rozmanité témy a filozofické otázky, ktoré hýbu dnešným svetom. Jeho podpis je prítomný v zakomponovaní produktov spotrebného priemyslu a zdevastované logá celosvetových reťazcov indikujú fakt, že problém je globálne aktuálny.

David LaChapelle je nezastupiteľný na súčasnej fotografickej scéne. Jeho snímky majú nezameniteľný rukopis, sú prejavom neopakovateľného videnia, bezhraničnej fantázie a obrazotvornosti autora, ktorý už pri prvom kontakte strháva diváka na dobrodružnú cestu medzi nebom a peklom.

David LaChapelle sa predstavuje po prvý raz v krajine bývalého východného bloku. Hlavným poslaním výstavy je jej didakticko-reflexívny charakter, príležitosť ukázať neustále sa rozširujúcu škálu možností fotografie ako veľmi atraktívneho súčasného média. Autor to presne vystihol v jednom zo svojich rozhovorov, keď povedal:  „Chcem komunikovať a všetko, čo som sa v magazínoch naučil, chcem využiť pri tvorbe zrozumiteľných obrázkov, ktoré nepotrebujú vysvetlivky − ľudia sa na ne pozrú a pochopia príbeh. Dávam im dostatok informácií, aby si mohli vytvoriť vlastnú interpretáciu, a hľadám cesty, ako opísať svet, v ktorom žijeme. To je jeden zo zámerov súčasného umenia. Myslím si, že mnohým umelcom je to jedno alebo im chýba snaha komunikovať s publikom. Mnohé druhy umenia môžu byť veľmi osobné, ale v súčasnom umení to vidím ako obrovskú dieru. Chýba umenie, ktoré sa ľuďom prihovára. A to je moja idea pop artu − umenia pre populáciu.“

Marián Pauer sa narodil v roku 1945 v Trenčíne. Je absolventom Katedry žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave, na ktorej získal aj doktorát z filozofie. Novinárskemu povolaniu sa venoval od roku 1972 až do roku 2004, odkedy bol na voľnej nohe. V rokoch 2007 – 2009  bol vedúcim Ústavu mediálnej a marketingovej tvorby Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy práva (v roku 2010 premenovanej na Paneurópsku vysokú školu), na ktorej pôsobí naďalej ako pedagóg.

Viac ako štyri desaťročia sa profesionálne venuje fotografii ako historik, teoretik, kurátor výstav a člen odborných porôt medzinárodných výstav a salónov na Slovensku a v zahraničí.  Od roku 1997 je oficiálnym delegátom Slovenskej republiky v Medzinárodnej federácii fotografického umenia (FIAP).
Zúčastnil sa na kongresoch FIAP 1999 v Thune, Švajčiarsko  (ako prvý delegát za Slovensko v histórii FIAP), 2004 v Budapešti, Maďarsko, 2006 v Chengdu, Čína, kde prezentoval Slovensko v súťaži štyroch krajín a získal pre Slovenskú republiku právo usporiadať svetový kongres FIAP roku 2008 v Žiline. V rokoch 2001 – 2004 bol predsedom Slovenského komitétu FIAP, od roku 2004 je podpredsedom Slovenského centra fotografického umenia, v rokoch 1998 – 2003 bol predsedom celoslovenského poradného zboru pre fotografiu, člen Zväzu slovenských fotografov, Spolku slovenských spisovateľov a Klubu literatúry faktu Asociácie slovenských spisovateľov.

Je laureátom niekoľkých významných cien za dlhoročné pôsobenie v oblasti fotografie ako teoretik, historik, člen odborných porôt, kurátor a autor fotografických publikácií. Je autorom a spoluautorom
24 kníh. V rokoch 1968 – 2010 kurátorsky pripravil a realizoval vyše 200 autorských a kolektívnych výstav fotografie a výtvarného umenia na Slovensku a v zahraničí.

PhDr. Ivan Jančár

riaditeľ Galérie mesta Bratislavy

LaChapelle je fascinujúci fotograf s mimoriadne osobitým výtvarným prejavom, s prelínajúcou sa až barokovou pompéznosťou a surrealizujúcimi prvkami. Jeho fotografie sú identifikovateľné na prvý pohľad, svojím ponímaním fotografie sa výrazne odlišuje od ostatných tvorcov. Napriek tomu, že sú jeho fotografie často účelovo inscenované, je LaChapellova tvorba oproti Warholovmu pragmatizmu omnoho spontánnejšia, až „živočíšna“. Inštinktívne si vyberá rezonujúce témy, často so zámerne provokatívnym obsahom s využívaním ikon dneška, ale aj s ironizovaním absurdít tohto sveta, dokumentovaním a rozprávaním jeho príbehov. To, čo sa na prvý pohľad môže javiť ako zámerne škandalózne, môže byť pri inej optike nazerania chápané ako bytostne prežívané. Krásnou zhodou okolností nasleduje jeho výstava v našej galérii po výstave Andy Warhola, s ktorým LaChapelle spolupracoval, a takmer súbežne s výstavou Pabla Picassa. Tento rok je 50. výročím založenia Galérie mesta Bratislavy a práve výstavy LaChapella a Picassa považujeme za vrchol našej výstavnej činnosti. Osobne považujem za mimoriadne pozitívne, že aj v tejto dobe sa nájdu podporovatelia umenia, ako je to aj v prípade výstavy LaChapella.

Ivan Jančár sa narodil v roku 1959 v Trenčianskych Tepliciach. V rokoch 1979 až 1983 študoval vedu o výtvarnom umení na FFUK v Bratislave. V roku 1986 získal na FFUK doktorát. Od roku 1983 pracoval ako kurátor modernej grafiky a ilustrácie v Galérii mesta Bratislavy. V roku 1998 bol vymenovaný jej riaditeľom. V roku 1993 získal štipendium Americkej asociácie múzeí na pobyt v Univerzitnom múzeu v Tucsone v Arizone. V roku 1996 vyhral konkurz na pobyt v Múzeu moderného umenia v Oxforde, v roku 1997 získal Fulbrightovu cenu na pobyt v USA. V rokoch 2002 a 2003 bol expertom Európskej komisie pre kultúru so sídlom v Bruseli. Realizoval viacero výstav a je autorom a spoluautorom mnohých monografií, publikácií, článkov a štúdií doma i v zahraničí. Od roku 1993 je súdnym znalcom pre oblasť výtvarného umenia 20. storočia. V roku 2005 dostal Cenu Martina Benku. Je členom medzinárodného združenia výtvarných teoretikov AICA.

univ. prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc.

riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave

David LaChapelle fotografuje súčasnosť, dnešné svetové či americké celebrity, ale aj bežné modelky a  modelov. Vo svojich kolážach ich často stavia do kontextu s históriou, aj s tou najstaršou, biblickou. Všetky jeho práce vynikajú neskutočnou farebnosťou, sú dynamické, možno niekedy pôsobia chaoticky, niekto by ich mohol považovať aj za pohoršujúce. V každom prípade sú nekonvenčné, novátorské a zdá sa mi, že dokonale vystihujú dnešnú hektickú dobu, svet 21. storočia, kde pomaly nič nie je nemožné a všetko so všetkým súvisí. Napriek svojej energickej dynamickej avantgardnosti nie sú fotografie Davida LaChapella nepochopiteľné. Jeho „ikonografia“ je súčasnému človeku kdekoľvek v civilizovanom svete blízka a známa, vie ju dešifrovať a pochopiť. V každej koláži si recipient LaChapellových prác môže nájsť svoje súkromné etické, morálne posolstvo, lebo každá fotografia ho v sebe ukrýva, aj keď navonok môže pôsobiť v istom zmysle mätúco.

Autor sa počas svojej takmer 30-ročnej tvorby nevyhýbal ani aktuálnym témam z oblasti politiky a svetového diania. Fotografoval aj významné osobnosti z rôznych sfér politického, kultúrneho, spoločenského života, hlavne z USA, ale v jeho podaní majú portréty alebo koláže z nich vytvorené nielen umelecké posolstvo a hodnotu, ale aj určitý politicko-sociálny kontext. Dokážu totiž osloviť a zaujať diváka s najrôznejším spoločensko-sociálnym statusom. Vždy sú aktuálne, motivujúce a inšpirujúce.

Výstava David LaChapelle: Lost and Found prichádza na Slovensko v období, keď môžeme jej názov celkom iste dať do súvisu s našou viac ako 20-ročnou skúsenosťou v demokraciu budujúcom štáte, po prevratných zmenách, ktoré sa dotkli súkromného i verejného života každého občana našej krajiny. Každý z nás určite niečo „stratil“ a niečo „získal“. Tento zážitok je však výsostne individuálny, tak ako je individuálne vnímanie každého umeleckého diela napriek jeho všeobecne identifikovateľným znakom.

Slovensko sa touto výstavou fotografa svetového mena zaradí medzi krajiny, ktoré právom patria do akejsi „komunity“ kultúrnych a umenie si vážiacich štátov sveta. Slovenský divák, návštevník výstavy, si určite zaslúži spoznať práce Davida LaChapella.

Pavol Mešťan sa narodil v roku 1946 v Bratislave. V roku 1964 zmaturoval na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom a pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Obzor a neskôr sa stal vysokoškolským pedagógom. V tomto období obhájil aj doktorskú prácu z oblasti politológie a bol vymenovaný vysokoškolským profesorom. Po roku 1989 pracoval ako redaktor v slobodnom povolaní. V roku 1992 založil a dodnes je aj riaditeľom Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave.

Viac informácií o výstave nájdete na stránke www.pavleyeartandculture.com.